akurát treba postupovať podobne ako traja tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za chémiu – Jean-Pierre Sauvage, sir J. Fraser Stoddart a Bernard L. Feringa – ktorí sa o ňu férovo podelili za dizajn a syntézu molekulárnych stroj(ček)ov. Funkčných mašiniek tak malinkých, že sú viditeľné len elektrónovým mikroskopom. Ako ich však dokázali vyrobiť, keď majú rozmery iba niekoľkých nanometrov?
katenány
Jednou z možností by bolo zmenšovať nástroje potrebné na ich výrobu až na mikroskopickú úroveň a následne by sa takýmito miniatúrnymi kliešťami, kladivami a skrutkovačmi konštruovali liliputánske strojčeky. Mnohí sa o tento takzvaný „prístup zhora“ pokúšali už dlho, avšak neboli úspešní. Na rozdiel od francúzskeho chemika Jean-Pierra Sauvagea, ktorý však na to išiel presne z opačného konca – „odspodu“.
Zaumienil si, že nanomolekulové štruktúry nebude vyrábať pomocou oveľa väčších nástrojov, ale naopak, bude ich postupne „stavať“ z oveľa menších atómov a molekúl (takzvaný „prístup zdola“). A že ako? Nuž chemickými reakciami. Začiatkom 80. rokov minulého storočia prišiel na to, ako vytvoriť molekulové reťaze pozostávajúce zo vzájomne pospájaných očiek, ktoré spolu držia len vďaka novému typu medzimolekulovej interakcie, dovtedy nepoznanej mechanickej väzbe.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.