Erik Truffaz a Seal. Džezový trubkár v Kasárňach a popový spevák v Steel aréne. Košickí hudobní fajnšmekri mali čo počúvať.
.erik a India
Erik Truffaz — francúzsky trubkár narodený vo Švajčiarsku, je ukážkou toho, že v hudbe neexistujú žiadne hranice. Po mnohých vydaných albumoch a množstve koncertov po celom svete si to namieril do jedinečného klubu Kasárne Kulturpark v Košiciach, aby predstavil svoj najnovší Benares Project. Bolo to jeho druhé slovenské vystúpenie, keď minulý rok zažiaril v slnkom a emóciami rozpálenom stane na trenčianskej Pohode (na tento koncert si Erik veľmi dobre spomína a považuje ho za „fantastický“).
Skvelý trumpetista, vychýrený improvizátor a človek slobodnej mysle, je aj cestovateľ, ktorý rád poznáva nové miesta, nových ľudí a hľadá v nich inšpiráciu. Takto vznikol aj Benares Project. Zrodil sa v Indii, ktorá Erika, ako sám vraví, „zasiahla priamo v srdci“. So svojím kvartetom tu v roku 2007 absolvoval sériu koncertov, pričom v každom meste si prizval jedného indického hudobníka. Takto stretol v Kalkate súčasných spoluhráčov, s ktorými začal spoločne hrávať a kvôli ktorým sa neskôr do Indie opäť vrátil.
Toto exotické zoskupenie tvorí svetoznámy klavirista Malcom Braff narodený v Brazílii, ktorý má už v relatívne mladom veku za sebou viaceré vystúpenia na vychýrenom Montreux Jazz Festivale. Exotiku projektu pridáva aj Indrani Mukherjee, indická speváčka so zamatovým hlasom a jej manžel, talentovaný hráč na tabla Apurba Mukherjee. Od prvého do posledného tónu je Benares Project jedno telo — jedna duša. Ich hudba, to nie sú preteky s notami ani súťaž o najlepší hudobný part. Je to skôr neviditeľná hmota, ktorá sa presúva v čase a priestore a pôsobí postupne niekde v nás, niekde veľmi hlboko, vďaka čomu v sebe cítime radosti a útrapy ďalekej krajiny — Indie.
Takto pôsobilo aj košické vystúpenie — bolo smutné a zároveň krásne. Benares Project je viac o koncepcii ako o improvizácii, čo Truffaz zdôvodňuje najmä tým, že jeho spoluhráči sú klasickými hudobníkmi. Indranin spev je pohladením duše a zároveň ďalším hudobným nástrojom, také tajomné mystické lepidlo, ktoré navzájom prepája ostatné nástroje. Malcolm Braff je univerzálny klavirista, jeho hra je intuitívna a nenásilná. Hravá a spontánna a miestami aj zábavná bola jeho komunikácia s perkusionistom Apurbom. Publikum to všetko veľmi pozorne vnímalo a vytvorilo s účinkujúcimi homogénnu chemickú zlúčeninu.
Milým osviežením večera v zaplnenej koncertnej sále Kasární bolo vystúpenie prešovsko-košickej predkapely Vata. Tento výnimočný projekt mladých hudobníkov, tvorený kontrabasom, bicími a pozoruhodne naefektovanou lubovou gitarou je skĺbením drum’n’bass a jazzu. Keď zavriete oči, počujete miestami nu-jazz, otvoríte oči a divíte sa, že toto nie sú samplované rytmy, toto je naživo.
V pondelok v Kasárňach padli všetky hranice a zábrany, zostala len čistá hudba vo všetkých svojich odtieňoch. Iróniou osudu je, že tento klub bude od decembra z bizarných dôvodov zrušený a toto bol jeho predposledný koncert.
.SEALný zážitok
Aj pop dokáže byť hodnotný. Dokázal to v onú sobotu Seal a jeho veľmi dobre zohratá kapela v zložení Marcus Brown (basa/klávesy), Steve Sidelnyk (bicie) a Mark Summerlin (gitara). Napriek tomu, že hudobníci nemali veľa priestoru na väčšie improvizácie a aranžmány, v podstate dôsledne kopírovali pôvodné motívy známe z albumov, bolo veľmi príjemné sledovať, s akou ľahkosťou a presnosťou títo páni hudobne podporovali hlavnú hviezdu večera. Tou bol, samozrejme, Seal a nebolo to spôsobené len tým, že sa tento popový idol často vyskytuje v médiách a bulvári. Tento spevák dokázal svoju hviezdnosť a výnimočnosť najlepším možným spôsobom – takmer dokonalým speváckym výkonom počas celého, približne 100-minútového koncertu.
Málokedy môže človek zažiť taký autentický zážitok ako pri jeho speve, zvlášť keď ho spevák podporuje kontaktom s publikom, presnejšie povedané, s vybranou „obeťou“ v publiku, ktorej spieva tvárou v tvár. Nie je preto prekvapením, že atmosféra bola v tento večer výnimočná, gradovala od skladby k skladbe. Seal divákom ponúkol prevažne piesne z posledného rádového albumu System (2007), chýbať nemohli najväčšie hity ako Killer, Crazy, Future Love Paradise a Kiss From The Rose, za čo sa mu vypredaná hala odmenila hlučnými chorálmi. Seal sa na toto vystúpenie špeciálne tešil, pretože na ňom ako vôbec na prvom mieste vo svete predstavil naživo skladby zo svojho aktuálneho albumu coververzií Soul, ktorý vyšiel v októbri. Diváci sa tým pádom dočkali koncertnej premiéry skladieb It's a Man's, Man's, Man's World (James Brown) a A Change Is Gonna Come (Sam Cook), ktorá bola krásnou bodkou večera, zvlášť v momente, keď v nej vyzval do tanca najvernejšiu diváčku z davu, aby podľa spevákovho vyjadrenia „zažila niečo, na čo nikdy nezabudne“.
Či to naozaj zažila sa nám do uzávierky časopisu nepodarilo zistiť.
Autor je redaktorom hudobného portálu hudba.sk
.erik a India
Erik Truffaz — francúzsky trubkár narodený vo Švajčiarsku, je ukážkou toho, že v hudbe neexistujú žiadne hranice. Po mnohých vydaných albumoch a množstve koncertov po celom svete si to namieril do jedinečného klubu Kasárne Kulturpark v Košiciach, aby predstavil svoj najnovší Benares Project. Bolo to jeho druhé slovenské vystúpenie, keď minulý rok zažiaril v slnkom a emóciami rozpálenom stane na trenčianskej Pohode (na tento koncert si Erik veľmi dobre spomína a považuje ho za „fantastický“).
Skvelý trumpetista, vychýrený improvizátor a človek slobodnej mysle, je aj cestovateľ, ktorý rád poznáva nové miesta, nových ľudí a hľadá v nich inšpiráciu. Takto vznikol aj Benares Project. Zrodil sa v Indii, ktorá Erika, ako sám vraví, „zasiahla priamo v srdci“. So svojím kvartetom tu v roku 2007 absolvoval sériu koncertov, pričom v každom meste si prizval jedného indického hudobníka. Takto stretol v Kalkate súčasných spoluhráčov, s ktorými začal spoločne hrávať a kvôli ktorým sa neskôr do Indie opäť vrátil.
Toto exotické zoskupenie tvorí svetoznámy klavirista Malcom Braff narodený v Brazílii, ktorý má už v relatívne mladom veku za sebou viaceré vystúpenia na vychýrenom Montreux Jazz Festivale. Exotiku projektu pridáva aj Indrani Mukherjee, indická speváčka so zamatovým hlasom a jej manžel, talentovaný hráč na tabla Apurba Mukherjee. Od prvého do posledného tónu je Benares Project jedno telo — jedna duša. Ich hudba, to nie sú preteky s notami ani súťaž o najlepší hudobný part. Je to skôr neviditeľná hmota, ktorá sa presúva v čase a priestore a pôsobí postupne niekde v nás, niekde veľmi hlboko, vďaka čomu v sebe cítime radosti a útrapy ďalekej krajiny — Indie.
Takto pôsobilo aj košické vystúpenie — bolo smutné a zároveň krásne. Benares Project je viac o koncepcii ako o improvizácii, čo Truffaz zdôvodňuje najmä tým, že jeho spoluhráči sú klasickými hudobníkmi. Indranin spev je pohladením duše a zároveň ďalším hudobným nástrojom, také tajomné mystické lepidlo, ktoré navzájom prepája ostatné nástroje. Malcolm Braff je univerzálny klavirista, jeho hra je intuitívna a nenásilná. Hravá a spontánna a miestami aj zábavná bola jeho komunikácia s perkusionistom Apurbom. Publikum to všetko veľmi pozorne vnímalo a vytvorilo s účinkujúcimi homogénnu chemickú zlúčeninu.
Milým osviežením večera v zaplnenej koncertnej sále Kasární bolo vystúpenie prešovsko-košickej predkapely Vata. Tento výnimočný projekt mladých hudobníkov, tvorený kontrabasom, bicími a pozoruhodne naefektovanou lubovou gitarou je skĺbením drum’n’bass a jazzu. Keď zavriete oči, počujete miestami nu-jazz, otvoríte oči a divíte sa, že toto nie sú samplované rytmy, toto je naživo.
V pondelok v Kasárňach padli všetky hranice a zábrany, zostala len čistá hudba vo všetkých svojich odtieňoch. Iróniou osudu je, že tento klub bude od decembra z bizarných dôvodov zrušený a toto bol jeho predposledný koncert.
.SEALný zážitok
Aj pop dokáže byť hodnotný. Dokázal to v onú sobotu Seal a jeho veľmi dobre zohratá kapela v zložení Marcus Brown (basa/klávesy), Steve Sidelnyk (bicie) a Mark Summerlin (gitara). Napriek tomu, že hudobníci nemali veľa priestoru na väčšie improvizácie a aranžmány, v podstate dôsledne kopírovali pôvodné motívy známe z albumov, bolo veľmi príjemné sledovať, s akou ľahkosťou a presnosťou títo páni hudobne podporovali hlavnú hviezdu večera. Tou bol, samozrejme, Seal a nebolo to spôsobené len tým, že sa tento popový idol často vyskytuje v médiách a bulvári. Tento spevák dokázal svoju hviezdnosť a výnimočnosť najlepším možným spôsobom – takmer dokonalým speváckym výkonom počas celého, približne 100-minútového koncertu.
Málokedy môže človek zažiť taký autentický zážitok ako pri jeho speve, zvlášť keď ho spevák podporuje kontaktom s publikom, presnejšie povedané, s vybranou „obeťou“ v publiku, ktorej spieva tvárou v tvár. Nie je preto prekvapením, že atmosféra bola v tento večer výnimočná, gradovala od skladby k skladbe. Seal divákom ponúkol prevažne piesne z posledného rádového albumu System (2007), chýbať nemohli najväčšie hity ako Killer, Crazy, Future Love Paradise a Kiss From The Rose, za čo sa mu vypredaná hala odmenila hlučnými chorálmi. Seal sa na toto vystúpenie špeciálne tešil, pretože na ňom ako vôbec na prvom mieste vo svete predstavil naživo skladby zo svojho aktuálneho albumu coververzií Soul, ktorý vyšiel v októbri. Diváci sa tým pádom dočkali koncertnej premiéry skladieb It's a Man's, Man's, Man's World (James Brown) a A Change Is Gonna Come (Sam Cook), ktorá bola krásnou bodkou večera, zvlášť v momente, keď v nej vyzval do tanca najvernejšiu diváčku z davu, aby podľa spevákovho vyjadrenia „zažila niečo, na čo nikdy nezabudne“.
Či to naozaj zažila sa nám do uzávierky časopisu nepodarilo zistiť.
Autor je redaktorom hudobného portálu hudba.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.