50 šťastných milionárov

tomáš Ďurovka

Textár a spevák skupiny Hviezda (a Med), inak sieťotlačiar. Jeho najväčším problémom je náladovosť a najlepším liekom na hnev je ísť niečo robiť. Nepije a nefajčí, ale nenahradil pitie ničím iným, ani behom, lebo beh, podobne ako alkohol, žiadny problém nevyrieši.

peter Kalmus

Výtvarník a hrdý zástupca generácie sex&drogy&rock&roll. Drží sa otcovej rady, že keď už nebude mať chuť na nič z menovaného, tak je vážne chorý. Bicykluje, behá bosý a dennodenne loví po kontajneroch šialenosti do svojich diel. Nie je to žiadny odvážny Batman, zvlášť po strete s fanatikmi pri buste Esterházyho. Keby sa nebál, už je ten Biľakov pomník dávno rozbitý.

soňa Szomolányi

Sociologička a politologička, čerstvá držiteľka Radu Ľudovíta Štúra II. triedy. Hovorí ticho, lebo bojuje s introvertnou povahou a trémou. Ako Tatranka jazdila v tíme prvej čsl. ligy v zjazdovom lyžovaní. Miluje rýchlosť, je súťaživý typ a len pomaly si uvedomuje vek, že je prirodzené nezvládnuť všetko a že ju na svahu predbiehajú tridsiatničky.

mária Rišková

Kultúrna robotníčka, šéfka SCD. Vie, ako zbaliť Američana v slovenskej počítačovej hre. On je v Amerike, ona tu, a tak môže robiť v kuse už od rána od piatej, lebo vtedy sa zobudí! Občas však príde zlom, vtedy relaxuje na Dobrej vode pri murovaní a omietaní domu, pri čítaní a pozeraní klasických sci-fi.

magda Vašáryová

Rozprávali sme sa o nenaplnenej kariére klaviristky, o nebezpečnom dave a džiu-džicu, o vplyve popularity na nemožnosť smilniť, o kumulovanej funkcii veľvyslankyňa & šéfka & stavebný dozor, aj aké je to mať za štylistu Milana Lasicu. Fotografa inšpirovalo to džiu-džicu, a tak chcel nejaký bojový nástroj na fotenie.

martin Žiaran

Kameraman roka 2015 za film Čistič. Pri svojej nárazovej práci je rád, že si stihne pospať, oprať a občas skočiť do kina. Športuje rád, ale ešte radšej cestuje, miluje more a pohľad cez slnečné okuliare. V mladosti bol drsný pankáč, aj keď rodičia mu vytvorili taký domov, že nemal proti čomu rebelovať.

marko Škop

Režisér. Svoju rodinnú bázu má v Záhrebe, a to je v lete k moru len hodina! Ach! Papiere na vedenie loďky má manželka, on je len „mali od palube“, chlapec na všetko. Chcel byť archeológom ako Indiana Jones, posielal za 20 Kčs aforizmy do Roháča, vyštudoval žurnalistiku a robil Pozor, zákrutu. Potom vyštudoval dokumentárny film. Eva Nová je jeho hraný debut.

eduard Kudláč

Považuje réžiu za remeslo, kde treba len naháňať ľudí po javisku plus trocha psychológie. Keď vidí Malú Fatru, slzy sa mu tisnú do očú, s lyžovaním však prestal po úraze, pretože stratil z toho radosť. V jedle si nevie povedať dosť, zvlášť nie pri čokoláde. Čiapku nosí preto, že v divadlách je všade prievan a on je vďaka internetu a Brulasovi tak trochu hypochonder.

martin Burlas

Hudobník. Hovoria o ňom, že je hypochonder. Neháda sa, rozhodne sa považuje za zle vyšetreného. Pre svoje chatrné zdravie už v mladosti skoncoval s neresťami, a tak radšej zostáva doma nudiť sa a hrdo pestovať meštiacky život. V sprche si nespieva, ale odkedy videl Psycho, často sa obzerá. Do odtoku pravidelne leje chemikálie, aby zostal čistý!

vladimír Crmoman

Hoci je líder štrajkujúcich učiteľov, nie je vôbec rečnícky typ. Hoci je učiteľ, pravopis je jeho veľká slabosť. Hoci by si pomaly mohol založiť firmu Ako štrajkovať, radšej by zakladal kapely a učil to, čo má najradšej – hudbu a umenie.

adriana Kučerová

Chcela byť Darinkou Rolincovou a učiteľkou, obe profesie – spev i učenie – aj vyštudovala. Je neposedná, rada cestuje, aj keď nemusí. Je hedonistka, s ničím si nerobí ťažkú hlavu, čím znervózňuje svoje okolie. Cestuje vždy naľahko, a tak si stále dokupuje veci, a potom doma dokupuje skrine.

vlado Janček

Básnik, textár, prekladateľ, jeden z frontmanov kapely Saténové ruky. Pôst dodržiava už siedmy rok preto, že s jeho postiacim sa kamarátom Bebem bola nuda, teraz je nuda aj s ním, tak radšej nechodí do spoločnosti vôbec. Je patologicky nerozhodný, ale sú veci, pri ktorých je nerozhodnosť neprípustná.

ingrid Hrubaničová

Tolerantná jazykovedkyňa, ktorá sa nebojí ohrozenia slovenčiny, skôr sa bojí ohrozenia slobody tými, čo by chceli všetko, aj jazyk, kontrolovať. Divadlo (Stoka, SkRAT), vníma ako bezpečnú pôdu, kde „ja“ je niekto iný, spev zas považuje za svojský druh jogy.