christian bol chudobný chlapec s výnimočným talentom. Perfektne hral na svojich husličkách a privádzal do dojatia všetkých, ktorí ho počúvali. Najmä ho však zbožňovala Naomi, židovské dievča zo susedstva. No ich cesty sa rozišli.
Naomi osud doprial zabezpečenejší život, chudobnému Christianovi sa nedarilo vôbec. Svoju genialitu nemohol rozvinúť, keďže sa ocitol v nízkej spoločnosti, ktorá mu v tom nemohla pomôcť. Domovom sa mu stali samota a bezútešnosť, ktoré sem-tam presvetlila ľútosť niekoľkých blízkych. Smutný príbeh má však ešte tragickejšiu dohru.
Totiž ani Naomi, hoci žila v dobrej spoločnosti, nemala šťastný život. Bol prázdny. Po rokoch sa s Christianom stretá opäť, ale trpko. Keď sedliaci nesú na cintorín rakvu s mŕtvym Christianom, prechádza okolo koč s váženou francúzskou rodinou. Sedí v ňom vznešená dáma. Samozrejme Naomi. Smútočný sprievod sa zastaví, aby pozdravil vzácnych hostí. Naomi sa na nich spoza okienka smutne usmeje a ukloní. Vidí už len, ako sedliaci do hrobu kladú nejakého úbožiaka, len akéhosi muzikanta. Koč s Naomi sa však rýchlo vzďaľuje.
Môžete byť akokoľvek talentovaní, no keď vám prostredie, osud, bohovia či spoločnosť neprajú, prežijete nerozvinutý život, ktorý vie udupať talenty, lásky, radosť i šťastie. Taký je v skratke odkaz románu Hansa Christiana Andersena Len muzikant z roku 1837, ktorého hlavnými protagonistami sú fidlikant Christian a pôvabná Naomi.
„Absencia nejakej formy nesmrteľnosti, ktorá by ostala v čitateľovi ako silná impresia, tu doslova bije do očí.“
Andersen už mal v tom čase za sebou romány dva: Improvizátora (1835) a O. T. (1836). Len muzikant bol však jeho najslabší text a predsa vstúpil do dejín, hoci sa ho dnes už nik ani veľmi nesnaží prekladať.
vajíčko treba držať v teple
Kodaň roku 1837. Mesto, v ktorom intelektuáli o sebe dobre vedia. Nebolo to inak ani v prípade vtedy tridsiatnika Andersena a len dvadsaťštyriročného Kierkegaarda. Stretávali sa na ulici, no priateľmi nikdy neboli. Kierkegaard sa však predsa len rozhodol, že na Andersenov román napíše recenziu, čo mu raz aj slušne oznámil s tým, že sa mu kniha páčila. Lenže potom sa dlho nič nedialo.
Kierkegaard sa v tom čase šialene zaľúbil do Reginy Olsenovej. Zasnúbil sa s ňou, no po roku si to rozmyslel a zásnuby, na veľké prekvapenie a sklamanie Reginy, jej rodiny a celej Kodane, zrušil. Kierkegaard bol totiž vnútorne presvedčený, že zomrie v mladom veku, takže z Reginy nechcel spraviť zakrátko vdovu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.