SZIDI TOBIAS
POD OBOJÍM
STUDIO DVA
Szidi Tobias nie je len skvelá herečka, ale aj speváčka s krásnym hlasom a sugestívnym hudobným prejavom. Pod obojím je album zo šansónovo-folkového pohraničia. V štúdiu sa stretol výber z najlepšieho, čo doma máme: od Palúcha a Ragana až po Zajka a Preložníka. Zvláštna je účasť Mariána Geišberga a Františka Segrada – ako hostia na speváčkinom koncerte by boli fajn, ale prečo majú sólové piesne na jej profilovom albume? Szidi je v každej pesničke zaujímavá a presvedčivá – aj keď viaceré z nich sú hudobne málo prekvapivé. Celé to má krásnosmutnú atmosféru, hudobníci hrajú výborne. Čo tomuto príjemnému albumu chýba? Odvaha opustiť bezpečie nohavicovského folkového prístavu a vyplávať na vzrušujúce more neopočúvanej akustickej alternatívy. Keren Ann, Stina Nordenstam či Lou Rhodes by mohli ukazovať cestu. Szidi by to zvládla so šarmom sebe vlastným.
.juraj Kušnierik
JAZZANOVA
OF ALL THE THINGS
VERVE
Berlínsky produkčný dom Jazzanova definitívne opustil nu-jazzový šuplík a vybral sa ku koreňom, aby nahral najlepší soulový album posledných pár rokov. Kým klasicky študovaní, mainstreamovým publikom adorovaní souloví a RnB muzikanti a speváci akoby popri sústredení na remeslo a záložku, pod ktorou ich major label a publikum evidujú, nespravia po prvom hite nič nové, čo by milovníka hudby priviedlo znovu na ich stopu, niekdajší programátori a dídžeji vdýchli (s pomocou zručných session hráčov) sprofanovanému žánru neuveriteľnú porciu atraktívnosti, zrelosti i normálnej duše. Tradičné jazzanovácke harmonické postupy, teraz vo veľkorysých aranžmánoch, excelentné spevácke výkony (Leon Ware, Bembe Segue, Ben Westbeech, Jose James, Dwele, Paul Randolph), silné skladby; to všetko je dosť na to, aby sa kapela ocitla pod krídlami tradičného džezového labelu Verve.
.daniel Baláž
ENYA
AND WINTER COME...
WARNER
S niekoľkotýždňovým oneskorením za reklamnými spotmi telefónnych operátorov, ktorých odrhovačky začali budiť Ježiška zo spánku už na sklonku babieho leta, vyráža do boja o zimné trhy aj najpredávanejšia írska umelkyňa Enya. Jej patentovaný zvuk s trochou predstavivosti evokuje vznešenú a tajomnú atmosféru Vianoc aj sám osebe. Kto by od Enyi očakával Enyu, nebol by asi sklamaný. Všetko funguje ako má – mágia podania aj rafinovanosť formy, ak ste však boli zvedaví, ako originálne sa Enya zmocní vianočnej témy, prvý kontakt s jej novým CD pôsobí miestami rozpačito. Speváčka aj jej stabilný tím ponúkli aj témy, ktoré by pri svojej santaklausovskej insitnosti obstáli i v tlampačovom podaní obchodných domov. Sú tu však aj onakvejšie pesničky ako My! My! Time Flies!. Mimochodom, vedeli ste, že Tichá noc sa po Írsky volá Oíche Chiúin?
.martin Chrobák
!DELADAP
SARA LA KALI
CHAT CHAPEAU
Hudobný štýl, akým skupina !DelaDap reprezentuje rómsku kultúru, je inšpiratívny. Nie je postavený na čistom folklóre ani na zaužívaných fúziách folklóru s popom alebo rockom. Má bližšie k modernej lounge music, elektronicko-akustickému swingu, aký hrajú Koop, badať i náznaky tanga v duchu Gotan Project, nostalgiu a galantnosť dua Žofka i vplyv spriaznených umelcov Gipsy.cz. Môže to pôsobiť ako guláš kultúr, no je vkusný a má opodstatnenosť. Veď !DelaDap je mnohonárodná skupina pôsobiaca vo Viedni a jej členmi sú aj Rómovia zo Slovenska a Česka. Vytvárajú východoeurópsky hudobný karavan s prirodzene znejúcimi ženskými hlasmi s rómskym feelingom, elektronickými zvukmi, akordeónom a husľami. Z ríše legiend sa na nich pozerá patrónka Rómov Sara La Kali. Jej menom je nazvaný tretí album !DelaDap. Možno si spieva pieseň Radost s časťou textu v slovenčine.
.miro Potoček
BIRÉLI LAGRÉNE
ELECTRIC SIDE
DREYFUS RECORDS/DIVYD
Lagrénov návrat k elektrickej fusion neznamená návrat k jeho bujarej džezrokovej mladosti po boku Jaca Pastoria. Skôr ide o návrat k jeho zrelým fusion nahrávkam z 90. rokov. Opäť mu však sekunduje basgitarový génius – mladý Hadrien Feraud, ktorý predstavuje spolu s ďalšími hudobníkmi svojej generácie pre Lagréna hybný moment a motiváciu, aby nečakane siahol aj po ostrejších výrazových prostriedkoch. Stačí si vypočuť Hancockov dvaapolminútový odpichový „štandard“ Jack Rabbit a je jasné, aký potenciál skrýva Lagrénova nová zostava. Album, ktorý neprináša inovácie, ale rozvážnu aj energickú fusion, pevne zakorenenú vo francúzskej tradícii a s citeľným mladíckym vyžarovaním. Po rokoch strávených v bezpečných stojatých vodách gypsy swingu a neosobného mainstreamu však predstavuje v Lagrénovom hudobnom životopise inšpirujúce dobrodružstvo.
.augustín Rebro
RAZORLIGHT
SLIPWAY FIRE
MERCURY
Indie popoví Razorlight vydali tretí album — Slipway Fire. Na prvé počutie nič zvláštne. Ani na druhý pokus sa vo mne nič nepohlo. Prečo? Melódie ani nevyznievajú triviálne, skôr naopak. Prekáža mi však, že celá zvuková nahrávka pôsobí ako neuveriteľné klišé. Je to ako by sa kapela chcela silou-mocou vrátiť do zlatých rokov štadiónového korporátneho rocku rokov osemdesiatych. Akoby sa nezávislá gitarová hudba chcela nezávisle od dobrého vkusu stať gýčom, ktorý sa snaží zamiešať do mainstreamu úplne nevhodným spôsobom. Razorlight majú od kapely typu Bon Jovi ešte ďaleko, ale kam takáto iniciatíva speje? Zopár momentov vás zaujme, no to je málo. Toto cédečko môže pokojne poputovať do slúchadiel zmäteného tínedžera, ako aj do prehrávača v aute znudenej podnikateľky, ktorá má rada Robbieho Williamsa. Viac tovar ako umenie.
.renat Khallo
POD OBOJÍM
STUDIO DVA
Szidi Tobias nie je len skvelá herečka, ale aj speváčka s krásnym hlasom a sugestívnym hudobným prejavom. Pod obojím je album zo šansónovo-folkového pohraničia. V štúdiu sa stretol výber z najlepšieho, čo doma máme: od Palúcha a Ragana až po Zajka a Preložníka. Zvláštna je účasť Mariána Geišberga a Františka Segrada – ako hostia na speváčkinom koncerte by boli fajn, ale prečo majú sólové piesne na jej profilovom albume? Szidi je v každej pesničke zaujímavá a presvedčivá – aj keď viaceré z nich sú hudobne málo prekvapivé. Celé to má krásnosmutnú atmosféru, hudobníci hrajú výborne. Čo tomuto príjemnému albumu chýba? Odvaha opustiť bezpečie nohavicovského folkového prístavu a vyplávať na vzrušujúce more neopočúvanej akustickej alternatívy. Keren Ann, Stina Nordenstam či Lou Rhodes by mohli ukazovať cestu. Szidi by to zvládla so šarmom sebe vlastným.
.juraj Kušnierik
JAZZANOVA
OF ALL THE THINGS
VERVE
Berlínsky produkčný dom Jazzanova definitívne opustil nu-jazzový šuplík a vybral sa ku koreňom, aby nahral najlepší soulový album posledných pár rokov. Kým klasicky študovaní, mainstreamovým publikom adorovaní souloví a RnB muzikanti a speváci akoby popri sústredení na remeslo a záložku, pod ktorou ich major label a publikum evidujú, nespravia po prvom hite nič nové, čo by milovníka hudby priviedlo znovu na ich stopu, niekdajší programátori a dídžeji vdýchli (s pomocou zručných session hráčov) sprofanovanému žánru neuveriteľnú porciu atraktívnosti, zrelosti i normálnej duše. Tradičné jazzanovácke harmonické postupy, teraz vo veľkorysých aranžmánoch, excelentné spevácke výkony (Leon Ware, Bembe Segue, Ben Westbeech, Jose James, Dwele, Paul Randolph), silné skladby; to všetko je dosť na to, aby sa kapela ocitla pod krídlami tradičného džezového labelu Verve.
.daniel Baláž
ENYA
AND WINTER COME...
WARNER
S niekoľkotýždňovým oneskorením za reklamnými spotmi telefónnych operátorov, ktorých odrhovačky začali budiť Ježiška zo spánku už na sklonku babieho leta, vyráža do boja o zimné trhy aj najpredávanejšia írska umelkyňa Enya. Jej patentovaný zvuk s trochou predstavivosti evokuje vznešenú a tajomnú atmosféru Vianoc aj sám osebe. Kto by od Enyi očakával Enyu, nebol by asi sklamaný. Všetko funguje ako má – mágia podania aj rafinovanosť formy, ak ste však boli zvedaví, ako originálne sa Enya zmocní vianočnej témy, prvý kontakt s jej novým CD pôsobí miestami rozpačito. Speváčka aj jej stabilný tím ponúkli aj témy, ktoré by pri svojej santaklausovskej insitnosti obstáli i v tlampačovom podaní obchodných domov. Sú tu však aj onakvejšie pesničky ako My! My! Time Flies!. Mimochodom, vedeli ste, že Tichá noc sa po Írsky volá Oíche Chiúin?
.martin Chrobák
!DELADAP
SARA LA KALI
CHAT CHAPEAU
Hudobný štýl, akým skupina !DelaDap reprezentuje rómsku kultúru, je inšpiratívny. Nie je postavený na čistom folklóre ani na zaužívaných fúziách folklóru s popom alebo rockom. Má bližšie k modernej lounge music, elektronicko-akustickému swingu, aký hrajú Koop, badať i náznaky tanga v duchu Gotan Project, nostalgiu a galantnosť dua Žofka i vplyv spriaznených umelcov Gipsy.cz. Môže to pôsobiť ako guláš kultúr, no je vkusný a má opodstatnenosť. Veď !DelaDap je mnohonárodná skupina pôsobiaca vo Viedni a jej členmi sú aj Rómovia zo Slovenska a Česka. Vytvárajú východoeurópsky hudobný karavan s prirodzene znejúcimi ženskými hlasmi s rómskym feelingom, elektronickými zvukmi, akordeónom a husľami. Z ríše legiend sa na nich pozerá patrónka Rómov Sara La Kali. Jej menom je nazvaný tretí album !DelaDap. Možno si spieva pieseň Radost s časťou textu v slovenčine.
.miro Potoček
BIRÉLI LAGRÉNE
ELECTRIC SIDE
DREYFUS RECORDS/DIVYD
Lagrénov návrat k elektrickej fusion neznamená návrat k jeho bujarej džezrokovej mladosti po boku Jaca Pastoria. Skôr ide o návrat k jeho zrelým fusion nahrávkam z 90. rokov. Opäť mu však sekunduje basgitarový génius – mladý Hadrien Feraud, ktorý predstavuje spolu s ďalšími hudobníkmi svojej generácie pre Lagréna hybný moment a motiváciu, aby nečakane siahol aj po ostrejších výrazových prostriedkoch. Stačí si vypočuť Hancockov dvaapolminútový odpichový „štandard“ Jack Rabbit a je jasné, aký potenciál skrýva Lagrénova nová zostava. Album, ktorý neprináša inovácie, ale rozvážnu aj energickú fusion, pevne zakorenenú vo francúzskej tradícii a s citeľným mladíckym vyžarovaním. Po rokoch strávených v bezpečných stojatých vodách gypsy swingu a neosobného mainstreamu však predstavuje v Lagrénovom hudobnom životopise inšpirujúce dobrodružstvo.
.augustín Rebro
RAZORLIGHT
SLIPWAY FIRE
MERCURY
Indie popoví Razorlight vydali tretí album — Slipway Fire. Na prvé počutie nič zvláštne. Ani na druhý pokus sa vo mne nič nepohlo. Prečo? Melódie ani nevyznievajú triviálne, skôr naopak. Prekáža mi však, že celá zvuková nahrávka pôsobí ako neuveriteľné klišé. Je to ako by sa kapela chcela silou-mocou vrátiť do zlatých rokov štadiónového korporátneho rocku rokov osemdesiatych. Akoby sa nezávislá gitarová hudba chcela nezávisle od dobrého vkusu stať gýčom, ktorý sa snaží zamiešať do mainstreamu úplne nevhodným spôsobom. Razorlight majú od kapely typu Bon Jovi ešte ďaleko, ale kam takáto iniciatíva speje? Zopár momentov vás zaujme, no to je málo. Toto cédečko môže pokojne poputovať do slúchadiel zmäteného tínedžera, ako aj do prehrávača v aute znudenej podnikateľky, ktorá má rada Robbieho Williamsa. Viac tovar ako umenie.
.renat Khallo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.