Také správy sme v strednej Európe už roky nečítali.
Automobilky zastavujú výrobu a prepúšťajú, české sklárne, okrem piva to najpreslávenejšie, čo v Česku je, krachujú a celé mestá zrazu nevedia, čím sa tam ľudia budú živiť, ponuka voľných miest takmer zmizla. A do toho stále prichádzajú autobusy alebo dokonca prilietavajú lietadlá plné Moldavcov, Bulharov, Ukrajincov, ale aj Vietnamcov, Mongolov a Číňanov, ktorým nikto nepovedal, že zlaté časy sa skončili a v strednej Európe pre nich už práca nie je. Vracajú sa tisícky našich ľudí z Írska, Veľkej Británie a USA. Jednak preto, že libra, euro ani dolár už nie sú, čo pred rokmi bývali, ale aj preto, že ani v Írsku, Veľkej Británii a USA už nie je práca a všetky veľké ekonomiky padajú do recesie. Obrovské zemetrasenie sa dá čakať na Východe, kde Ukrajine hrozí kolaps, a ako to dopadne s Ruskom, či bude ropa zase za dvadsať dolárov za barel, to nevie ani Putin, ani jeho KGB boys.
V Rusku pritom legálne, pololegálne alebo nelegálne pracujú nie desiatky ani stovky tisícov ľudí z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ale milióny. Arméni, Gruzínci, Kazachovia, Ukrajinci, Bielorusi. Ruská ekonomika je ťahúňom celého postsovietskeho Východu, tak ako je do recesie klesajúca ekonomika Nemecka motorom strednej Európy.
My v Česku sme už skoro zabudli, ako vyzerá nezamestnanosť. Prestával to byť problém v Maďarsku, Poľsku a aj na Slovensku, ktoré zažilo niekoľko rokov toho, čomu sa dá právom hovoriť hospodársky zázrak. Teraz znovu prichádzajú obavy, ktoré sa nám už začali vytrácať z myslí. Kde nájsť prácu? Za čo budeme žiť?
A je to horšie, než to od novembra 1989 kedy bolo. Predtým, keď bolo úplne najhoršie, mohol si človek povedať, že pôjde robiť murára do Veľkej Británie, čašníka do Rakúska alebo umývať riad do USA. Teraz niet kam ísť, všade je zle, len niekde je a bude ešte horšie. Sme v pozícii neveľmi vypasených ježkov pred zimou, o ktorej nevieme, dokedy potrvá. V časoch, o ktorých platí staré české: Až tlustí budou hubení, budou hubení studení.
Autor je redaktor Lidových novin
Automobilky zastavujú výrobu a prepúšťajú, české sklárne, okrem piva to najpreslávenejšie, čo v Česku je, krachujú a celé mestá zrazu nevedia, čím sa tam ľudia budú živiť, ponuka voľných miest takmer zmizla. A do toho stále prichádzajú autobusy alebo dokonca prilietavajú lietadlá plné Moldavcov, Bulharov, Ukrajincov, ale aj Vietnamcov, Mongolov a Číňanov, ktorým nikto nepovedal, že zlaté časy sa skončili a v strednej Európe pre nich už práca nie je. Vracajú sa tisícky našich ľudí z Írska, Veľkej Británie a USA. Jednak preto, že libra, euro ani dolár už nie sú, čo pred rokmi bývali, ale aj preto, že ani v Írsku, Veľkej Británii a USA už nie je práca a všetky veľké ekonomiky padajú do recesie. Obrovské zemetrasenie sa dá čakať na Východe, kde Ukrajine hrozí kolaps, a ako to dopadne s Ruskom, či bude ropa zase za dvadsať dolárov za barel, to nevie ani Putin, ani jeho KGB boys.
V Rusku pritom legálne, pololegálne alebo nelegálne pracujú nie desiatky ani stovky tisícov ľudí z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ale milióny. Arméni, Gruzínci, Kazachovia, Ukrajinci, Bielorusi. Ruská ekonomika je ťahúňom celého postsovietskeho Východu, tak ako je do recesie klesajúca ekonomika Nemecka motorom strednej Európy.
My v Česku sme už skoro zabudli, ako vyzerá nezamestnanosť. Prestával to byť problém v Maďarsku, Poľsku a aj na Slovensku, ktoré zažilo niekoľko rokov toho, čomu sa dá právom hovoriť hospodársky zázrak. Teraz znovu prichádzajú obavy, ktoré sa nám už začali vytrácať z myslí. Kde nájsť prácu? Za čo budeme žiť?
A je to horšie, než to od novembra 1989 kedy bolo. Predtým, keď bolo úplne najhoršie, mohol si človek povedať, že pôjde robiť murára do Veľkej Británie, čašníka do Rakúska alebo umývať riad do USA. Teraz niet kam ísť, všade je zle, len niekde je a bude ešte horšie. Sme v pozícii neveľmi vypasených ježkov pred zimou, o ktorej nevieme, dokedy potrvá. V časoch, o ktorých platí staré české: Až tlustí budou hubení, budou hubení studení.
Autor je redaktor Lidových novin
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.