„Chceme-li usmerňovať vývoj, musíme predovšetkým upustiť od individualizmu a uvedomiť si základy etatického spoločenského poriadku. Jednotlivec musí uznať záujem organizovaného kolektívu za nadriadený jeho subjektívnemu záujmu na poli hospodárskom, sociálnom a kultúrnom.
Voľná súťaž a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva v zásade nejestvuje a štát ovšem môže pripustiť obmedzenú platnosť týchto zásad, pokiaľ uzná, že tým dospeje účelnejšie k uskutočneniu svojho účelu. Máme-li takto určenú vedúcu zásadu, pristúpime k náčrtu najbližšej etapy vývojovej, o ktorú musíme usilovať.
Už sme spomenuli, že uznávame za potrebné aspoň prechodne udržať súkromné vlastníctvo, trebárs v obmedzenej miere. Štát však má povinnosť výšku majetku a nakladanie s majetkom regulovať tak, aby zaistil minimálnu existenciu každého občana. Výroba nemôže byť závislá jedine od rentability, ktorú skytá súkromnému podnikateľovi, ale štát musí mať právo rozhodovať o všetkých otázkach výroby. Štát zákonnou cestou postupne musí raziť cestu novému spoločenskému poriadku tak. aby sa duševný svet jednotlivca pomaly navykal na kolektivistické zmýšľanie. Táto metóda vyžaduje taký taktický postup, aby spoločnosť neutrpela ujmy na hospodárskych a sociálnych hodnotách, t. zn., že sa v prvom rade musí začať s takými opatreniami, kde je najmenší odpor.
Je teraz otázkou, ktorá forma zákonodarná, ústavná sa hodí najlepšie pre tento účel. My stojíme na zásadách demokracie, lebo len táto umožňuje skutočné poznanie potrieb kolektívu dľa krajov a demokratický systém zabraňuje snáď najlepšie tomu, aby štát s jeho opatreniami bol zneužívaný v prospech určitej triedy spoločenskej, v prospech určitej skupiny. Demokratická forma vlády podľa zásad regionalistických je vyrovnaním potrieb rôznych spoločenských tried, rôznych oblastí v určitom priemere. Demokratizmus znamená v tomto smere hľadanie priemeru.
Rezumujúc naše stanovisko tvrdíme, že dnešný spoločenský poriadok nám nepredstavuje konečný stupeň vývojový, ale je to len prechod. Tento prechod musíme usnadniť a kryštalizačný proces urýchliť. Našou snahou musí byť najširšie uplatňovanie zásad etatických, čo je prakticky možné len čistou formou demokratickej vlády, v ktorej sa bude uplatňovať názor väčšiny: k tomu je potrebné v prvom rade odstrániť viazané kandidátne listiny. Konečný náš cieľ, kolektivistický spoločenský poriadok, dosiahneme evolučnou cestou. Zásada evolučná vyžaduje, aby štát sústredil svoju pozornosť na pole hospodárske, kde má postupne uskutočňovať svojimi zákonmi zmeny, ktoré budú smerovať k regulovanému hospodárstvu.“
Úryvok z diskusného príspevku k platnému spoločenskému poriadku, prednesený na Kongrese mladej slovenskej inteligencie v Trenčianskych Tepliciach v roku 1932
Voľná súťaž a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva v zásade nejestvuje a štát ovšem môže pripustiť obmedzenú platnosť týchto zásad, pokiaľ uzná, že tým dospeje účelnejšie k uskutočneniu svojho účelu. Máme-li takto určenú vedúcu zásadu, pristúpime k náčrtu najbližšej etapy vývojovej, o ktorú musíme usilovať.
Už sme spomenuli, že uznávame za potrebné aspoň prechodne udržať súkromné vlastníctvo, trebárs v obmedzenej miere. Štát však má povinnosť výšku majetku a nakladanie s majetkom regulovať tak, aby zaistil minimálnu existenciu každého občana. Výroba nemôže byť závislá jedine od rentability, ktorú skytá súkromnému podnikateľovi, ale štát musí mať právo rozhodovať o všetkých otázkach výroby. Štát zákonnou cestou postupne musí raziť cestu novému spoločenskému poriadku tak. aby sa duševný svet jednotlivca pomaly navykal na kolektivistické zmýšľanie. Táto metóda vyžaduje taký taktický postup, aby spoločnosť neutrpela ujmy na hospodárskych a sociálnych hodnotách, t. zn., že sa v prvom rade musí začať s takými opatreniami, kde je najmenší odpor.
Je teraz otázkou, ktorá forma zákonodarná, ústavná sa hodí najlepšie pre tento účel. My stojíme na zásadách demokracie, lebo len táto umožňuje skutočné poznanie potrieb kolektívu dľa krajov a demokratický systém zabraňuje snáď najlepšie tomu, aby štát s jeho opatreniami bol zneužívaný v prospech určitej triedy spoločenskej, v prospech určitej skupiny. Demokratická forma vlády podľa zásad regionalistických je vyrovnaním potrieb rôznych spoločenských tried, rôznych oblastí v určitom priemere. Demokratizmus znamená v tomto smere hľadanie priemeru.
Rezumujúc naše stanovisko tvrdíme, že dnešný spoločenský poriadok nám nepredstavuje konečný stupeň vývojový, ale je to len prechod. Tento prechod musíme usnadniť a kryštalizačný proces urýchliť. Našou snahou musí byť najširšie uplatňovanie zásad etatických, čo je prakticky možné len čistou formou demokratickej vlády, v ktorej sa bude uplatňovať názor väčšiny: k tomu je potrebné v prvom rade odstrániť viazané kandidátne listiny. Konečný náš cieľ, kolektivistický spoločenský poriadok, dosiahneme evolučnou cestou. Zásada evolučná vyžaduje, aby štát sústredil svoju pozornosť na pole hospodárske, kde má postupne uskutočňovať svojimi zákonmi zmeny, ktoré budú smerovať k regulovanému hospodárstvu.“
Úryvok z diskusného príspevku k platnému spoločenskému poriadku, prednesený na Kongrese mladej slovenskej inteligencie v Trenčianskych Tepliciach v roku 1932
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.