majú v tvári výraz plný sústredenia a radostného očakávania. Človek pomaly pochytí podozrenie, či náhodou nejde o nejakú halucinogénnu bobuľu, ktorá im v týchto krušných časoch preferujúcich mladosť prináša aspoň trochu uvoľnenia, tak uvzato a zanietene oberajú ten tŕnistý ker. Musí to byť riadna sila, tento rakytník, keď aj v mínus päť, čo je v Bratislave pocitovo mínus pätnásť, sa postarší spoluobčania načahujú za jeho malými guľôčkami.
Niet sa však čo čudovať. Za normálnych okolností sa totiž zbiera ešte ťažšie, dokonca jeho krásne plody podobajúce sa na čarovné pilulky, nie je vôbec možné obrať. Pokiaľ totiž neodmrznú, pri ťahaní z kríka posiateho tŕňmi sa človek nielen riadne dodriape, ale ešte aj z plodov nič nemá, pretože mu popukajú v ruke. Držia sa konára, akoby tam boli prilepené sekundovým lepidlom. No keď udrú mrazy, zrazu je všetko inak a rakytníkové pilulky sa pekne nechajú pooberať, dokonca samy padajú do ruky.
„Čínski športovci na posledných olympiádach prisahali na energetický drink pripravený z rakytníka.“
Rakytník pochádza spod Himalájí. Presnejšie z Nepálu, a asi to je dôvod, prečo je taký otužilý a tvorí s mrazom nerozlučnú dvojku. No keby sme pri ňom hovorili iba o zime, krivdili by sme mu. Dokázal sa totiž prispôsobiť takmer každej klíme. Po ľadovej dobe sa mu podarilo rozšíriť po celej Eurázii a nájdeme ho naozaj všade. Či už na rozpálených brehoch Stredozemného mora, na kopcoch v sychravom Anglicku alebo v nepredstaviteľných mrazoch na Sibíri. Všade sa mu darí a všade ho majú radi. Treba však povedať, že tam, kde vládne nepredstaviteľná zima a krutý mráz, rakytník majú najradšej. Nielen preto, že je jedna z posledných jesenných plodín, ale najmä vďaka jej neuveriteľným liečivým účinkom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.