Ako mladý človek vstúpil do KSČ. Bol ministrom školstva za SDĽ, dnes je starostom Petržalky a nevylučuje, že v budúcnosti bude kandidovať na primátora Bratislavy. Hoci je ľavičiar, Smer sa mu stále nezdá dosť sociálnodemokratický a prekáža mu SNS vo vláde. Milan Ftáčnik.
.je 19 rokov od novembra 89. V akom stave je podľa vás Slovensko?
Sme podstatne ďalej, ako sme boli v roku 1989, hoci nie tak ďaleko, ako sme si mysleli, že budeme. Očakávania boli veľmi veľké, ľudia očakávali, že všetko sa zmení k lepšiemu. Ale zdá sa mi, že nie všetko sa mení tak, ako sme si mysleli.
.čím to je?
Jeden filozof povedal, že keď chcete zmeniť nedemokratický systém na demokratický, potrebujete na to šesť mesiacov – stačí schváliť zopár zákonov. Keď chcete zmeniť ekonomiku, potrebujete šesť rokov a keď duchovnú klímu spoločnosti, tak šesťdesiat rokov. Máme garantované formálne slobody, aj iný ekonomický systém. Ale nie všetko máme za sebou, a možno je to už úloha pre ďalšiu generáciu. Moja generácia nesie so sebou svet spred roka 89, tak to je.
.keď porovnáte Slovensko s okolitými postkomunistickými krajinami, ako z toho porovnania vychádzame?
Povedal by som, že dlhý čas Slovensko v niečom zaostávalo, ale teraz mám pocit, že v niektorých veciach sme ďalej než okolité krajiny.
.keď porovnáme Maďarsko a Slovensko, zdá sa, že sme ďalej vďaka ekonomickým reformám. Súhlasíte?
Myslím si, že áno, aj keď je tu otázka, komu tie ekonomické reformy prospeli. Mnohí ľudia obdivujú rovnú daň, aj to, ako rýchlo sme ju zaviedli, čo iné krajiny nedokázali. Skôr to ukazuje, že my Slováci sme schopní zniesť takmer všetko, ale súhlasím, že jej ekonomický efekt znamenal pre Slovensko ekonomický prospech. Ekonomické reformy sú však širším pojmom, spadá pod to aj ozdravenie bánk, ku ktorému došlo počas prvej Dzurindovej vlády. Dnes sú našou výhodou zdravé banky. Bolo to síce za veľké spoločenské náklady, ale systém dodnes funguje, a to je tiež príklad ekonomickej reformy, ktorá sa začala ešte počas pôsobenia SDĽ vo vláde.
.od roku 1990 ste boli významným predstaviteľom SDĽ, ktorá však hlasovala proti podstatnej časti reforiem. Ako sa na to spätne pozeráte?
Veľmi ste to zjednodušili. Snažili sme sa presadzovať svoj pohľad na reformy. Boli sme si vedomí, že ak sa má centrálna ekonomika zmeniť na trhovú, tak to treba urobiť postupnými krokmi. Nesúhlasili sme s kupónovou privatizáciou a ďalšími zmenami prevodu majetku, ktoré tu prevládli. Ale neznamená to, že sme boli proti, uvedomovali sme si, že krajina musí prejsť ekonomickými zmenami. Keď sa vrátim k rovnej dani, na nej napríklad zarobili najbohatší ľudia.
.nielen oni, pomohla aj najchudobnejším, znížila sa nezamestnanosť...
To, že pomohla najchudobnejším, si nemyslím, veď sa pozrite, ako sa nahradili výpadky v rozpočte – zvýšila sa daň z pridanej hodnoty a to na všetky produkty, čo najchudobnejších poškodilo. Môj názor teda ostáva kritický, podobne sa na to dívajú aj sociálni demokrati inde, hoci aj oni možno poškuľujú po ekonomických efektoch tejto dane. Som za progresívnu daň, ale oceňujem efekty, ktoré rovná daň priniesla.
.ako sa vyrovnávate s tým, že ten – podľa vás nespravodlivý – systém je efektívnejší? Že štát získa viac z výberu daní?
To je otázka, neviem či je to tak, nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by to potvrdzovala..
.na Slovensku sa to preukázalo za rok.
Ale ako viete, že to bolo pre rovnú daň, a že by k tomu nedošlo, aj keby bola daň progresívna?
.pretože to nastalo práve po jej zavedení..
Myslím si, že je to niečím iným. Na Slovensku máme jednoduchší daňový systém, rôzne výnimky boli zrušené. Otázka pre mňa je, či sa nedalo rôznym výnimkám zabrániť a dane zjednodušiť pri zachovaní viacerých sadzieb. Predišlo by sa tým rôznym kauzám, ako boli ľahké vykurovacie oleje a podobne.
.k nim predsa došlo práve pre viaceré sadzby DPH, ktorých zjednotenie ste pred chvíľou kritizovali...
Kritizoval som zvýšenie DPH na veci dennej spotreby, ktorým sme zaplatili za to, že pravica dobre zarábajúcim znížila daň na 19 percent. Jedna sadzba DPH na všetko bola predstava Ivana Mikloša, ktorý tvrdil, že k tomu smeruje celá Európa. Čo nie je pravda
.ale veď to Mikloš netvrdí...
Ale áno, dobre si na jeho slová pamätám, sedel som s ním vo vláde. Smer s tým nesúhlasí, aj keď zatiaľ presadil zmenu len v niektorých oblastiach.
.ešte raz, pri spätnom pohľade, nemyslíte si, že bola chyba, že SDĽ nepodporila niektoré základné reformy súvisiace s demokratizáciou a liberalizáciou spoločnosti?
Prečo hovoríte, že sme boli proti, keď vo federálnom zhromaždení naši poslanci podporili Listinu základných práv a zákony s tým súvisiace. Pri liberalizácii cien bolo otázkou, ako rýchlo to urobiť a ako to dopadne na jednotlivé skupiny ľudí.
.k demokratizácii patrilo aj vyrovnanie sa s minulosťou a normy ako lustračný zákon.
Ale veď my sme po väčšinu času až do roku 1998 boli v opozícii. Ten, kto reálne zastavil lustrácie, bolo HZDS so 74 poslancami v NR SR.
.ale keď sa lustračný zákon prijímal vo federálnom zhromaždení, SDĽ bola proti.
To je v poriadku, my sme si mysleli, že to nie je téma, ktorá je pre spoločnosť dôležitá.
.mimochodom, vy ste boli členom KSČ. Prečo ste tam vstúpili?
Odpoviem ako Nodar Dumbadze v Zákone večnosti: aby tam bolo čo najviac čestných ľudí. Bol som úprimne presvedčený, že členstvom v strane môžem niečo v spoločnosti zmeniť.
.čo ste zmenili?
Vstúpil som na škole, takže na prvom mieste fungovanie fakulty, aby sme aspoň na akademickej pôde boli voči sebe normálni. Nikdy som nebol pri nejakom kádrovaní, nebol som žiadnym významným funkcionárom. Napokon, keď sa v roku 1989 zmenila situácia, nikto na mňa neukazoval prstom, že by som bol niekomu ublížil.
.v 80. rokoch boli známe zločiny komunistického režimu. Vysielala Slobodná Európa, aj medzi straníkmi sa čítal samizdat. Vy ste komunistickú stranu nepovažovali za zločineckú organizáciu?
Nie.
.a dnes?
To je ťažko povedať. Ako to poviete tým bežným ľuďom, ktorí nikdy žiadny zločin nespáchali?
.že boli jej členmi a legitimizovali jej pôsobenie...
Čím ju legitimizovali? Že boli jej členmi? Rovnako ju legitimizovali tí, ktorí chodili voliť...
.ale oni boli predsa donútení. Tí, čo odmietli ísť voliť, čelili sankciám, zatiaľ čo do strany sa vstupovalo kvôli výhodám...
Tak to ste u mňa na zlej adrese, ja som žiadne privilégium nemal.
.privilégiom bola možnosť meniť svet, ako ste to sám povedali.
Je otázka, či za zločincov môžete vyhlásiť milión ľudí – členov takejto strany, robotníkov, učiteľov...
.nepovedali sme, že oni boli zločincami, len to, že zločinnou bola organizácia, ktorá ešte do roku 1989 dávala strieľať ľudí na hranici.
Odpoviem vám protiotázkou. Je cirkev zločinecká organizácia, pretože sa na jej pokyn v histórii vraždilo?
.považujete cirkev a komunistickú stranu za porovnateľné organizácie?
Mám na mysli celú históriu, nielen dvadsiate storočie. Ak organizácia legitimizuje zločiny, svojou povahou a konaním, tak podľa vás je zločinecká, podľa mňa nie. Necítil som sa členom zločineckej organizácie, bodka.
.keď sa dostala SDĽ do krízy, vy ste spolu s Petrom Weissom založili Sociálnodemokratickú alternatívu a na adresu Smeru ste sa vyjadrovali dosť kriticky. Hovorili ste, že je to slepý smer, slepá ulička a podobne. Dnes ste starostom, ktorý je nominantom Smeru.
V čase, keď sme založili SDA, tak sme hovorili o Smere, o ktorom vtedy jej predseda tvrdil, že je to pragmatická tretia cesta, že nie je ani vpravo, ani vľavo. Bol to iný Smer, aký sa časom vyprofiloval. Smer dnes o sebe hovorí ako o sociálnodemokratickej strane, zmenil si názov a otvorene sa zaradil do priestoru, v ktorom sa celý život cítim ako doma.
.je už dnes Smer sociálnodemokratickou stranou?
To sa nedá povedať na sto percent, ale deklaruje, že sa ňou chce stať, že vychádza z tých hodnôt. V niektorých prípadoch sa mu to darí viac a v niektorých menej.
.vy ste už v SDĽ patrili ku krídlu, ktoré kritizovalo nacionalizmus, bolo kritické k Mečiarovi. Dnes Smer vládne s SNS a HZDS. Váš komentár?
Vôbec z toho nie som nadšený. Ale nemám na to žiadny vplyv. Ako občan môžem povedať svoj občiansky názor, a to je všetko.
.mal Smer vládnuť s KDH a SMK?
To neviem, najmä ak sa pozerám na ich dnešné účinkovanie. Nebol som pri rokovaniach. Robert Fico je presvedčený, že si vybral najlepšiu možnosť.
.aký je váš občiansky názor na zloženie vlády?
Mne sa nepáči, že sa dostali k moci ľudia, ktorí otvorene prezentujú nacionalistické hodnoty a tvária sa, že je to normálne. Mne to prekáža. Cítim sa ako vlastenec, ale nie nacionalista. A preto rozumiem európskym socialistom, že za to Smer kritizovali.
.fica za nacionalistu nepovažujete?
Nepovažujem ho za nacionalistu. Je ľavicový politik, aj keď vo verbálnej rovine možno využíva národnú kartu viac, ako by bolo vhodné.
.skôr sa zdá, že značnú časť nacionalistickej agendy na seba Fico s Maďaričom prebrali a SNS vytláčajú na okraj iba s čistým vulgárnym šaškovaním...
Áno, niekedy človek má ten pocit.
.prekáža vám to?
Nemyslím, že by sociálna demokracia mala stavať na nacionálnej karte. Hoci je pravda, že slovenské vlastenectvo nie je ešte vyvinuté, a otázkou je ako ho vypestovať. Ako sa my slovenskí vlastenci máme prejaviť? Tým, že budeme hovoriť o Európe a o spoločných hodnotách? Alebo aj o tom, čo potrebuje Slovensko.
.čím najviac škodí Slovensku Slota?
Svojimi výrokmi, vulgárnymi spôsobmi. Slota niekedy pomenuje veci, v ktorých môže byť pravdivý základ, ale je v tom urážka iných, s čím by som ja nikdy nepracoval. A to mi prekáža. Želal by som si, aby tá strana nemala taký vplyv a aby jej konanie neplodilo nenávisť a negatívne emócie.
.ste bývalý minister školstva. Ako sa pozeráte na kroky ministra Jána Mikolaja v otázke učebníc pre národnostné menšiny?
Je to opäť o politike koalície. Vinou činnosti SNS sa niečo vyhrotilo, zašlo sa priďaleko a teraz sa hľadá riešenie. Cesta je uvádzať názvy v oboch jazykoch. O poradí môžeme diskutovať.
.čo vám ešte okrem nacionalizmu na tejto vláde prekáža?
Zo strany Smeru mi chýba sociálnodemokratický programový pohľad na problémy Slovenska. Z neho by potom mala vychádzať vláda. Reálna politika dnes reaguje na aktuálne problémy a snaží sa ich čiastkovo zvládnuť. Nevidím konceptuálny pohľad. Taký, ako má napríklad na pravici Ivan Mikloš, ktorý ma veci usporiadané, vie ich obhájiť a vysvetliť. V Smere zárodky diskusie, ktorá by mala viesť k takémuto pohľadu, síce existujú, ale malo by to byť intenzívnejšie.
.je Robert Fico populista?
Má v sebe vynikajúci cit pre to, čo chcú ľudia počuť, vie dobre odhadnúť ich nálady. Ak je to populizmus, tak je populista. Podľa mňa to však je skôr užitočná vlastnosť politika.
.ktorá môže byť aj nebezpečná...
Nebezpečné je to vtedy, keď sa týmito náladami nechá unášať. Na druhej strane, schopnosť porozumieť ľuďom robí z Fica úspešného politika. Ivan Mikloš to nikdy nedokázal. Má skvelý teoretický koncept, ale dopady jednotlivých krokov na ľudí nedokáže precítiť.
.hovoríte, že Smer by mal posilniť sociálnodemokratickú orientáciu. Nemal by byť premiér Fico tvrdší na ministrov Kaliňáka a Počiatka, ktorí majú pomerne vážne „nesociálnodemokratické“ kauzy?
Je to na ňom, on určuje obraz, čo pre Smer prijateľné je a čo nie. V tomto zmysle by mal mať akýsi vnútorný meter. Predpokladám, že ho aj má, aj keď je pravda, že to niekedy vyzerá, akoby tento meter mal dve dĺžky.
.teda mal by byť tvrdší?
Politike Smeru by to určite pomohlo.
.koho považujete za najviac sociálnodemokratického ministra vo vláde?
Dušana Čaploviča.
.je to ťažké prísť z veľkej politiky do komunálu?
Nie je. Naopak, mám pocit, že som našiel novú výzvu. Musel som sa naučiť nové veci, ale som spokojný, že som sa takto rozhodol. Malá politika je konkrétnejšia. Politický výsledok prichádza hneď. Opravíte chodník, postavíte park a ľudia hneď vidia výsledok.
.komunálna politika je síce konkrétnejšia, ale často aj špinavšia amenej transparentná ako veľká politika.
To je otázka kontrolných mechanizmov. Keď nás Viktor Nižňanský presviedčal, že samospráve treba dať čo najviac právomocí, tak to bola Brigita Schmögnerová, ktorá sa ho pýtala, ako má zabezpečenú kontrolu.
.keď už hovoríte o kontrole, treba pripomenúť, že kedysi ste pomerne ostro kritizovali zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Zmenili ste názor?
Neviem, o čom hovoríte. Pamätám sa, že som mal výhradu k tomu, že zákon sa niekedy zneužíva.
.navrhli ste predĺžiť lehotu na odpoveď, zákaz zverejňovať výšku platov najvyšších funkcionárov, zrušiť možnosť sprístupniť informáciu mailom, faxom, telefonicky a ústne a zrušiť možnosť, aby sa občania ešte pred rozhodnutím orgánu mohli zoznámiť s podkladmi...
To máte odkiaľ?
.zo Sme z roku 2001.
Je pravda, že na našom ministerstve vznikol pracovný návrh, ktorý nebol mojím návrhom a vyvolal diskusie. Viaceré veci sa potom skorigovali. Ja som ten zákon nekritizoval, prekážalo mi len to, že ho niekto využíva na to, aby vás zaťažoval prácou, ktorú by ste nemuseli robiť. Vyžaduje veci, ktoré sa dajú získať aj inak a opakovane sa pýta na to isté. Tento návrh, o ktorom hovoríte, nebol oficiálnym návrhom ministerstva a nakoniec nebol predložený do vlády. S dnešným zákonom o slobodnom prístupe k informáciám žiadny problém nemám.
.dnes je veľkou témou výstavba hokejovej haly v Petržalke. Nedávno vás kritizovala Transparency International za to, že ste zabudli na verejné obstáravanie.
Áno, ale nekritizovali mňa.
.kritizovala bratislavský VÚC, ale je to spoločný projekt smestskou časťou.
To ste na zlej adrese. Pozemky kúpil samosprávny kraj, ktorý tiež založil spoločnosť, ktorá bude halu stavať. Petržalka v tom z hľadiska výkonu nie je aktívna. Keďže ma župan Vladimír Bajan navrhol do dozornej rady tejto spoločnosti, môžem vám sľúbiť, že urobím všetko preto, aby tieto procesy boli transparentné. Jednoducho, aby sa dodávateľ vybral verejnou súťažou. Veci rozbiehal župan a ja som doteraz nemal možnosť to ovplyvniť. Začiatok je ťažký v tom, že sa ponáhľame. Trochu nás tlačia majstrovstvá, ako aj snaha stihnúť veci v rámci zákonných lehôt.
.vy ešte stále veríte, že majstrovstvá sveta v hokeji by mohli byť v Petržalke?
To nie je moja téma. Rešpektujem stav, ktorý sa vytvoril v celobratislavskom zastupiteľstve, kde som aj ja, hlasoval za to, aby sa rekonštruoval Zimný štadión. Je však pravda, že vláda musí povedať, či dá na to peniaze. Ak nedá, tak neviem, čo bude.
.hovorí sa, že v ďalších komunálnych voľbách chcete kandidovať na primátora Bratislavy. Je to tak?
Je predčasné o tom hovoriť. Chcel by som byť úspešným starostom Petržalky a splniť väčšinu svojho volebného programu. Potom môžem uvažovať čo ďalej.
.teda zvažujete aj túto možnosť?
Komunálna politika ma chytila a chcel by som v nej pokračovať ďalej. Odpoveď na otázku, či to bude na úrovni Petržalky, alebo mesta, budem dôkladne zvažovať.
.je 19 rokov od novembra 89. V akom stave je podľa vás Slovensko?
Sme podstatne ďalej, ako sme boli v roku 1989, hoci nie tak ďaleko, ako sme si mysleli, že budeme. Očakávania boli veľmi veľké, ľudia očakávali, že všetko sa zmení k lepšiemu. Ale zdá sa mi, že nie všetko sa mení tak, ako sme si mysleli.
.čím to je?
Jeden filozof povedal, že keď chcete zmeniť nedemokratický systém na demokratický, potrebujete na to šesť mesiacov – stačí schváliť zopár zákonov. Keď chcete zmeniť ekonomiku, potrebujete šesť rokov a keď duchovnú klímu spoločnosti, tak šesťdesiat rokov. Máme garantované formálne slobody, aj iný ekonomický systém. Ale nie všetko máme za sebou, a možno je to už úloha pre ďalšiu generáciu. Moja generácia nesie so sebou svet spred roka 89, tak to je.
.keď porovnáte Slovensko s okolitými postkomunistickými krajinami, ako z toho porovnania vychádzame?
Povedal by som, že dlhý čas Slovensko v niečom zaostávalo, ale teraz mám pocit, že v niektorých veciach sme ďalej než okolité krajiny.
.keď porovnáme Maďarsko a Slovensko, zdá sa, že sme ďalej vďaka ekonomickým reformám. Súhlasíte?
Myslím si, že áno, aj keď je tu otázka, komu tie ekonomické reformy prospeli. Mnohí ľudia obdivujú rovnú daň, aj to, ako rýchlo sme ju zaviedli, čo iné krajiny nedokázali. Skôr to ukazuje, že my Slováci sme schopní zniesť takmer všetko, ale súhlasím, že jej ekonomický efekt znamenal pre Slovensko ekonomický prospech. Ekonomické reformy sú však širším pojmom, spadá pod to aj ozdravenie bánk, ku ktorému došlo počas prvej Dzurindovej vlády. Dnes sú našou výhodou zdravé banky. Bolo to síce za veľké spoločenské náklady, ale systém dodnes funguje, a to je tiež príklad ekonomickej reformy, ktorá sa začala ešte počas pôsobenia SDĽ vo vláde.
.od roku 1990 ste boli významným predstaviteľom SDĽ, ktorá však hlasovala proti podstatnej časti reforiem. Ako sa na to spätne pozeráte?
Veľmi ste to zjednodušili. Snažili sme sa presadzovať svoj pohľad na reformy. Boli sme si vedomí, že ak sa má centrálna ekonomika zmeniť na trhovú, tak to treba urobiť postupnými krokmi. Nesúhlasili sme s kupónovou privatizáciou a ďalšími zmenami prevodu majetku, ktoré tu prevládli. Ale neznamená to, že sme boli proti, uvedomovali sme si, že krajina musí prejsť ekonomickými zmenami. Keď sa vrátim k rovnej dani, na nej napríklad zarobili najbohatší ľudia.
.nielen oni, pomohla aj najchudobnejším, znížila sa nezamestnanosť...
To, že pomohla najchudobnejším, si nemyslím, veď sa pozrite, ako sa nahradili výpadky v rozpočte – zvýšila sa daň z pridanej hodnoty a to na všetky produkty, čo najchudobnejších poškodilo. Môj názor teda ostáva kritický, podobne sa na to dívajú aj sociálni demokrati inde, hoci aj oni možno poškuľujú po ekonomických efektoch tejto dane. Som za progresívnu daň, ale oceňujem efekty, ktoré rovná daň priniesla.
.ako sa vyrovnávate s tým, že ten – podľa vás nespravodlivý – systém je efektívnejší? Že štát získa viac z výberu daní?
To je otázka, neviem či je to tak, nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by to potvrdzovala..
.na Slovensku sa to preukázalo za rok.
Ale ako viete, že to bolo pre rovnú daň, a že by k tomu nedošlo, aj keby bola daň progresívna?
.pretože to nastalo práve po jej zavedení..
Myslím si, že je to niečím iným. Na Slovensku máme jednoduchší daňový systém, rôzne výnimky boli zrušené. Otázka pre mňa je, či sa nedalo rôznym výnimkám zabrániť a dane zjednodušiť pri zachovaní viacerých sadzieb. Predišlo by sa tým rôznym kauzám, ako boli ľahké vykurovacie oleje a podobne.
.k nim predsa došlo práve pre viaceré sadzby DPH, ktorých zjednotenie ste pred chvíľou kritizovali...
Kritizoval som zvýšenie DPH na veci dennej spotreby, ktorým sme zaplatili za to, že pravica dobre zarábajúcim znížila daň na 19 percent. Jedna sadzba DPH na všetko bola predstava Ivana Mikloša, ktorý tvrdil, že k tomu smeruje celá Európa. Čo nie je pravda
.ale veď to Mikloš netvrdí...
Ale áno, dobre si na jeho slová pamätám, sedel som s ním vo vláde. Smer s tým nesúhlasí, aj keď zatiaľ presadil zmenu len v niektorých oblastiach.
.ešte raz, pri spätnom pohľade, nemyslíte si, že bola chyba, že SDĽ nepodporila niektoré základné reformy súvisiace s demokratizáciou a liberalizáciou spoločnosti?
Prečo hovoríte, že sme boli proti, keď vo federálnom zhromaždení naši poslanci podporili Listinu základných práv a zákony s tým súvisiace. Pri liberalizácii cien bolo otázkou, ako rýchlo to urobiť a ako to dopadne na jednotlivé skupiny ľudí.
.k demokratizácii patrilo aj vyrovnanie sa s minulosťou a normy ako lustračný zákon.
Ale veď my sme po väčšinu času až do roku 1998 boli v opozícii. Ten, kto reálne zastavil lustrácie, bolo HZDS so 74 poslancami v NR SR.
.ale keď sa lustračný zákon prijímal vo federálnom zhromaždení, SDĽ bola proti.
To je v poriadku, my sme si mysleli, že to nie je téma, ktorá je pre spoločnosť dôležitá.
.mimochodom, vy ste boli členom KSČ. Prečo ste tam vstúpili?
Odpoviem ako Nodar Dumbadze v Zákone večnosti: aby tam bolo čo najviac čestných ľudí. Bol som úprimne presvedčený, že členstvom v strane môžem niečo v spoločnosti zmeniť.
.čo ste zmenili?
Vstúpil som na škole, takže na prvom mieste fungovanie fakulty, aby sme aspoň na akademickej pôde boli voči sebe normálni. Nikdy som nebol pri nejakom kádrovaní, nebol som žiadnym významným funkcionárom. Napokon, keď sa v roku 1989 zmenila situácia, nikto na mňa neukazoval prstom, že by som bol niekomu ublížil.
.v 80. rokoch boli známe zločiny komunistického režimu. Vysielala Slobodná Európa, aj medzi straníkmi sa čítal samizdat. Vy ste komunistickú stranu nepovažovali za zločineckú organizáciu?
Nie.
.a dnes?
To je ťažko povedať. Ako to poviete tým bežným ľuďom, ktorí nikdy žiadny zločin nespáchali?
.že boli jej členmi a legitimizovali jej pôsobenie...
Čím ju legitimizovali? Že boli jej členmi? Rovnako ju legitimizovali tí, ktorí chodili voliť...
.ale oni boli predsa donútení. Tí, čo odmietli ísť voliť, čelili sankciám, zatiaľ čo do strany sa vstupovalo kvôli výhodám...
Tak to ste u mňa na zlej adrese, ja som žiadne privilégium nemal.
.privilégiom bola možnosť meniť svet, ako ste to sám povedali.
Je otázka, či za zločincov môžete vyhlásiť milión ľudí – členov takejto strany, robotníkov, učiteľov...
.nepovedali sme, že oni boli zločincami, len to, že zločinnou bola organizácia, ktorá ešte do roku 1989 dávala strieľať ľudí na hranici.
Odpoviem vám protiotázkou. Je cirkev zločinecká organizácia, pretože sa na jej pokyn v histórii vraždilo?
.považujete cirkev a komunistickú stranu za porovnateľné organizácie?
Mám na mysli celú históriu, nielen dvadsiate storočie. Ak organizácia legitimizuje zločiny, svojou povahou a konaním, tak podľa vás je zločinecká, podľa mňa nie. Necítil som sa členom zločineckej organizácie, bodka.
.keď sa dostala SDĽ do krízy, vy ste spolu s Petrom Weissom založili Sociálnodemokratickú alternatívu a na adresu Smeru ste sa vyjadrovali dosť kriticky. Hovorili ste, že je to slepý smer, slepá ulička a podobne. Dnes ste starostom, ktorý je nominantom Smeru.
V čase, keď sme založili SDA, tak sme hovorili o Smere, o ktorom vtedy jej predseda tvrdil, že je to pragmatická tretia cesta, že nie je ani vpravo, ani vľavo. Bol to iný Smer, aký sa časom vyprofiloval. Smer dnes o sebe hovorí ako o sociálnodemokratickej strane, zmenil si názov a otvorene sa zaradil do priestoru, v ktorom sa celý život cítim ako doma.
.je už dnes Smer sociálnodemokratickou stranou?
To sa nedá povedať na sto percent, ale deklaruje, že sa ňou chce stať, že vychádza z tých hodnôt. V niektorých prípadoch sa mu to darí viac a v niektorých menej.
.vy ste už v SDĽ patrili ku krídlu, ktoré kritizovalo nacionalizmus, bolo kritické k Mečiarovi. Dnes Smer vládne s SNS a HZDS. Váš komentár?
Vôbec z toho nie som nadšený. Ale nemám na to žiadny vplyv. Ako občan môžem povedať svoj občiansky názor, a to je všetko.
.mal Smer vládnuť s KDH a SMK?
To neviem, najmä ak sa pozerám na ich dnešné účinkovanie. Nebol som pri rokovaniach. Robert Fico je presvedčený, že si vybral najlepšiu možnosť.
.aký je váš občiansky názor na zloženie vlády?
Mne sa nepáči, že sa dostali k moci ľudia, ktorí otvorene prezentujú nacionalistické hodnoty a tvária sa, že je to normálne. Mne to prekáža. Cítim sa ako vlastenec, ale nie nacionalista. A preto rozumiem európskym socialistom, že za to Smer kritizovali.
.fica za nacionalistu nepovažujete?
Nepovažujem ho za nacionalistu. Je ľavicový politik, aj keď vo verbálnej rovine možno využíva národnú kartu viac, ako by bolo vhodné.
.skôr sa zdá, že značnú časť nacionalistickej agendy na seba Fico s Maďaričom prebrali a SNS vytláčajú na okraj iba s čistým vulgárnym šaškovaním...
Áno, niekedy človek má ten pocit.
.prekáža vám to?
Nemyslím, že by sociálna demokracia mala stavať na nacionálnej karte. Hoci je pravda, že slovenské vlastenectvo nie je ešte vyvinuté, a otázkou je ako ho vypestovať. Ako sa my slovenskí vlastenci máme prejaviť? Tým, že budeme hovoriť o Európe a o spoločných hodnotách? Alebo aj o tom, čo potrebuje Slovensko.
.čím najviac škodí Slovensku Slota?
Svojimi výrokmi, vulgárnymi spôsobmi. Slota niekedy pomenuje veci, v ktorých môže byť pravdivý základ, ale je v tom urážka iných, s čím by som ja nikdy nepracoval. A to mi prekáža. Želal by som si, aby tá strana nemala taký vplyv a aby jej konanie neplodilo nenávisť a negatívne emócie.
.ste bývalý minister školstva. Ako sa pozeráte na kroky ministra Jána Mikolaja v otázke učebníc pre národnostné menšiny?
Je to opäť o politike koalície. Vinou činnosti SNS sa niečo vyhrotilo, zašlo sa priďaleko a teraz sa hľadá riešenie. Cesta je uvádzať názvy v oboch jazykoch. O poradí môžeme diskutovať.
.čo vám ešte okrem nacionalizmu na tejto vláde prekáža?
Zo strany Smeru mi chýba sociálnodemokratický programový pohľad na problémy Slovenska. Z neho by potom mala vychádzať vláda. Reálna politika dnes reaguje na aktuálne problémy a snaží sa ich čiastkovo zvládnuť. Nevidím konceptuálny pohľad. Taký, ako má napríklad na pravici Ivan Mikloš, ktorý ma veci usporiadané, vie ich obhájiť a vysvetliť. V Smere zárodky diskusie, ktorá by mala viesť k takémuto pohľadu, síce existujú, ale malo by to byť intenzívnejšie.
.je Robert Fico populista?
Má v sebe vynikajúci cit pre to, čo chcú ľudia počuť, vie dobre odhadnúť ich nálady. Ak je to populizmus, tak je populista. Podľa mňa to však je skôr užitočná vlastnosť politika.
.ktorá môže byť aj nebezpečná...
Nebezpečné je to vtedy, keď sa týmito náladami nechá unášať. Na druhej strane, schopnosť porozumieť ľuďom robí z Fica úspešného politika. Ivan Mikloš to nikdy nedokázal. Má skvelý teoretický koncept, ale dopady jednotlivých krokov na ľudí nedokáže precítiť.
.hovoríte, že Smer by mal posilniť sociálnodemokratickú orientáciu. Nemal by byť premiér Fico tvrdší na ministrov Kaliňáka a Počiatka, ktorí majú pomerne vážne „nesociálnodemokratické“ kauzy?
Je to na ňom, on určuje obraz, čo pre Smer prijateľné je a čo nie. V tomto zmysle by mal mať akýsi vnútorný meter. Predpokladám, že ho aj má, aj keď je pravda, že to niekedy vyzerá, akoby tento meter mal dve dĺžky.
.teda mal by byť tvrdší?
Politike Smeru by to určite pomohlo.
.koho považujete za najviac sociálnodemokratického ministra vo vláde?
Dušana Čaploviča.
.je to ťažké prísť z veľkej politiky do komunálu?
Nie je. Naopak, mám pocit, že som našiel novú výzvu. Musel som sa naučiť nové veci, ale som spokojný, že som sa takto rozhodol. Malá politika je konkrétnejšia. Politický výsledok prichádza hneď. Opravíte chodník, postavíte park a ľudia hneď vidia výsledok.
.komunálna politika je síce konkrétnejšia, ale často aj špinavšia amenej transparentná ako veľká politika.
To je otázka kontrolných mechanizmov. Keď nás Viktor Nižňanský presviedčal, že samospráve treba dať čo najviac právomocí, tak to bola Brigita Schmögnerová, ktorá sa ho pýtala, ako má zabezpečenú kontrolu.
.keď už hovoríte o kontrole, treba pripomenúť, že kedysi ste pomerne ostro kritizovali zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Zmenili ste názor?
Neviem, o čom hovoríte. Pamätám sa, že som mal výhradu k tomu, že zákon sa niekedy zneužíva.
.navrhli ste predĺžiť lehotu na odpoveď, zákaz zverejňovať výšku platov najvyšších funkcionárov, zrušiť možnosť sprístupniť informáciu mailom, faxom, telefonicky a ústne a zrušiť možnosť, aby sa občania ešte pred rozhodnutím orgánu mohli zoznámiť s podkladmi...
To máte odkiaľ?
.zo Sme z roku 2001.
Je pravda, že na našom ministerstve vznikol pracovný návrh, ktorý nebol mojím návrhom a vyvolal diskusie. Viaceré veci sa potom skorigovali. Ja som ten zákon nekritizoval, prekážalo mi len to, že ho niekto využíva na to, aby vás zaťažoval prácou, ktorú by ste nemuseli robiť. Vyžaduje veci, ktoré sa dajú získať aj inak a opakovane sa pýta na to isté. Tento návrh, o ktorom hovoríte, nebol oficiálnym návrhom ministerstva a nakoniec nebol predložený do vlády. S dnešným zákonom o slobodnom prístupe k informáciám žiadny problém nemám.
.dnes je veľkou témou výstavba hokejovej haly v Petržalke. Nedávno vás kritizovala Transparency International za to, že ste zabudli na verejné obstáravanie.
Áno, ale nekritizovali mňa.
.kritizovala bratislavský VÚC, ale je to spoločný projekt smestskou časťou.
To ste na zlej adrese. Pozemky kúpil samosprávny kraj, ktorý tiež založil spoločnosť, ktorá bude halu stavať. Petržalka v tom z hľadiska výkonu nie je aktívna. Keďže ma župan Vladimír Bajan navrhol do dozornej rady tejto spoločnosti, môžem vám sľúbiť, že urobím všetko preto, aby tieto procesy boli transparentné. Jednoducho, aby sa dodávateľ vybral verejnou súťažou. Veci rozbiehal župan a ja som doteraz nemal možnosť to ovplyvniť. Začiatok je ťažký v tom, že sa ponáhľame. Trochu nás tlačia majstrovstvá, ako aj snaha stihnúť veci v rámci zákonných lehôt.
.vy ešte stále veríte, že majstrovstvá sveta v hokeji by mohli byť v Petržalke?
To nie je moja téma. Rešpektujem stav, ktorý sa vytvoril v celobratislavskom zastupiteľstve, kde som aj ja, hlasoval za to, aby sa rekonštruoval Zimný štadión. Je však pravda, že vláda musí povedať, či dá na to peniaze. Ak nedá, tak neviem, čo bude.
.hovorí sa, že v ďalších komunálnych voľbách chcete kandidovať na primátora Bratislavy. Je to tak?
Je predčasné o tom hovoriť. Chcel by som byť úspešným starostom Petržalky a splniť väčšinu svojho volebného programu. Potom môžem uvažovať čo ďalej.
.teda zvažujete aj túto možnosť?
Komunálna politika ma chytila a chcel by som v nej pokračovať ďalej. Odpoveď na otázku, či to bude na úrovni Petržalky, alebo mesta, budem dôkladne zvažovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.