Z východného Konga prichádzajú už niekoľko týždňov správy o bojoch. Opäť sa to opakuje: vzbury, zabíjanie, znásilňovanie, rabovanie, hlad. Človek podvedome vypína pozornosť.
Je to akoby beznádejný kúsok sveta, odsúdený na kmeňové nenávisti, rebélie, rabovanie a vraždenie. Miesto, kde sa končí civilizácia a kde dvadsiate storočie pripomínajú iba samopaly na pleciach nedospelých vojakov.
Svet už vraždenie v tomto kúte sveta veľmi nedojíma, ani veľmi nezaujíma. A predsa je na Slovensku najmenej dvesto rodín, ktoré dianie na východe Konga podrobne sledujú a všetky správy z tejto oblasti prežívajú veľmi emocionálne. Dvesto rodín zo Slovenska má totiž práve tu svoje adoptívne dieťa. Dostali sa k nemu vďaka Adopcii srdca, ktorú na Slovensku organizuje katolícke spoločenstvo bratov a kňazov Pallotini. Ľudia, ktorí sa do Adopcie srdca zapojili, prispievajú na pobyt dieťaťa v škole, platia jeho stravu a bývanie. Doma majú zväčša vystavenú fotografiu dieťaťa, dostávajú jeho školské vysvedčenia a píšu si listy.
Často veľmi emotívne. „Chers parents...“ tak nás oslovuje osemročná Chance pochádzajúca z Rwandy. Prišla o oboch rodičov a tak sa upäla na nás, na svojich adoptívnych a strašne vzdialených. Dúfame, že prežila. Radi by sme ju vzali z toho pekla. Sekretariát Pallotínov má teraz často telefonáty typu: „Nedalo by sa naše deti priviezť na Slovensko?“ Pallotíni odpovedajú: „Žiaľ, je to nad naše sily.“
Ich misie sú aj v oblasti, kde je teraz najťažšia situácia – v okolí Gomy. „V regióne konfliktu nie sú prítomné žiadne mimovládne organizácie,“ hlásil páter Stanislaw Filipek, predstavený pallotínov v Rwande a Kongu. „Na východ od Gomy, na území obsadenom rebelantmi, pôsobia jedine katolícke strediská zdravia, z toho dve vedú misionárky...“ Ich farnosti sa zmenili na humanitárne centrá. Sestra Barbara, ktorá pôsobí v nemocnici v Ntamugenga, hlásila, že v nedeľu 16. novembra sa u nich po prvý raz po štyroch mesiacoch konala svätá omša. „Ľudia nám prejavovali svoju vďačnosť, radosť že sme s nimi, že mohli prečkať tie ťažké časy spolu s nami. Kázeň bola netypická, kňaz hovoril, ako je možné chrániť sa pred cholerou,“ povedala pre Rádio Vatikán.
Pallotíni poslali z Konga aj posolstvo konžských detí. „Prosíme, aby vojaci prestali strieľať, aby už nebolo potrebné utekať z jedného tábora do druhého s obavou, že nás chytia a urobia z nás detských vojakov.“ Deti z Gomy svetu odkazujú: „Ak je pravda, že existuje pokoj, my ho chceme.“
Je to akoby beznádejný kúsok sveta, odsúdený na kmeňové nenávisti, rebélie, rabovanie a vraždenie. Miesto, kde sa končí civilizácia a kde dvadsiate storočie pripomínajú iba samopaly na pleciach nedospelých vojakov.
Svet už vraždenie v tomto kúte sveta veľmi nedojíma, ani veľmi nezaujíma. A predsa je na Slovensku najmenej dvesto rodín, ktoré dianie na východe Konga podrobne sledujú a všetky správy z tejto oblasti prežívajú veľmi emocionálne. Dvesto rodín zo Slovenska má totiž práve tu svoje adoptívne dieťa. Dostali sa k nemu vďaka Adopcii srdca, ktorú na Slovensku organizuje katolícke spoločenstvo bratov a kňazov Pallotini. Ľudia, ktorí sa do Adopcie srdca zapojili, prispievajú na pobyt dieťaťa v škole, platia jeho stravu a bývanie. Doma majú zväčša vystavenú fotografiu dieťaťa, dostávajú jeho školské vysvedčenia a píšu si listy.
Často veľmi emotívne. „Chers parents...“ tak nás oslovuje osemročná Chance pochádzajúca z Rwandy. Prišla o oboch rodičov a tak sa upäla na nás, na svojich adoptívnych a strašne vzdialených. Dúfame, že prežila. Radi by sme ju vzali z toho pekla. Sekretariát Pallotínov má teraz často telefonáty typu: „Nedalo by sa naše deti priviezť na Slovensko?“ Pallotíni odpovedajú: „Žiaľ, je to nad naše sily.“
Ich misie sú aj v oblasti, kde je teraz najťažšia situácia – v okolí Gomy. „V regióne konfliktu nie sú prítomné žiadne mimovládne organizácie,“ hlásil páter Stanislaw Filipek, predstavený pallotínov v Rwande a Kongu. „Na východ od Gomy, na území obsadenom rebelantmi, pôsobia jedine katolícke strediská zdravia, z toho dve vedú misionárky...“ Ich farnosti sa zmenili na humanitárne centrá. Sestra Barbara, ktorá pôsobí v nemocnici v Ntamugenga, hlásila, že v nedeľu 16. novembra sa u nich po prvý raz po štyroch mesiacoch konala svätá omša. „Ľudia nám prejavovali svoju vďačnosť, radosť že sme s nimi, že mohli prečkať tie ťažké časy spolu s nami. Kázeň bola netypická, kňaz hovoril, ako je možné chrániť sa pred cholerou,“ povedala pre Rádio Vatikán.
Pallotíni poslali z Konga aj posolstvo konžských detí. „Prosíme, aby vojaci prestali strieľať, aby už nebolo potrebné utekať z jedného tábora do druhého s obavou, že nás chytia a urobia z nás detských vojakov.“ Deti z Gomy svetu odkazujú: „Ak je pravda, že existuje pokoj, my ho chceme.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.