elín Sveinsdóttir pracovala v televíznom prostredí vyše dvadsať rokov. V islandských televíziách produkovala viaceré spravodajské programy. Keď jej však v roku 2009 zomrela nevlastná dcéra, pocítila potrebu vymyslieť niečo nové a vymaniť sa z dovtedajšieho stereotypu. Keďže Elína dcéra bola mentálne znevýhodnená, napadlo jej vymyslieť televízny program, v ktorom by boli hlavnými hrdinami práve ľudia s rôznymi postihnutiami. O niečom podobnom sa už predtým bavila s režisérom Fridrikom Sigurdssonom, ktorý si všimol, že v Dánsku už predtým takíto ľudia príležitostne organizovali televízne volebné štúdio. Elín sa nápad zapáčil a okamžite si ho v hlave vymodelovala ako plnohodnotný spravodajský program s jasnou dramaturgiou. A tak o rok neskôr natočila pilotný diel a dúfala, že islandská štátna televízia zareaguje.
spravodajstvo s pridanou hodnotou
Prešlo sedem rokov a spokojná Elín nám vo svojom dome s výhľadom na centrum Reykjavíku rozpráva o tom, ako sa procedúra s presviedčaním ľudí v televízii aj túto jeseň opakuje. Inak je však optimistická, veď štátna televízia práve dovysielala šiestu sériu jej programu Með okkar augum (Našimi očami) a z odvážneho nápadu sa stala zavedená značka. Pätica ľudí s mentálnym znevýhodnením v rámci nej vysiela vlastné spravodajstvo, robí rozhovory s najvýznamnejšími islandskými osobnosťami či testuje nové jedlá. Celý tím sa v novom zamestnaní našiel (niektorí pred kamerou, niektorí za ňou) a už teraz má vymyslené novinky pre ďalšiu sériu, ktorá by sa mohla začať natáčať na budúci rok.
„Čosi podobné však existuje aj v našom slovenskom svete. Aj keď v menej vážnom duchu, aj u nás sa mohli pred kameru postaviť ľudia, ktorým by to nikdy ani len nenapadlo.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.