So slovenčinou to nie je jednoduché. Istý poslanec vraj napísal prácu o repke olejnej (kedysi sme sa učili že olejnatej) a tú prácu vraj celú opísal od niekoho, kto to už napísal.
A teraz mi napadlo, zdôrazňujem, že „mi“, a nie „ma“, lebo „mi“ je správne, zatiaľ čo „ma“ je nesprávne, lebo napadnúť „ma“ môže nejaký výtržník, ale napadnúť „mi“ môže myšlienka, prípadne mi môže aj zísť na um, ale výtržník, podotýkam, ma môže aj prepadnúť, čo je pravdepodobnejšie, takže ak ma niekto napadne, tak nanajvýš v tlači, takže ešte raz od začiatku, a teraz mi napadlo, že sme sa učili aj to, že keď opisuješ, tak opisuješ nejakú udalosť, prípadne prírodu („nádherné opisy prírody v diele L. N. Tolstého“) ale keď švindľuješ, čiže bez dovolenia preberáš, iným slovom kradneš, tak potom odpisuješ. V škole nás učitelia upozorňovali, aby sme sa neopovážili odpisovať od vedľa sediaceho spolužiaka.
Dotyčný poslanec možno nechodil do školy, to by ho ospravedlňovalo, ale čo ospravedlňuje tých, ktorí mu tú prácu schválili, napriek tomu, že bola celá, vraj od slova do slova, odpísaná. Asi sa nad tým zľutovali, lebo majú dobré srdce. Aj takto sa u nás rodia odborníci na repku olejnú (predtým olejnatú). Ale ten už so slovenčinou ako takou nemá veľa spoločného. Ak dotyčný odborník na repku odpísal tú prácu správne po slovensky, tak by to malo byť v poriadku. Blahoželáme. Tak to znie správne. Kedysi sa, nesprávne, používalo slovo „prianie“ namiesto „želanie“. „Prianie“ je zrušené, lebo je to bohemizmus. Takže nijaké „blahoprianie“. Ale čo so slovom „dobroprajný“? „Dobroželaný“ by asi neprešlo. A keď niekto povie v prvý deň dovolenky svojej manželke „doprajme si pekný odpočinok“, tak ho ona hádam nebude opravovať „doželajme, Jožko, doželajme“. Mimochodom, od „priania“ je len na skok k „praniu“. A k nešťastnému bohemizmu „prádlo“. „Prádlo“ nie, priatelia, správne je „bielizeň“. A bielizeň by sme nemali prať, ale bieliť, to dá rozum, ktorého máme nadostač. Takže bielizeň bielime v bieličke značky Electrolux. A nie že perieme v práčke značky Electrolux. Ako vidno, čo sa týka správnej slovenčiny, bez diskusie sa dohodneme akurát na slove „electrolux“. Ešte dodatok k bielizni. Slovo „prádlo“ má zdrobneninku „prádielko“, ale bielizeň nijakú zdrobneninku nemá a uznáte sami, že ak ide o spodnú časť dámskeho odevu, zdrobneninka by bola namieste. „Bieliznička“ sa mi vidí trochu za vlasy pritiahnutá. Ale možno by sme si zvykli, tak ako sme si zvykli na „burčiak“, hoci ide o typický „západnársky“ produkt pri výrobe vína. Pokiaľ viem, v lone správnej slovenčiny (Zvolen a širšie okolie) nijaké vinohrady nie sú. Na všetko sa dá zvyknúť, ale večným problémom ostáva výslovnosť slova „sme“. Píše sa so „s“, ale malo by sa vyslovovať so „z“. Teda – boli „zme“...atď. Ale nikto, alebo skoro nikto to nerešpektuje, ba mnohí o tom ani nevedia, ako to správne vyslovovať a sú aj takí, čo si úprimne myslia, že kto hovorí „zme“, robí chybu. Lenže ak kupujete mienkotvorný denník, pokojne si pýtate „SME“, a nie „ZME“. Nie, so slovenčinou to nie je jednoduché, a to sme dnes vôbec nespomenuli problémi s pravopysom.
A teraz mi napadlo, zdôrazňujem, že „mi“, a nie „ma“, lebo „mi“ je správne, zatiaľ čo „ma“ je nesprávne, lebo napadnúť „ma“ môže nejaký výtržník, ale napadnúť „mi“ môže myšlienka, prípadne mi môže aj zísť na um, ale výtržník, podotýkam, ma môže aj prepadnúť, čo je pravdepodobnejšie, takže ak ma niekto napadne, tak nanajvýš v tlači, takže ešte raz od začiatku, a teraz mi napadlo, že sme sa učili aj to, že keď opisuješ, tak opisuješ nejakú udalosť, prípadne prírodu („nádherné opisy prírody v diele L. N. Tolstého“) ale keď švindľuješ, čiže bez dovolenia preberáš, iným slovom kradneš, tak potom odpisuješ. V škole nás učitelia upozorňovali, aby sme sa neopovážili odpisovať od vedľa sediaceho spolužiaka.
Dotyčný poslanec možno nechodil do školy, to by ho ospravedlňovalo, ale čo ospravedlňuje tých, ktorí mu tú prácu schválili, napriek tomu, že bola celá, vraj od slova do slova, odpísaná. Asi sa nad tým zľutovali, lebo majú dobré srdce. Aj takto sa u nás rodia odborníci na repku olejnú (predtým olejnatú). Ale ten už so slovenčinou ako takou nemá veľa spoločného. Ak dotyčný odborník na repku odpísal tú prácu správne po slovensky, tak by to malo byť v poriadku. Blahoželáme. Tak to znie správne. Kedysi sa, nesprávne, používalo slovo „prianie“ namiesto „želanie“. „Prianie“ je zrušené, lebo je to bohemizmus. Takže nijaké „blahoprianie“. Ale čo so slovom „dobroprajný“? „Dobroželaný“ by asi neprešlo. A keď niekto povie v prvý deň dovolenky svojej manželke „doprajme si pekný odpočinok“, tak ho ona hádam nebude opravovať „doželajme, Jožko, doželajme“. Mimochodom, od „priania“ je len na skok k „praniu“. A k nešťastnému bohemizmu „prádlo“. „Prádlo“ nie, priatelia, správne je „bielizeň“. A bielizeň by sme nemali prať, ale bieliť, to dá rozum, ktorého máme nadostač. Takže bielizeň bielime v bieličke značky Electrolux. A nie že perieme v práčke značky Electrolux. Ako vidno, čo sa týka správnej slovenčiny, bez diskusie sa dohodneme akurát na slove „electrolux“. Ešte dodatok k bielizni. Slovo „prádlo“ má zdrobneninku „prádielko“, ale bielizeň nijakú zdrobneninku nemá a uznáte sami, že ak ide o spodnú časť dámskeho odevu, zdrobneninka by bola namieste. „Bieliznička“ sa mi vidí trochu za vlasy pritiahnutá. Ale možno by sme si zvykli, tak ako sme si zvykli na „burčiak“, hoci ide o typický „západnársky“ produkt pri výrobe vína. Pokiaľ viem, v lone správnej slovenčiny (Zvolen a širšie okolie) nijaké vinohrady nie sú. Na všetko sa dá zvyknúť, ale večným problémom ostáva výslovnosť slova „sme“. Píše sa so „s“, ale malo by sa vyslovovať so „z“. Teda – boli „zme“...atď. Ale nikto, alebo skoro nikto to nerešpektuje, ba mnohí o tom ani nevedia, ako to správne vyslovovať a sú aj takí, čo si úprimne myslia, že kto hovorí „zme“, robí chybu. Lenže ak kupujete mienkotvorný denník, pokojne si pýtate „SME“, a nie „ZME“. Nie, so slovenčinou to nie je jednoduché, a to sme dnes vôbec nespomenuli problémi s pravopysom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.