z uhorských šľachticov sme za komunizmu tolerovali možno ešte tak Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier, ktorý bojoval proti kráľovi a cirkev ho dala do kliatby. Asi sme si ho osvojili najmä preto, že si ho za svojho romantického hrdinu kedysi vyvolili štúrovci. No nebola to šťastná voľba. Až v posledných rokoch si už začíname šľachticov lepšie vyberať. A niektoré regióny si na niektorých atraktívnych menách budujú aj svoju marketingovú značku.

Bojnice sa prihlásili k čudáckemu milovníkovi umenia Jánovi Pálfimu, v Krásnej Hôrke uctievajú charitatívne založenú Františku Andrássyovú, v blízkom Betliari sa zas hlásia k podnikavej vetve Andrássyovcov, kým na Strečne vyzdvihujú obetavú a štedrú Žofiu Bosniakovú. V Starej Ľubovni si pripomínajú poľský kniežací a magnátsky rod Zamoyski...

Mimoriadne atraktívneho šľachtica má k dispozícii mestečko Bytča a Orava a v tomto roku bol dôvod si ho pripomenúť. Na Štedrý deň uplynie 400 rokov od smrti veľkej postavy uhorských dejín – palatína Juraja Thurza, pána Lietavského, Hričovského a Oravského hradu, ako aj Bytčianskeho zámku.

filmári a zlý palatín

Juraj Thurzo znesie veľa prívlastkov – udatný protiturecký bojovník, vzdelaný aristokrat s dobrou výchovou, vynikajúci diplomat a politik, cisársky radca, veľký obranca kresťanstva, presadzovateľ náboženskej slobody, budovateľ evanjelickej cirkvi v Uhorsku, štedrý mecén umelcov a študentov.

Samozrejme, Thurzo nebol anjelom a jeho bohatstvo i vplyv pochádzajú nielen z jeho obchodníckeho talentu či dobrej správy rodových majetkov, ale za skvelú kariéru môže vďačiť aj silnému ťahu po moci, chladnokrvnosti či schopnosti robiť i zákulisné dohody.

„Thurzovci neboli len zemepáni, ale aj podnikatelia, obchodovali s poľskou soľou, s pivom, vínom, šindľami, drevom...“

Obraz Juraja Thurza – iba ako človeka chorobne zažiadaného po majetkoch, ktorý sa neštíti ničoho – vykreslil vo svojom filme Bátoryčka Juraj Jakubisko. Thurzo, dokonale stvárnený Karlom Rodenom, bol vo filme chladnokrvným intrigánom bažiacim po majetkoch a žensky zvodná Bátorhyová bola nešťastnou obeťou, ktorá svoju nevinu nemohla dokázať pred riadnym súdom.

Poradkyňou filmárov bola historička Tünde Lengyelová, ktorá nie je až taká presvedčená o vine Báthoryovej a skôr podozrieva z úkladov „ctibažného a karieristického palatína“, hoci aj ona to tvrdí s istou rezervou. No veľa historikov je opačného názoru. Pavel Dvořák v knihe o palatínovi píše, že Thurzovci boli veľmi príjemnou súčasťou slovenských dejín.

Veľkým zástancom Juraja Thurza bol historik Jozef Kočiš, ktorý bol presvedčený, že v kauze Alžbety Báthoryovej postupoval Thurzo veľmi férovo. Mučeniu a vraždeniu dievčat zabránil palatín tým, že sadistickú Báthoryovú pristihol in flagranti, využil svoju právomoc palatína a dal ju doživotne internovať. Neposlal ju však pred súd, hoci o to žiadal aj panovník. Vysvetlenie má Kočiš jednoduché: manžel Alžbety Báthoryovej František Nádašdy bol kedysi Thurzovým spolubojovníkom v protitureckých vojnách, a palatín preto cítil zodpovednosť voči jeho deťom, ktoré by po odsúdení Báthoryovej prišli o majetky, nehovoriac o hanbe, ktorá by rodinu postihla.

Pri hodnotení Juraja Thurzu vždy záleží na tom, kto to hodnotenie píše. Pre maďarských historikov bol Juraj Thurzo nedôveryhodnou persónou, dokonca až zradcom, lebo sa nepridal k protihabsburskej vzbure Štefana Bočkaja. Pre odborníkov na diplomaciu bol zaujímavou osobou, ktorá stála pri zrode Viedenského i Žitavského mieru.

Pre cirkevných historikov z evanjelickej cirkvi bol zas hrdinom, pretože všemožne podporoval reformáciu a najmä jeho zásluhou sa dobudovala štruktúra Evanjelickej cirkvi a.v. v Uhorsku. Pre slovenských historikov je Thurzo pozoruhodný tým, že slovom i písmom ovládal slovenčinu (aj jeho rodina) a do Bytče si za farára pozval slovenského kňaza a literáta Eliáša Lániho.

Keď sa do diskusie zapoja pamiatkari, pripomínajú ešte najreprezentatívnejšiu pamiatku renesančnej architektúry na Slovensku – skvostný Svadobný palác v Bytči. Pre ľudí z tohto mestečka, ale aj z Oravy je Thurzo priam miestny dobrodinec, lebo bez jeho Svadobného paláca by dnes bola Bytča nudným malomestom a bez thurzovského hradu by na Oravu každý rok nemierilo také množstvo turistov.