Vyzerá to ako symetria z Verneho Cesty na Mesiac. Vždy keď zbrojári vo Filadelfii vyrobili prieraznejšie delové gule, kontrovali ich konkurenti silnejšími krytmi.
Približne tak vyzerajú dnešné slovensko-maďarské vzťahy. Symetrickosť tohto vzťahu je však len zdanlivá. Maďarská politika je totiž od roka 1989 v podstate rovnaká. Napriek tomu za Dzurindovej vlády nevznikali nijaké vážnejšie slovensko-maďarské pnutia, lebo aj keď vtedy dochádzalo k rozličným národnostným sporom, pri všetkých prevažovala na slovenskej politickej scéne ústretovosť, ktorá neumožňovala slovenským nacionalistom ani maďarským nacionalistom jednostrannú konfrontáciu – lebo na konfrontácie a konflikty sú vždy potrební dvaja.
Po voľbách v roku 2006 sa však zmenila slovenská politika. Tí, čo hovorili a písali, že koalícia Fica so Slotom povedie k legitimizácii nacionalizmu v jeho tvrdej (Slota) a mäkšej (Fico) podobe, mali pravdu. Obaja používajú menšinovú politiku ako nástroj permanentnej mobilizácie a zastierací manéver v okamihu, keď sa v spoločnosti objaví závažný problém.
Prvý raz použili tento trik hneď po nástupe Ficovej vlády, keď sa na Slovensku aj v zahraničí objavilo množstvo hlasov, že spojenie Fica so Slotom povedie k zásadnej zmene slovensko-maďarských vzťahov. Fico s Kaliňákom a Packom inštrumentalizovali kauzu Hedvigy Malinovej tak, že prepólovali vinníka a obeť. Vinníkom nemal byť vládny nacionalizmus, ale „zlá Maďarka“; nacionalizmus sa stal obeťou, a ako taký získal verejné posvätenie.
Druhý raz sa stal nacionalizmus vládnym mobilizačným faktorom v lete 2007, pri otváraní druhého dôchodkového piliera, ktoré vtedy vyvolalo veľké verejné pobúrenie. Tentoraz to mali vládni nacionalisti ľahké. Pál Csáky prekryl druhý pilier z účelových vnútrostraníckych dôvodov Benešovými dekrétmi, čím vznikla politická rovnica, v ktorej otváranie Benešových dekrétov vynulovalo chystané otvorenie druhého piliera.
Tretí raz mobilizoval Fico nacionalizmus v situácii, keď je čoraz zreteľnejšia jeho nepripravenosť na hospodársku krízu. Fico sa správa ako v tom starom vtipe o pretekoch Kennedyho s Chruščovom v behu na sto metrov, v ktorom skončil Kennedy prvý a Chruščov druhý a sovietske médiá informovali, že Chruščov skončil druhý a Kennedy predposledný. Len tak sa dá interpretovať Ficov výrok, že Slovensko bude mať v budúcom roku najväčší ekonomický rast v EÚ, ktorý znamená to isté ako konštatovanie, že Slovensko bude mať budúci rok najväčší ekonomický pokles v EÚ. Tentoraz sa Ficovi na pomoc ponáhľali fanúšikovia Ferencvárosu v Dunajskej Strede a Jobbikovo minivojsko. Pravdu povediac, keby sa takto správali anglickí fanúšikovia v Nemecku, nikdy by ich anglickí policajti nepustili ani len za hranice Veľkej Británie, akože to tak pred zápasom Nemecko-Anglicko aj bolo. A predstava, že nemeckí neonacisti by sa objavili v uniformách na francúzskom území, je zatiaľ nepredstaviteľná.
Chcem tým povedať, že ani maďarskú politickú elitu na Slovensku a v Maďarsku netvoria nijaké neviniatka a že je dobrou rezonančnou doskou Ficovej politiky, čím vzniká stará známa hra na to, kto začal... Ak sa situácia eskaluje, nakoniec v nej už nikto nenájde vinníkov, lebo každá strana pokladá druhú stranu za vinníka a seba za obeť.
Tak sa vytvára bludný kruh, v ktorom plávu ako ryby vo vode kovaní demagógovia. Povedané celkom jednoducho, dnes ešte stále vnášajú maďarsko-slovenský konflikt do spoločnosti politici z oboch strán. Ak však bude vzájomné stupňovanie konfliktu pokračovať, stane sa politická mobilizácia mobilizáciou spoločenskou.
Nejaký fantasta označil Fica a Slotu za slovenských Obamov. Je to hlboké nedorozumenie. Obamovým posolstvom sa stala ústretovosť. Tým prerušil bludný kruh vzájomnej nevraživoti. Inej cesty niet.
Približne tak vyzerajú dnešné slovensko-maďarské vzťahy. Symetrickosť tohto vzťahu je však len zdanlivá. Maďarská politika je totiž od roka 1989 v podstate rovnaká. Napriek tomu za Dzurindovej vlády nevznikali nijaké vážnejšie slovensko-maďarské pnutia, lebo aj keď vtedy dochádzalo k rozličným národnostným sporom, pri všetkých prevažovala na slovenskej politickej scéne ústretovosť, ktorá neumožňovala slovenským nacionalistom ani maďarským nacionalistom jednostrannú konfrontáciu – lebo na konfrontácie a konflikty sú vždy potrební dvaja.
Po voľbách v roku 2006 sa však zmenila slovenská politika. Tí, čo hovorili a písali, že koalícia Fica so Slotom povedie k legitimizácii nacionalizmu v jeho tvrdej (Slota) a mäkšej (Fico) podobe, mali pravdu. Obaja používajú menšinovú politiku ako nástroj permanentnej mobilizácie a zastierací manéver v okamihu, keď sa v spoločnosti objaví závažný problém.
Prvý raz použili tento trik hneď po nástupe Ficovej vlády, keď sa na Slovensku aj v zahraničí objavilo množstvo hlasov, že spojenie Fica so Slotom povedie k zásadnej zmene slovensko-maďarských vzťahov. Fico s Kaliňákom a Packom inštrumentalizovali kauzu Hedvigy Malinovej tak, že prepólovali vinníka a obeť. Vinníkom nemal byť vládny nacionalizmus, ale „zlá Maďarka“; nacionalizmus sa stal obeťou, a ako taký získal verejné posvätenie.
Druhý raz sa stal nacionalizmus vládnym mobilizačným faktorom v lete 2007, pri otváraní druhého dôchodkového piliera, ktoré vtedy vyvolalo veľké verejné pobúrenie. Tentoraz to mali vládni nacionalisti ľahké. Pál Csáky prekryl druhý pilier z účelových vnútrostraníckych dôvodov Benešovými dekrétmi, čím vznikla politická rovnica, v ktorej otváranie Benešových dekrétov vynulovalo chystané otvorenie druhého piliera.
Tretí raz mobilizoval Fico nacionalizmus v situácii, keď je čoraz zreteľnejšia jeho nepripravenosť na hospodársku krízu. Fico sa správa ako v tom starom vtipe o pretekoch Kennedyho s Chruščovom v behu na sto metrov, v ktorom skončil Kennedy prvý a Chruščov druhý a sovietske médiá informovali, že Chruščov skončil druhý a Kennedy predposledný. Len tak sa dá interpretovať Ficov výrok, že Slovensko bude mať v budúcom roku najväčší ekonomický rast v EÚ, ktorý znamená to isté ako konštatovanie, že Slovensko bude mať budúci rok najväčší ekonomický pokles v EÚ. Tentoraz sa Ficovi na pomoc ponáhľali fanúšikovia Ferencvárosu v Dunajskej Strede a Jobbikovo minivojsko. Pravdu povediac, keby sa takto správali anglickí fanúšikovia v Nemecku, nikdy by ich anglickí policajti nepustili ani len za hranice Veľkej Británie, akože to tak pred zápasom Nemecko-Anglicko aj bolo. A predstava, že nemeckí neonacisti by sa objavili v uniformách na francúzskom území, je zatiaľ nepredstaviteľná.
Chcem tým povedať, že ani maďarskú politickú elitu na Slovensku a v Maďarsku netvoria nijaké neviniatka a že je dobrou rezonančnou doskou Ficovej politiky, čím vzniká stará známa hra na to, kto začal... Ak sa situácia eskaluje, nakoniec v nej už nikto nenájde vinníkov, lebo každá strana pokladá druhú stranu za vinníka a seba za obeť.
Tak sa vytvára bludný kruh, v ktorom plávu ako ryby vo vode kovaní demagógovia. Povedané celkom jednoducho, dnes ešte stále vnášajú maďarsko-slovenský konflikt do spoločnosti politici z oboch strán. Ak však bude vzájomné stupňovanie konfliktu pokračovať, stane sa politická mobilizácia mobilizáciou spoločenskou.
Nejaký fantasta označil Fica a Slotu za slovenských Obamov. Je to hlboké nedorozumenie. Obamovým posolstvom sa stala ústretovosť. Tým prerušil bludný kruh vzájomnej nevraživoti. Inej cesty niet.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.