v sovietskych ozbrojených silách mali zástupcovia veliteľa pre veci politické (u nás nie celkom správne nazývaní politrukmi) skutočne výsadné postavenie. Mali byť a zvyčajne aj boli nekompromisnými nástrojmi kontroly Komunistickej strany, ktorá, paradoxne, nedôverovala vlastným dôstojníkom. Prakticky každý rozkaz veliteľa musel byť ešte potvrdený politrukom. Práve nedotknuteľná autorita zástupcu veliteľa pre veci politické, umožnila politrukovi protiponorkovej fregaty Storoževoj prevziať bez najmenšieho odporu kontrolu nad vojnovou loďou s takmer dvestočlennou posádkou, hoci mal len jediného pomocníka.
Valerij Michajlovič Sablin bol nepochybne talentovaným námorným dôstojníkom. Nasledoval svojho otca a vyštudoval dôstojnícku námornú školu. Mladý Valerij už na škole prejavil veľké sociálne cítenie a priam vypätý zmysel pre spravodlivosť, čo mu vynieslo prezývku „Svedomie triedy“. Po desiatich rokoch služby už bol kapitán-poručík (hodnosť zodpovedajúca armádnemu kapitánovi) Sablin prvým dôstojníkom hliadkovej lode a mohol očakávať prvé samostatné velenie. Sablina však povolanie palubného námorného dôstojníka neuspokojovalo. Zaujímala ho politika a sám iniciatívne študoval spisy klasikov marxizmu-leninizmu. Podľa spomienok jeho kolegov vedel naspamäť citovať celé pasáže z Leninových spisov. Dokonca napísal list Chruščovovi, v ktorom ho upozorňoval na chyby v politickej práci, s ktorými sa stretol v námorníctve. List zrejme spôsobil pozdržanie jeho prvého povýšenia, pretože dovoliť si len tak napísať list prvému tajomníkovi ÚV bola jednoducho trúfalosť. Bolo z toho predvolanie pred miestny stranícky výbor, no záležitosť sa nakoniec nerozmazávala. Veď čo zazlievať zapálenému mladému dôstojníkovi, ktorý zjavne ovládal Leninove spisy lepšie než ktorýkoľvek iný stranícky tajomník?
zrodenie revolucionára
Záujem o politiku viedol Sablina k podaniu žiadosti o prijatie na Vojensko-politickú akadémiu, kde získavali vyššie vzdelanie práve politruci. Prechod palubného dôstojníka k politickým dôstojníkom nebol celkom bežný. Zrejme tu pomohlo blízke priateľstvo so spolužiakom Grišanovom, ktorého otec bol náčelníkom hlavnej politickej správy, a teda šéfom všetkých politrukov sovietskeho vojenského námorníctva. A Sablinov veliteľ tiež dal pozitívne odporúčanie a rád sa zbavil až príliš agilného podriadeného.
Každý námorník, ktorý získal povolenie opustiť loď s cieľom navštíviť svoju rodinu, bol ihneď po návrate Sablinom doslova vyspovedaný.
Na akadémii sa Sablin ocitol vo svojom živle. Dosahoval vynikajúce študijné výsledky a jeho meno malo byť po úspešnom zavŕšení dvojročného štúdia v roku 1973 vyryté na čestnej tabuli najúspešnejších absolventov. Neskôr sa sám priznal, že práve na akadémii prišiel na nápad využiť vojnovú loď s jej silnou vysielačkou ako „politickú tribúnu“ na hlásanie myšlienok novej autentickej komunistickej revolúcie.
Ako premiant ročníka dostal po absolvovaní akadémie post zástupcu veliteľa pre veci politické na novej protiponorkovej fregate Storoževoj a bol povýšený do hodnosti kapitána 3. stupňa (majora).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.