Napriek tomu, že riadne fučalo, vybrali sme sa s mojimi turistami na treku okolo Annapurny nastúpať do 4 000 metrov, kde v skale žije buddhistický láma, prezývaný „hundred rupee lama". Za sto rupií vám požehná.
Ako sme stúpali a okresné mestečko Manang bolo stale nižšie, zväčšovali sa postupne Annapurny, aj Gangapurna odkryla svoj ľadovec, ktorý vyzeral ako nejaká mliečna pena, čo vykypela z masívneho kopca. Tyrkysové manangské jazierko vyzeralo svojou prenikavou modrou farbou až neprirodzene. Ako nejaký chemický saponát. Stromy už na tomto svahu celkom vymizli, všade naokolo boli len pastviny, z ktorých pomaly zliezali dolu stáda jakov, koní a horských huňatých kôz. Za hodinku pomalej aklimatizačnej chôdze sme nastúpali až k lámovi. Býva v takej zútulnenej skale, ktorú spolu so svojou dcérou vznešene nazývajú gompa. Pri vchode sa treba radikálne zohnúť, aby človek prešiel miniatúrnymi dverami.
Tam sedí za stolčekom obrázkami a ozdobami obklopený 92-ročný dedko v okuliaroch. Posadili sme sa na lavičku a po jednom si nás volal „na koberec" pred ním. Pokľakla som, nalial mi do rúk nejaký žltý olej a kázal mi ho vypiť a vzápätí si ho naliať na hlavu. Pomodlil sa za mňa, zamával mi nad hlavou pávími perami. Potom mi na krk uviazal šnúrku. Jeho asi 60-ročná dcéra, tiež mníška v červenom rúchu, nám doniesla čaj. Ako sme ho popíjali, zapadalo slnko a para nám išla od huby. Láma začal menovať všetky možné svetové krajiny. Na môj spýtavý pohľad mníška vysvetlila, že menuje krajiny, z ktorých ho tu už ľudia navštívili. My sme vraj prví z Československa. Normálne som mala chuť zabodnúť tam vlajku, aj keď si myslím, že absencia Čechoslovákov v jeho virtuálnom zozname je spôsobená skôr stareckou senilitou. Cestou dole sa k nám pridala stratená kozička. Už sa stmievalo a ona stratila stádo. Zišla až dole do dediny a ostala stáť pred hotelom. Báli sme sa, aby si ju miestni nedali na večeru. Stála tam s tou kožušinkou a vyzerala ako kríženec jazvečíka s jakom. Zrazu sa okolo prehnalo stádo kôz. Rýchlo sa k nim pridala a krivkala pozadu. Dole v managu už bola tma, ale lámova skala hore ešte svietila vo zvláštnom večernom svite.
Ako sme stúpali a okresné mestečko Manang bolo stale nižšie, zväčšovali sa postupne Annapurny, aj Gangapurna odkryla svoj ľadovec, ktorý vyzeral ako nejaká mliečna pena, čo vykypela z masívneho kopca. Tyrkysové manangské jazierko vyzeralo svojou prenikavou modrou farbou až neprirodzene. Ako nejaký chemický saponát. Stromy už na tomto svahu celkom vymizli, všade naokolo boli len pastviny, z ktorých pomaly zliezali dolu stáda jakov, koní a horských huňatých kôz. Za hodinku pomalej aklimatizačnej chôdze sme nastúpali až k lámovi. Býva v takej zútulnenej skale, ktorú spolu so svojou dcérou vznešene nazývajú gompa. Pri vchode sa treba radikálne zohnúť, aby človek prešiel miniatúrnymi dverami.
Tam sedí za stolčekom obrázkami a ozdobami obklopený 92-ročný dedko v okuliaroch. Posadili sme sa na lavičku a po jednom si nás volal „na koberec" pred ním. Pokľakla som, nalial mi do rúk nejaký žltý olej a kázal mi ho vypiť a vzápätí si ho naliať na hlavu. Pomodlil sa za mňa, zamával mi nad hlavou pávími perami. Potom mi na krk uviazal šnúrku. Jeho asi 60-ročná dcéra, tiež mníška v červenom rúchu, nám doniesla čaj. Ako sme ho popíjali, zapadalo slnko a para nám išla od huby. Láma začal menovať všetky možné svetové krajiny. Na môj spýtavý pohľad mníška vysvetlila, že menuje krajiny, z ktorých ho tu už ľudia navštívili. My sme vraj prví z Československa. Normálne som mala chuť zabodnúť tam vlajku, aj keď si myslím, že absencia Čechoslovákov v jeho virtuálnom zozname je spôsobená skôr stareckou senilitou. Cestou dole sa k nám pridala stratená kozička. Už sa stmievalo a ona stratila stádo. Zišla až dole do dediny a ostala stáť pred hotelom. Báli sme sa, aby si ju miestni nedali na večeru. Stála tam s tou kožušinkou a vyzerala ako kríženec jazvečíka s jakom. Zrazu sa okolo prehnalo stádo kôz. Rýchlo sa k nim pridala a krivkala pozadu. Dole v managu už bola tma, ale lámova skala hore ešte svietila vo zvláštnom večernom svite.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.