Prejav v Slovenskom národnom divadle, ktorým Iveta Radičová minulý pondelok, 17. novembra, odštartovala svoju prezidentskú kampaň, mal byť udalosťou. Lepší dátum ani miesto si Gašparovičova vyzývateľka nemohla vybrať. Napriek tomu Radičovej veľký deň dopadol zle.
Nie však pre ten dôvod, ktorý Radičovej vyčítal denník SME. Opozičná kandidátka vraj prejavom v SND porušila zákon, podľa ktorého sa volebná kampaň začína pätnásť dní pred voľbami. Politička tým mala porušiť poslenecký sľub o dodržiavaní zákonov. „Nikde v tomto sľube sa nehovorí, že má dodržiavať len tie zákony, ktoré sa jej hodia,“ napísal zástupca šéfredaktora SME Lukáš Fila. Kritika však ide mimo podstatu. Zákon hovoriaci o príslušnej lehote je sám osebe nielen nezmyselný, ale aj takmer ľubovoľne vyložiteľný. Ak sa použije zdravý rozum, za začiatok predvolebnej kampaň treba pokladať napríklad okamih, keď kandidát začne oblepovať celé Slovensko bilbordmi. Ak sa použije rigidný výklad, tak za štart kampane možno považovať už okamih, keď politik ohlási svoju kandidatúru (čo Radičová urobila už minulý rok). Prípadne čokoľvek, keď dá osebe a svojej kandidatúre vedieť. Neporušila Radičová zákon už v lete, keď si robila promo na festivale vedľa Václava Havla? Alebo nekampaňovala už tým, keď zbierala podpisy pre svoju kandidatúru? Či vtedy, keď pred mesiacom ohlásila verejnú zbierku na financovanie svojej kampane? Keby sa mala Radičová riadiť podľa tohto výkladu, mohla by to zoči-voči Ivanovi Gašparovičovi s jeho „nekampaňovitými“ prezidentskými výjazdmi a vystúpeniami hneď zabaliť.
.nepodarený prejav
Naopak, je správne, že sa Radičová rozhodla vyjsť na trh s prezidentskými tézami. Nielen v našom časopise, ale aj v samotnom SME bola v minulosti kritizovaná práve za to, že vystupuje čoraz viac ako rezortná politička než ako prezidentská kandidátka. A práve slávnostnú akciu v preplnenom SND, ktorú za účasti lídrov SDKÚ-DS, SMK a KDH moderovali Ladislav Snopko a Katarína Brychtová (známa najmä z relácie Pošta pre teba), mohla Radičová využiť na nový, prezidentský začiatok svojho pôsobenia. V novinách sa však minulý týždeň neriešil Radičovej prejav, ale nezmyselný spor o prípustnosť jej kampane necelých päť mesiacov pred voľbami. Bol to však samotný Radičovej prejav, ktorý mal vypovedať o jej kandidátskom profile. Tým väčšie bolo sklamanie. Bolo ho cítiť aj priamo v hľadisku, ktoré reagovalo nadšenejšie pred príchodom Radičovej na pódium než po jej odchode. Bolo to vidieť aj na niektorých prítomných politikoch z opozície, ktorí po odznení prejavu nespokojne vrteli hlavou. Radičová hovorila o vznešených pojmoch ako slušnosť, tolerancia, solidarita, sebavedomie, odvaha či zodpovednosť, a dala si ako domácu úlohu tieto hodnoty, ktoré sa podľa nej po novembri 1989 vytrácajú, zreštaurovať. Celé to však zabalila do slohovej práce plnej bezkonfliktných fráz, ktoré by si pokojne mohol zobrať do úst aj Gašparovič. Zlý dojem umocnila aj nezvládnutá intonácia – akoby si Radičová čítanie prejavu predtým nijako nenacvičila. Citát z prejavu: „Slušnosť. Také prosté slovo, taká elementárna vlastnosť, taká potrebná vec. A taká nesamozrejmá. Tak málo je jej v našom živote. V politike obzvlášť. Dávam si domácu úlohu – pridať, pridať, pridať. Dávam ju sebe, ale kto má chuť, môže sa – pridať. Kolegovia v politickej triede to majú povinné.“ Koho môžu takéto všeobsiahle a zároveň neobsažné „domáce úlohy“ budúcej prezidentky nadchnúť?
Radičová na našu otázku, či nevidí problém v tom, že vety z jej prejavu nestáli médiám ani za citovanie, hovorí: „To je od vás krutá recenzia. Ja som sa týmto prejavom prihlásila k hodnotám Novembra. Pán prezident Gašparovič sa síce tiež prihlásil k Novembru, ale vypichol iné hodnoty. Spravila som istú reflexiu, ako to vyzerá s týmito hodnotami dnes a formulovala som isté domáce úlohy, čo urobiť, aby sa tieto hodnoty na Slovensku naplnili. Ten môj výber bol veľmi zámerný. Ohrozenie demokracie na Slovensku je vážna konštatácia.“ Iste, Radičová záverom spomenula hovorila o „strašidle totalitarizmu“, ale nijako nerozviedla, čo tým myslí a ako tomu treba vzdorovať. Radičová sa vôbec zásadnejším sporom vyhýba. Na nedávnu otázku serveru Aktuálne.sk, čím sa chce odlišovať od Gašparoviča, nehovorila o svojej odlišnosti, ale o kontinuite: „Zdôrazňujem, že nehovorím o potrebe zmeny, že je tu potreba istej kontinuity a možno pridanej hodnoty, zdokonalenia výkonu tejto funkcie.“ Dá sa však hovoriť o prihlásení k Novembru a súčasne o potrebe kontinuity s takým „nenovembrovým“ prezidentom, akým je exkomunista, exmečiarovec a dnešný ficovec (a slotovec) Gašparovič? Radičová nechce vyvolávať polemiku – ale preto o nej ani nie je veľa počuť. Lenže ak nepomenuje, prečo je zásadne dôležité voliť ju, a nie Gašparoviča, odhodlanú voličskú základňu si nevybuduje, i keď bude ďalej, spolu so súčasným prezidentom, bodovať v rebríčkoch popularity. To napokon naznačujú aj posledné prieskumy, kde v meraní kandidátov stráca na Gašparoviča viac než v lete.
Možno nám o sebe povie viac v knižnom rozhovore, ktorý s ňou pripravuje spisovateľ Silvester Lavrík. „Tú knihu som chcela urobiť, aby ma občania mohli lepšie spoznať. Oslovila som pána Lavríka a on súhlasil.“
.treba reštartovať
Pred rokom sme v .týždni kritizovali, že populárnej Radičovej chýba prezidentský formát. Že sa vyjadruje takmer výlučne k rezortným otázkam ministerstva práce a sama sa nesnaží provokovať verejnú diskusiu. Čo sa odvtedy zmenilo? Málo. V poslednom polroku hovorila najmä o rodičovskom príspevku, o príspevku pri starostlivosti o dieťa a pre avantúry Ficovej vlády sa musela vyjadrovať aj k druhému dôchodkovskému pilieru. Od opozičnej prezidentskej kandidátky by sa však napriek latke, ktorú nastavili Gašparovič a jeho predchodcovia, malo žiadať predsa len viac. Nielen nekomunistická a nemečiarovská minulosť, čo je bezpochyby Radičovej prednosť, ale aj ambícia pomenovať zásadné politické či spoločenské problémy či schopnosť štátnického gesta. To druhé ide Radičovej predsa len lepšie: ukázala to napríklad spoločnou výzvou s maďarskými politikmi proti extrémizmu v čase vybičovaných emócií. Na svojom blogu takisto jasne pomenovala problém s Mikolajovými učebnicami vlastivedy, ktoré označila za „vulgárny gýč“.
Celkovo je však jej doterajšia prezidentská kampaň bez jasných posolstiev a obsahu. Na svojej internetovej stránke uvádza: „Usmievam sa. Úsmev je zbraň slušných ľudí. Lebo ak chcem byť prezidentkou, tak práve im. Slušným ľuďom. Chcem im rozumieť a chcem, aby oni rozumeli mne. Vážne chcem, aby sme si rozumeli navzájom. Vážne, ale s úsmevom.“ Ak chce však Radičová čeliť Gašparovičovi, ktorý si užíva auru svojho úradu plus podpory 45-percentného Smeru, bude musieť vlastnú kampaň zásadne reštartovať. Inak hrozí, že nepritiahne k urnám ani skalných opozičníkov.
Nie však pre ten dôvod, ktorý Radičovej vyčítal denník SME. Opozičná kandidátka vraj prejavom v SND porušila zákon, podľa ktorého sa volebná kampaň začína pätnásť dní pred voľbami. Politička tým mala porušiť poslenecký sľub o dodržiavaní zákonov. „Nikde v tomto sľube sa nehovorí, že má dodržiavať len tie zákony, ktoré sa jej hodia,“ napísal zástupca šéfredaktora SME Lukáš Fila. Kritika však ide mimo podstatu. Zákon hovoriaci o príslušnej lehote je sám osebe nielen nezmyselný, ale aj takmer ľubovoľne vyložiteľný. Ak sa použije zdravý rozum, za začiatok predvolebnej kampaň treba pokladať napríklad okamih, keď kandidát začne oblepovať celé Slovensko bilbordmi. Ak sa použije rigidný výklad, tak za štart kampane možno považovať už okamih, keď politik ohlási svoju kandidatúru (čo Radičová urobila už minulý rok). Prípadne čokoľvek, keď dá osebe a svojej kandidatúre vedieť. Neporušila Radičová zákon už v lete, keď si robila promo na festivale vedľa Václava Havla? Alebo nekampaňovala už tým, keď zbierala podpisy pre svoju kandidatúru? Či vtedy, keď pred mesiacom ohlásila verejnú zbierku na financovanie svojej kampane? Keby sa mala Radičová riadiť podľa tohto výkladu, mohla by to zoči-voči Ivanovi Gašparovičovi s jeho „nekampaňovitými“ prezidentskými výjazdmi a vystúpeniami hneď zabaliť.
.nepodarený prejav
Naopak, je správne, že sa Radičová rozhodla vyjsť na trh s prezidentskými tézami. Nielen v našom časopise, ale aj v samotnom SME bola v minulosti kritizovaná práve za to, že vystupuje čoraz viac ako rezortná politička než ako prezidentská kandidátka. A práve slávnostnú akciu v preplnenom SND, ktorú za účasti lídrov SDKÚ-DS, SMK a KDH moderovali Ladislav Snopko a Katarína Brychtová (známa najmä z relácie Pošta pre teba), mohla Radičová využiť na nový, prezidentský začiatok svojho pôsobenia. V novinách sa však minulý týždeň neriešil Radičovej prejav, ale nezmyselný spor o prípustnosť jej kampane necelých päť mesiacov pred voľbami. Bol to však samotný Radičovej prejav, ktorý mal vypovedať o jej kandidátskom profile. Tým väčšie bolo sklamanie. Bolo ho cítiť aj priamo v hľadisku, ktoré reagovalo nadšenejšie pred príchodom Radičovej na pódium než po jej odchode. Bolo to vidieť aj na niektorých prítomných politikoch z opozície, ktorí po odznení prejavu nespokojne vrteli hlavou. Radičová hovorila o vznešených pojmoch ako slušnosť, tolerancia, solidarita, sebavedomie, odvaha či zodpovednosť, a dala si ako domácu úlohu tieto hodnoty, ktoré sa podľa nej po novembri 1989 vytrácajú, zreštaurovať. Celé to však zabalila do slohovej práce plnej bezkonfliktných fráz, ktoré by si pokojne mohol zobrať do úst aj Gašparovič. Zlý dojem umocnila aj nezvládnutá intonácia – akoby si Radičová čítanie prejavu predtým nijako nenacvičila. Citát z prejavu: „Slušnosť. Také prosté slovo, taká elementárna vlastnosť, taká potrebná vec. A taká nesamozrejmá. Tak málo je jej v našom živote. V politike obzvlášť. Dávam si domácu úlohu – pridať, pridať, pridať. Dávam ju sebe, ale kto má chuť, môže sa – pridať. Kolegovia v politickej triede to majú povinné.“ Koho môžu takéto všeobsiahle a zároveň neobsažné „domáce úlohy“ budúcej prezidentky nadchnúť?
Radičová na našu otázku, či nevidí problém v tom, že vety z jej prejavu nestáli médiám ani za citovanie, hovorí: „To je od vás krutá recenzia. Ja som sa týmto prejavom prihlásila k hodnotám Novembra. Pán prezident Gašparovič sa síce tiež prihlásil k Novembru, ale vypichol iné hodnoty. Spravila som istú reflexiu, ako to vyzerá s týmito hodnotami dnes a formulovala som isté domáce úlohy, čo urobiť, aby sa tieto hodnoty na Slovensku naplnili. Ten môj výber bol veľmi zámerný. Ohrozenie demokracie na Slovensku je vážna konštatácia.“ Iste, Radičová záverom spomenula hovorila o „strašidle totalitarizmu“, ale nijako nerozviedla, čo tým myslí a ako tomu treba vzdorovať. Radičová sa vôbec zásadnejším sporom vyhýba. Na nedávnu otázku serveru Aktuálne.sk, čím sa chce odlišovať od Gašparoviča, nehovorila o svojej odlišnosti, ale o kontinuite: „Zdôrazňujem, že nehovorím o potrebe zmeny, že je tu potreba istej kontinuity a možno pridanej hodnoty, zdokonalenia výkonu tejto funkcie.“ Dá sa však hovoriť o prihlásení k Novembru a súčasne o potrebe kontinuity s takým „nenovembrovým“ prezidentom, akým je exkomunista, exmečiarovec a dnešný ficovec (a slotovec) Gašparovič? Radičová nechce vyvolávať polemiku – ale preto o nej ani nie je veľa počuť. Lenže ak nepomenuje, prečo je zásadne dôležité voliť ju, a nie Gašparoviča, odhodlanú voličskú základňu si nevybuduje, i keď bude ďalej, spolu so súčasným prezidentom, bodovať v rebríčkoch popularity. To napokon naznačujú aj posledné prieskumy, kde v meraní kandidátov stráca na Gašparoviča viac než v lete.
Možno nám o sebe povie viac v knižnom rozhovore, ktorý s ňou pripravuje spisovateľ Silvester Lavrík. „Tú knihu som chcela urobiť, aby ma občania mohli lepšie spoznať. Oslovila som pána Lavríka a on súhlasil.“
.treba reštartovať
Pred rokom sme v .týždni kritizovali, že populárnej Radičovej chýba prezidentský formát. Že sa vyjadruje takmer výlučne k rezortným otázkam ministerstva práce a sama sa nesnaží provokovať verejnú diskusiu. Čo sa odvtedy zmenilo? Málo. V poslednom polroku hovorila najmä o rodičovskom príspevku, o príspevku pri starostlivosti o dieťa a pre avantúry Ficovej vlády sa musela vyjadrovať aj k druhému dôchodkovskému pilieru. Od opozičnej prezidentskej kandidátky by sa však napriek latke, ktorú nastavili Gašparovič a jeho predchodcovia, malo žiadať predsa len viac. Nielen nekomunistická a nemečiarovská minulosť, čo je bezpochyby Radičovej prednosť, ale aj ambícia pomenovať zásadné politické či spoločenské problémy či schopnosť štátnického gesta. To druhé ide Radičovej predsa len lepšie: ukázala to napríklad spoločnou výzvou s maďarskými politikmi proti extrémizmu v čase vybičovaných emócií. Na svojom blogu takisto jasne pomenovala problém s Mikolajovými učebnicami vlastivedy, ktoré označila za „vulgárny gýč“.
Celkovo je však jej doterajšia prezidentská kampaň bez jasných posolstiev a obsahu. Na svojej internetovej stránke uvádza: „Usmievam sa. Úsmev je zbraň slušných ľudí. Lebo ak chcem byť prezidentkou, tak práve im. Slušným ľuďom. Chcem im rozumieť a chcem, aby oni rozumeli mne. Vážne chcem, aby sme si rozumeli navzájom. Vážne, ale s úsmevom.“ Ak chce však Radičová čeliť Gašparovičovi, ktorý si užíva auru svojho úradu plus podpory 45-percentného Smeru, bude musieť vlastnú kampaň zásadne reštartovať. Inak hrozí, že nepritiahne k urnám ani skalných opozičníkov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.