Netvrdím, že humbuk, ktorý nastal po tom, ako prišli do provinčného mestečka Kráľovský Chlmec na riadne ohlásenú akciu fešáci z Maďarska v čudných uniformách, je celkom neopodstatnený. V Karpatskej kotline sa však producírujú onakvejší provokatéri. Sú to vlastenci, tradicionalisti, fašisti alebo neonacisti?
.slovenskí politici, médiá a verejnosť prijali ako jednoznačný fakt, že (u nás) dovtedy neznáma maďarská organizácia Národná stráž (NS), o ktorú v tomto príbehu ide, je spolok vo fašistických či nacistických uniformách. V tejto hystériou zahmlenej téme však vládne terminologický zmätok.
.podobné, nie totožné
Treba rozlišovať najmä medzi talianskym fašizmom a nemeckým národným socializmom. Medzivojnová extrémna pravica sa ideovo delila na tradicionalizmus, ktorému bol bližší fašizmus a rasovo motivovaný nacizmus.
U našich maďarských susedov dnes slobodne pôsobí niekoľko organizácií, ktoré možno označiť ako tradicionalistické, odkazujúce na staromaďarskú symboliku. Niektoré organizujú „neškodné“ vlastivedné exkurzie, iné, naopak, provokujú a drzo prichádzajú – na počudovanie, bez väčšieho záujmu slovenskej polície, politikov a médií – na Slovensko, najmä do Košíc, kde sa narodil a pôsobil vodca nacistickej strany Šípových krížov Ferenc Szálási. Po páde Horthyho v roku 1944 nastúpila éra jeho hrôzovlády. Nyilasiovci, ako sa nazývali, používali symboliku zeleného kríža s bielym písmenom H, ktorý sa nachádza v kruhu a červenom gotickom štíte. Strana Šípových krížov je dnes v Maďarsku, samozrejme, zakázaná, na báze liberálnej slobody prejavu však pôsobia organizácie (napríklad Branné zväzy), ktoré sofistikovane modifikovali symboliku tak, aby nebola súvislosť s érou nacizmu jednoznačná, a teda trestne stíhateľná. Podobnú stratégiu zvolila aj Slovenská Pospolitosť. Mnohým bolo na prvý pohľad zrejmé, že ich uniformy pripomínajú Hlinkovu gardu, v skutočnosti sú však iné. Trochu iné.
Fešáci z Národnej stráže sa tiež vynašli. Používajú na rukávoch zelenej uniformy pásky s červeno-bielym podkladom a štylizovaným zeleným písmenom H na bielom kosoštvorci v červenom kruhu. Práve tie tvoria hlavný predmet sporu. Keď ich zbadali niektorí občania Kráľovského Chlmca, kde predtým nič podobné nezažili, vydesene volali na políciu, že ide o hákové kríže. Znalec problematiky, historik Eotvosovej univerzity Vilmos Heiszler, pre .týždeň na otázku, či ide jednoznačne o fašistickú či nacistickú symboliku, odpovedá: „Je to podobné, nie však totožné ako mali maďarskí nacisti, ktorí písmeno H na páske na rukáve nepoužívali. Ide o symboliku dynastie Arpádovcov v Uhorskom kráľovstve, ktorú nacisti čiastočne prebrali a zneužili.“
Som ten posledný, kto by chcel radiť 28 členom NS, ktorí po akcii v Kráľovskom Chlmci čelia obvineniam, za ktoré im hrozia až tri roky väzenia. Dokazovanie našich súdov, že ide o fašistov či nacistov, však bude ťažký, možno nerozlúsknuteľný oriešok. Dôstojník NS pre komunikáciu László Bodrog (pozri rozhovor v rámčeku) je však s osudom, zdá sa, zmierený. „Sme zvyknutí, že nás chcú zdiskreditovať. Keď sme vznikli, chceli nás označiť za krajne pravicovú nacistickú organizáciu,“ hovorí pre .týždeň.
.zmätenosť polície
Ak si spätne, krok po kroku, rekapitulujete, čo sa vlastne v tomto mestečku na periférii v sobotu 8. novembra udialo, prídete k dvom možným záverom. Buď ide o naivných tupcov, alebo o neskutočne drzých provokatérov. Pri všetkej úcte k slobode prejavu – tretia možnosť je po futbale v Dunajskej Strede a nenávistných protislovenských výlevoch v Budapešti vylúčená. Akíkoľvek sú chlapci z NS tradicionalisti, televízor určite pozerajú a noviny čítajú, takže vedia, čo sa to dnes v kotline deje. Tento príbeh však vypovedá aj o zmätenosti našej polície.
Dôchodca, bývalý učiteľ a znalec miestnej histórie Ján Bogoly z Kráľovského Chlmca popiera, že by akciu NS organizoval. Pomáhal ju však zabezpečovať. „O Národnej stráži som predtým nič nevedel,“ hovorí Bogoly a pokračuje: „Raz mi však zavolal môj dlhročný priateľ, starosta obce Kissrozvágy v Maďarsku, ktorý je dobrý historik a má skanzen, kam jazdím s deťmi a skupinami. Oslovil ma s prosbou, či by som nepomohol jeho kamarátom s vybavovaním spomienkovej slávnosti na Viedenskú arbitráž, teda dočasné prinavrátenie území Maďarsku v roku 1938. Prečo nie, povedal som.“
Dňa 27. októbra – teda ešte pred futbalom v Dunajskej Strede – prišli (v civile) za Bogolyom dvaja členovia NS. Pýtali sa, kde je vhodné položiť veniec. Ako pietne miesto im ukázal pamätník vojakom padlým v 1. a 2. svetovej vojne na Námestí hrdinov. Kedysi tam boli sochy partizánov, dnes ich nahradila Panna Mária. Členom NS sa miesto páčilo. Povedali, že na akciu príde asi šesťdesiat ľudí, no v skutočnosti ich prišlo o tretinu menej. Potom zašli s Bogolyom na mestskú políciu, kde ich veľmi zdvorilo prijali. Vyplnili tlačivo o oznámení konania kultúrno-spoločenskej akcie. Na otázku, či sú potrebné ďalšie úkony, im sekretárka povedala, že nie. Urobili si fotokópie oznámenia, poďakovali sa a spokojní odišli. Pre istotu nechal Bogoly na seba ako kontaktná osoba číslo telefónu. Nikto mu však nezavolal.
V pokoji a mieri ubehli takmer dva týždne. Dňa 8. novembra okolo dvanástej na obed zavolali členovia NS Bogolyovi, že budú asi hodinu meškať, pretože ich na hranici kontroluje maďarská polícia. „Nič podobné sa nám predtým nestalo, s našou políciou máme veľmi dobré, takmer priateľské vzťahy,“ spomína na inkriminovaný deň László Bodrog z NS a pokračuje: „Neodhovárali nás od cesty na Slovensko. Dvaja z nás však nemali platné doklady, a tak ich nepustili. Vzápätí sme si všimli civilné vozidlo so slovenskou ŠPZ, ktoré nás už na maďarskej strane filmovalo.“
Do Chlmca prišlo štyridsať členov NS na pätnástich osobných autách okolo jednej na obed. Nezaparkovali na námestí, ale v bočnej ulici. Keď vystúpili, zaskočený Bogoly si všimol, že majú na sebe uniformy – predtým o tom nebola reč. Vzápätí sa objavilo auto miestneho oddelenia Policajného zboru SR. Policajt sa ich po maďarsky opýtal, či majú povolenie na akciu. Vytiahli fotokópiu oznámenia. Policajt si na mestskej polícii overil, že súhlasí s originálom. Prekážalo mu však čosi iné. Povedal im, že iba oznámenie na takýto typ akcie nestačí, a potrebujú preto povolenie mestského úradu. Prekvapení členovia NS sa bránili, že nikto ich o tom neinformoval. Policajt ich požiadal, aby ostali stáť na mieste. Ľudia v uniformách zoradení v dvojitom šíku budili v Chlmci rozruch. Miestni sa však nepridali, to iba Bogolyov syn a dcéra akciu filmovali a fotografovali pre archívne potreby NS.
Po chvíli účastníkov polícia vyzvala, aby sa v pokoji vrátili do Maďarska, že akcia nebude. Vyjednávali aspoň o možnosť položiť veniec. Šéf miestneho oddelenia polície súhlasil pod podmienkou, že k pamätníku (kde už vtedy čakali televízne štáby z Maďarska) nepôjdu traja, čo by už bola skupina, ale iba dvaja. Jeden išiel v civile, druhý v uniforme. Nemohli predniesť prejav ani zaspievať maďarskú hymnu. Položili veniec, zasalutovali a v tichosti odišli. „Medzitým došiel tunajší policajný riaditeľ v uniforme. Bol korektný. Navrhol, aby v záujme dobrých vzťahov nasadli do auta a išli domov, že majú voľnú cestu. Tvrdil, že uzatvoril premávku, aby pokojne mohli odísť,“ uzatvára Bogoly.
Do Chlmca však medzitým prišli policajné jednotky z okolia. László Bodrog spomína: „Išiel som v prvom aute. Na okraji mesta, tesne pred hranicou, som zastavil, aby som skontroloval, či sú všetci naši za mnou. Keď som vystúpil, predbehlo ma slovenské policajné auto. Vyzvali nás vypnúť motory, vystúpiť a legitimovali nás. Som presvedčený, že keby som nevystúpil, nezastavia nás. Až vtedy nám policajti povedali, že im prekáža naša páska na rukáve. Dali sme si ju teda dole, takisto ako hornú časť uniformy. Najprv nám dovolili odísť, potom však prišli ďalšie policajné jednotky a tie nám to nedovolili. Vypočúvali nás do druhej noci. Asi preto, lebo nevedeli, čo majú s nami urobiť a v čom je problém. Vaši policajti však boli slušní a korektní.“
.spomienková slávnosť?
Akcia teda napokon viac nebola ako bola. Ostala po nej pachuť a zdesenie v mestečku, o ktorom doteraz väčšina Slovákov ani netušila, kde leží. Primátor Jozef Balog hovorí o poriadnej politickej provokácii. Aj keď sa polícia vyjadrila, že veniec s nápisom „Verím v znovuzrodenie Maďarska“, ktorý členovia NS položili na Námestí hrdinov, nie je v rozpore s našimi zákonmi, primátor sa päť dní po akcii rozhodol, že ho dá odstrániť.
Hlavná chyba je však inde. Predstavitelia mesta vopred vedeli, že neznáma maďarská organizácia s názvom Národná stráž pripravuje „spomienkovú slávnosť“. Mali preveriť, o koho ide a akciu nepovoliť. Svoje povinnosti zrejme zanedbal náčelník mestskej polície Gejza Tipcsák, ktorý nepovažoval za potrebné upozorniť na podozrivú akciu primátora. „Ani ja som nikdy predtým nepočul o Národnej stráži. Podobných podujatí tu máme veľa, asi sto ročne. Bežne sa tu kladú vence na pomníky dejateľov, ktorých tu máme tucet. Rákoczi, Esterházy, Petőfi a iní,“ bráni sa Tipcsák a pokračuje: „Organizátori to obvykle iba oznámia a požiadajú nás, aby sme usmerňovali premávku, ak ide o väčší počet osôb. Títo sa správali disciplinovane, boli medzi nimi starší páni, dokonca jeden farár. Nič neskandovali, nerušili verejný poriadok. Len mali na sebe uniformy a nacistické symboly.“
Zmätenosť policajtov, ktorí nevedeli na neznáme uniformy a symboly reagovať, je do istej miery pochopiteľná. Tipcsák sa však pýta, ako v Schengene, kde zmizli hranice, nabudúce zabrániť tomu, aby v nejakom slovenskom meste vystúpili z áut páni z Maďarska v uniformách so štylizovaným písmenom H či iným podozrivým symbolom na rukáve.
Stále ostáva príliš veľa nezodpovedaných otázok. Tou hlavnou je tá, kto a prečo členov NS na juhovýchod Slovenska vlastne pozval. Bodrog to tají. Zvláštne však je, že mestečko Kisvárda na severovýchode Maďarska, kde žije, je partnerským mestom Kráľovského Chlmca. A zhodou okolností exprimátor Chlmca István Pásztor, ktorý je dnes poslancom Národnej rady za SMK, v minulosti vybudoval mnohé pamätníky dejateľov uhorskej a maďarskej histórie vrátane Miléniového námestia so sochami kráľov. Pozná dobre Bogolyho, no spojitosť s Národnou strážou, o ktorej údajne doteraz nič nevedel, rezolútne popiera.
S komunikačným dôtojníkom NS, v civile učiteľom a bývalým riaditeľom školy Zoltánom Bodrogom, som sa stretol tri dni po akcii v Kisvárde. Prišiel v uniforme, čo v miestnej reštaurácii nevzbudilo nijaký rozruch. Tvrdil, že autorom znaku na rukáve uniformy NS je on sám ako drevorezbár, ktorý sa zaoberá staromaďarskými symbolmi. Rozprávka je to pekná...
.slovenskí politici, médiá a verejnosť prijali ako jednoznačný fakt, že (u nás) dovtedy neznáma maďarská organizácia Národná stráž (NS), o ktorú v tomto príbehu ide, je spolok vo fašistických či nacistických uniformách. V tejto hystériou zahmlenej téme však vládne terminologický zmätok.
.podobné, nie totožné
Treba rozlišovať najmä medzi talianskym fašizmom a nemeckým národným socializmom. Medzivojnová extrémna pravica sa ideovo delila na tradicionalizmus, ktorému bol bližší fašizmus a rasovo motivovaný nacizmus.
U našich maďarských susedov dnes slobodne pôsobí niekoľko organizácií, ktoré možno označiť ako tradicionalistické, odkazujúce na staromaďarskú symboliku. Niektoré organizujú „neškodné“ vlastivedné exkurzie, iné, naopak, provokujú a drzo prichádzajú – na počudovanie, bez väčšieho záujmu slovenskej polície, politikov a médií – na Slovensko, najmä do Košíc, kde sa narodil a pôsobil vodca nacistickej strany Šípových krížov Ferenc Szálási. Po páde Horthyho v roku 1944 nastúpila éra jeho hrôzovlády. Nyilasiovci, ako sa nazývali, používali symboliku zeleného kríža s bielym písmenom H, ktorý sa nachádza v kruhu a červenom gotickom štíte. Strana Šípových krížov je dnes v Maďarsku, samozrejme, zakázaná, na báze liberálnej slobody prejavu však pôsobia organizácie (napríklad Branné zväzy), ktoré sofistikovane modifikovali symboliku tak, aby nebola súvislosť s érou nacizmu jednoznačná, a teda trestne stíhateľná. Podobnú stratégiu zvolila aj Slovenská Pospolitosť. Mnohým bolo na prvý pohľad zrejmé, že ich uniformy pripomínajú Hlinkovu gardu, v skutočnosti sú však iné. Trochu iné.
Fešáci z Národnej stráže sa tiež vynašli. Používajú na rukávoch zelenej uniformy pásky s červeno-bielym podkladom a štylizovaným zeleným písmenom H na bielom kosoštvorci v červenom kruhu. Práve tie tvoria hlavný predmet sporu. Keď ich zbadali niektorí občania Kráľovského Chlmca, kde predtým nič podobné nezažili, vydesene volali na políciu, že ide o hákové kríže. Znalec problematiky, historik Eotvosovej univerzity Vilmos Heiszler, pre .týždeň na otázku, či ide jednoznačne o fašistickú či nacistickú symboliku, odpovedá: „Je to podobné, nie však totožné ako mali maďarskí nacisti, ktorí písmeno H na páske na rukáve nepoužívali. Ide o symboliku dynastie Arpádovcov v Uhorskom kráľovstve, ktorú nacisti čiastočne prebrali a zneužili.“
Som ten posledný, kto by chcel radiť 28 členom NS, ktorí po akcii v Kráľovskom Chlmci čelia obvineniam, za ktoré im hrozia až tri roky väzenia. Dokazovanie našich súdov, že ide o fašistov či nacistov, však bude ťažký, možno nerozlúsknuteľný oriešok. Dôstojník NS pre komunikáciu László Bodrog (pozri rozhovor v rámčeku) je však s osudom, zdá sa, zmierený. „Sme zvyknutí, že nás chcú zdiskreditovať. Keď sme vznikli, chceli nás označiť za krajne pravicovú nacistickú organizáciu,“ hovorí pre .týždeň.
.zmätenosť polície
Ak si spätne, krok po kroku, rekapitulujete, čo sa vlastne v tomto mestečku na periférii v sobotu 8. novembra udialo, prídete k dvom možným záverom. Buď ide o naivných tupcov, alebo o neskutočne drzých provokatérov. Pri všetkej úcte k slobode prejavu – tretia možnosť je po futbale v Dunajskej Strede a nenávistných protislovenských výlevoch v Budapešti vylúčená. Akíkoľvek sú chlapci z NS tradicionalisti, televízor určite pozerajú a noviny čítajú, takže vedia, čo sa to dnes v kotline deje. Tento príbeh však vypovedá aj o zmätenosti našej polície.
Dôchodca, bývalý učiteľ a znalec miestnej histórie Ján Bogoly z Kráľovského Chlmca popiera, že by akciu NS organizoval. Pomáhal ju však zabezpečovať. „O Národnej stráži som predtým nič nevedel,“ hovorí Bogoly a pokračuje: „Raz mi však zavolal môj dlhročný priateľ, starosta obce Kissrozvágy v Maďarsku, ktorý je dobrý historik a má skanzen, kam jazdím s deťmi a skupinami. Oslovil ma s prosbou, či by som nepomohol jeho kamarátom s vybavovaním spomienkovej slávnosti na Viedenskú arbitráž, teda dočasné prinavrátenie území Maďarsku v roku 1938. Prečo nie, povedal som.“
Dňa 27. októbra – teda ešte pred futbalom v Dunajskej Strede – prišli (v civile) za Bogolyom dvaja členovia NS. Pýtali sa, kde je vhodné položiť veniec. Ako pietne miesto im ukázal pamätník vojakom padlým v 1. a 2. svetovej vojne na Námestí hrdinov. Kedysi tam boli sochy partizánov, dnes ich nahradila Panna Mária. Členom NS sa miesto páčilo. Povedali, že na akciu príde asi šesťdesiat ľudí, no v skutočnosti ich prišlo o tretinu menej. Potom zašli s Bogolyom na mestskú políciu, kde ich veľmi zdvorilo prijali. Vyplnili tlačivo o oznámení konania kultúrno-spoločenskej akcie. Na otázku, či sú potrebné ďalšie úkony, im sekretárka povedala, že nie. Urobili si fotokópie oznámenia, poďakovali sa a spokojní odišli. Pre istotu nechal Bogoly na seba ako kontaktná osoba číslo telefónu. Nikto mu však nezavolal.
V pokoji a mieri ubehli takmer dva týždne. Dňa 8. novembra okolo dvanástej na obed zavolali členovia NS Bogolyovi, že budú asi hodinu meškať, pretože ich na hranici kontroluje maďarská polícia. „Nič podobné sa nám predtým nestalo, s našou políciou máme veľmi dobré, takmer priateľské vzťahy,“ spomína na inkriminovaný deň László Bodrog z NS a pokračuje: „Neodhovárali nás od cesty na Slovensko. Dvaja z nás však nemali platné doklady, a tak ich nepustili. Vzápätí sme si všimli civilné vozidlo so slovenskou ŠPZ, ktoré nás už na maďarskej strane filmovalo.“
Do Chlmca prišlo štyridsať členov NS na pätnástich osobných autách okolo jednej na obed. Nezaparkovali na námestí, ale v bočnej ulici. Keď vystúpili, zaskočený Bogoly si všimol, že majú na sebe uniformy – predtým o tom nebola reč. Vzápätí sa objavilo auto miestneho oddelenia Policajného zboru SR. Policajt sa ich po maďarsky opýtal, či majú povolenie na akciu. Vytiahli fotokópiu oznámenia. Policajt si na mestskej polícii overil, že súhlasí s originálom. Prekážalo mu však čosi iné. Povedal im, že iba oznámenie na takýto typ akcie nestačí, a potrebujú preto povolenie mestského úradu. Prekvapení členovia NS sa bránili, že nikto ich o tom neinformoval. Policajt ich požiadal, aby ostali stáť na mieste. Ľudia v uniformách zoradení v dvojitom šíku budili v Chlmci rozruch. Miestni sa však nepridali, to iba Bogolyov syn a dcéra akciu filmovali a fotografovali pre archívne potreby NS.
Po chvíli účastníkov polícia vyzvala, aby sa v pokoji vrátili do Maďarska, že akcia nebude. Vyjednávali aspoň o možnosť položiť veniec. Šéf miestneho oddelenia polície súhlasil pod podmienkou, že k pamätníku (kde už vtedy čakali televízne štáby z Maďarska) nepôjdu traja, čo by už bola skupina, ale iba dvaja. Jeden išiel v civile, druhý v uniforme. Nemohli predniesť prejav ani zaspievať maďarskú hymnu. Položili veniec, zasalutovali a v tichosti odišli. „Medzitým došiel tunajší policajný riaditeľ v uniforme. Bol korektný. Navrhol, aby v záujme dobrých vzťahov nasadli do auta a išli domov, že majú voľnú cestu. Tvrdil, že uzatvoril premávku, aby pokojne mohli odísť,“ uzatvára Bogoly.
Do Chlmca však medzitým prišli policajné jednotky z okolia. László Bodrog spomína: „Išiel som v prvom aute. Na okraji mesta, tesne pred hranicou, som zastavil, aby som skontroloval, či sú všetci naši za mnou. Keď som vystúpil, predbehlo ma slovenské policajné auto. Vyzvali nás vypnúť motory, vystúpiť a legitimovali nás. Som presvedčený, že keby som nevystúpil, nezastavia nás. Až vtedy nám policajti povedali, že im prekáža naša páska na rukáve. Dali sme si ju teda dole, takisto ako hornú časť uniformy. Najprv nám dovolili odísť, potom však prišli ďalšie policajné jednotky a tie nám to nedovolili. Vypočúvali nás do druhej noci. Asi preto, lebo nevedeli, čo majú s nami urobiť a v čom je problém. Vaši policajti však boli slušní a korektní.“
.spomienková slávnosť?
Akcia teda napokon viac nebola ako bola. Ostala po nej pachuť a zdesenie v mestečku, o ktorom doteraz väčšina Slovákov ani netušila, kde leží. Primátor Jozef Balog hovorí o poriadnej politickej provokácii. Aj keď sa polícia vyjadrila, že veniec s nápisom „Verím v znovuzrodenie Maďarska“, ktorý členovia NS položili na Námestí hrdinov, nie je v rozpore s našimi zákonmi, primátor sa päť dní po akcii rozhodol, že ho dá odstrániť.
Hlavná chyba je však inde. Predstavitelia mesta vopred vedeli, že neznáma maďarská organizácia s názvom Národná stráž pripravuje „spomienkovú slávnosť“. Mali preveriť, o koho ide a akciu nepovoliť. Svoje povinnosti zrejme zanedbal náčelník mestskej polície Gejza Tipcsák, ktorý nepovažoval za potrebné upozorniť na podozrivú akciu primátora. „Ani ja som nikdy predtým nepočul o Národnej stráži. Podobných podujatí tu máme veľa, asi sto ročne. Bežne sa tu kladú vence na pomníky dejateľov, ktorých tu máme tucet. Rákoczi, Esterházy, Petőfi a iní,“ bráni sa Tipcsák a pokračuje: „Organizátori to obvykle iba oznámia a požiadajú nás, aby sme usmerňovali premávku, ak ide o väčší počet osôb. Títo sa správali disciplinovane, boli medzi nimi starší páni, dokonca jeden farár. Nič neskandovali, nerušili verejný poriadok. Len mali na sebe uniformy a nacistické symboly.“
Zmätenosť policajtov, ktorí nevedeli na neznáme uniformy a symboly reagovať, je do istej miery pochopiteľná. Tipcsák sa však pýta, ako v Schengene, kde zmizli hranice, nabudúce zabrániť tomu, aby v nejakom slovenskom meste vystúpili z áut páni z Maďarska v uniformách so štylizovaným písmenom H či iným podozrivým symbolom na rukáve.
Stále ostáva príliš veľa nezodpovedaných otázok. Tou hlavnou je tá, kto a prečo členov NS na juhovýchod Slovenska vlastne pozval. Bodrog to tají. Zvláštne však je, že mestečko Kisvárda na severovýchode Maďarska, kde žije, je partnerským mestom Kráľovského Chlmca. A zhodou okolností exprimátor Chlmca István Pásztor, ktorý je dnes poslancom Národnej rady za SMK, v minulosti vybudoval mnohé pamätníky dejateľov uhorskej a maďarskej histórie vrátane Miléniového námestia so sochami kráľov. Pozná dobre Bogolyho, no spojitosť s Národnou strážou, o ktorej údajne doteraz nič nevedel, rezolútne popiera.
S komunikačným dôtojníkom NS, v civile učiteľom a bývalým riaditeľom školy Zoltánom Bodrogom, som sa stretol tri dni po akcii v Kisvárde. Prišiel v uniforme, čo v miestnej reštaurácii nevzbudilo nijaký rozruch. Tvrdil, že autorom znaku na rukáve uniformy NS je on sám ako drevorezbár, ktorý sa zaoberá staromaďarskými symbolmi. Rozprávka je to pekná...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.