Rok 2016: Osobnosti a antiosobnosti

Slovenské osobnosti

peter Sagan

Slovenskou osobnosťou roku 2016 je podľa .týždňa Peter Sagan. Dvadsaťšesťročný chalan, ktorý sa vie predovšetkým bicyklovať, je nie športovou, ale celkovou osobnosťou roka? Áno.

Na začiatok drobné upresnenie. Cestná cyklistika nie je len šliapanie do pedálov. Je to výnimočná kombinácia individuálneho a kolektívneho športu, s obrovským množstvom taktických variantov. A všetka tá taktika sa musí uskutočňovať s vypätím všetkých fyzických síl, pri ktorom sa v cestnej cyklistike siaha naozaj až na dno.

Saganov rok 2016 mal tri vrcholy: Tour de France, olympiádu v Rio de Janeiro a majstrovstvá sveta v Dohe. Na Tour de France získal piatykrát po sebe zelený dres, v troch etapách jazdil v žltom drese, k tomu pridal dres najbojovnejšieho pretekára celej Tour. V ôsmich etapách stál na stupni víťazov, z toho trikrát na prvom, dvakrát na druhom a tri razy na treťom mieste. K tomu niet čo dodať. Ale je k tomu čo pridať – a Peter Sagan k tomu v októbri pridal titul majstra sveta. Obhájil tak svoje prvenstvo spred roka, pričom tentoraz to boli úplne iné preteky. Jeho univerzálnosť a bojovnosť sú naozaj výnimočné.

A to zatiaľ hovoríme len o cestnej cyklistike. Lenže Sagan sa v tomto roku vrátil aj k horskému bicyklu, na ktorom voľakedy začínal. A vrátil sa k nemu rovno na olympijských pretekoch. Keďže v svetových rebríčkoch horských cyklistov vôbec nefiguroval, musel štartovať z posledného, päťdesiateho miesta. Hneď po štarte však začal predbiehať jedného súpera za druhým a v priebehu niekoľkých kilometrov sa prepracoval na tretie miesto. Sľubne sa rozvíjajúce preteky mu pokazil defekt a potom ešte jeden. Sagan sa však na ne nevyhováral, nepovažoval ich za svoju smolu. Svojím typickým spôsobom ich označil za dôsledok svojej zlej jazdy – mal jazdiť tak, aby defekty nedostal.

Práve olympijský neúspech a Saganov komentár k nemu vynikajúcim spôsobom dokresľujú úspechy z Tour de France a majstrovstiev sveta. Veľkosť človeka sa totiž prejavuje nielen vo víťazstvách, ale aj (a možno najmä) v prehrách. Je skvelé, že najpopulárnejší cyklista sveta nemá nijakú potrebu vyhovárať sa. Keď si je vedomý chýb, nie je pre neho nič prirodzenejšie, ako verejne ich priznať. Jeho autentický prejav, tak nesmierne odlišný od dutých mediálnych fráz, rinúcich sa z úst väčšiny verejných činiteľov, nie je len nejakým zvláštnym doplnkom úspechov a víťazstiev – je to podstatná súčasť fenoménu Sagan a jeho vplyvu na celú krajinu.

ľubor Králik

Znie to neuveriteľne, ale je to tak – slovenčina ako jeden z posledných európskych jazykov nemala etymologický slovník, teda taký, ktorý skúma pôvod slov. Čo z rôznych príčin nestihli generácie jazykovedcov od čias štúrovcov v polovici 19. storočia, na to sa takmer pred osemnástimi rokmi podujal Ľubor Králik (48) z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave. Jeho Stručný etymologický slovník slovenčiny obsahuje približne desaťtisíc výrazov zo súčasného spisovného jazyka a stal sa jednou z kultúrnych udalostí roka. Už dávno sa nestalo, aby sa čitatelia na knihu, dokonca odbornú, zapisovali v poradovníkoch. Slovník zapĺňa obrovský deficit v dejinách a kultúre tohto národa.

ján Benčík

Jedna z tohtoročných Bielych vrán, symbol angažovanej odvahy, ktorú dnes tak veľmi potrebujeme (iným skvelým symbolom takejto odvahy je Zuzana Hlávková). Dôchodca z Ružomberka, ktorý dva roky systematicky monitoruje internetové stránky a fejsbúkové profily neonacistov a iných extrémistov. Svoje podrobne zdokumentované zistenia publikuje v blogoch na denníku N. Priamo, adresne a pod svojím menom. Viaceré jeho zistenia viedli k začatiu trestných stíhaní za verejne prezentované výroky porušujúce zákon. Na strane extrémistov a konšpirátorov to, prirodzene, vyvoláva vlnu nenávisti. Ján Benčík čelí tejto nenávisti pokojným pokračovaním vo svojej práci.

vladimír Crmoman

Vedúca osobnosť učiteľských štrajkov v januári a februári a tiež na jeseň roku 2016. V štrajkovom výbore Iniciatívy slovenských učiteľov pracovalo množstvo výnimočných ľudí, ale bez Crmomanovej vytrvalosti, nápaditosti, ťahu na bránku, strategického aj taktického myslenia a tiež schopnosti inšpirovať iných, by štrajk vyzeral inak a bol by menej úspešný. Ak k tomu pridáme osobnú skromnosť a zvláštnu plachosť vo vystupovaní, ktorá však vždy ide ruka v ruke s pevnosťou v postojoch, máme tu lídra, akých by Slovensko potrebovalo čo najviac. Môže sa zdať, že štrajk sa skončil neúspechom. Lenže v skutočnosti Vladimír Crmoman ovplyvnil krajinu tak ako málokto.

andrej Kiska - hlas čitateľov

V internetovej ankete čitateľov .týždňa získal najviac sympatií náš prezident, niektorí ho označili za osobnosť svetového formátu. Len o pár hlasov predbehol Zuzanu Hlávkovú. Zdôvodnenia? „Pretože sa každým rokom učí zo svojich chýb, je to prezident, ktorý spája a symbolizuje nádej, že to ešte nie je so slovenskou politikou úplne márne.“ Alebo „za reprezentáciu, najlepší výkon prezidentského úradu v histórii Slovenska a držanie našej krajiny ako súčasti Západu.“ A tiež za „vyhranené názory, za stretnutie s dalajlámom a za to, že sa nebojí ísť do konfliktu s vládou.“ Jednoducho „nedokonalý, avšak unikátny mix názorov a efektivity.“

Slovenské antiosobnosti

robert Kaliňák

Za antiosobnosť roka 2016 vyhlasuje .týždeň Roberta Kaliňáka. Nie je iné meno, ktoré by okrem Roberta Fica viac stelesňovalo zostup Slovenska do dnešného marazmu. Tento rok za to môže najmä kauza, ktorá sa týka „kešového“ podnikateľa Bašternáka, ktorého sa Kaliňák osobne zastával a ktorého preto úrady dlhý čas nečinne prehliadali. Táto kauza zobudila časť verejnosti a dlho to vyzeralo tak, že bude Kaliňákovým politickým koncom. Lenže dnes je znovuzvoleným podpredsedom Smeru...