Mikuláš Dzurinda vie, že v najbližších parlamentných voľbách Fica neporazí. Zdá sa však, že má teraz iný cieľ: poraziť opozíciu, ak sa dá, tak na hlavu.
Vráťme sa o dva roky späť. V júni roku 2006 sa konali predčasné voľby po tom, čo sa vo februári rozpadla koalícia. Hrušovský vtedy nazval Dzurindu vierolomným a na protest proti neschváleniu vládneho programu odišlo KDH do opozície. Dzurindu spochybnili aj slovenskí Maďari. Béla Bugár sa vyjadril, že s Mikulášom Dzurindom už nikde nechce rokovať medzi štyrmi očami, pretože nedrží dohody. Zdalo sa teda, že po siedmich „úrodných rokoch“ spoločnej vlády sa mnohé vyčerpalo a prišli voľby. Okrem celkového víťaza mali voľby v roku 2006 aj víťaza relatívneho. „Modrá je dobrá“ získala prekvapivých 18 percent, čo bolo bez pár tisíc hlasov toľko, ako SMK a KDH dokopy. Voľby síce bývalý premiér prehral, ale pokiaľ ide o opozíciu, mal tromfy jasne v rukách. KDH aj SMK sa ponúkali Ficovi do vlády, Dzurinda zachovával pokoj a po tom, čo mu nevyšiel návrh na koalíciu s HZDS, pôsobil ako odhodlaný opozičný politik. Takže, čo riešiť?
.súčasnosť
Nuž, nie je toho málo, opozičné vzťahy sú totiž zaujímavejšie než sa napohľad zdá. Stačí trochu rozmotať klbko komplikovaných vzťahov a vypočuť pár opozičných politikov. „Líder neexistuje, pretože neexistuje žiadna opozičná spolupráca na báze zmluvy,“ hovorí pre .týždeň podpredseda SMK József Berényi. Súhlasí aj Pavol Abrhan z KDH. „Dzurinda je síce predsedom najsilnejšej opozičnej strany, ale nie je tým, kto by opozíciu zjednocoval,“ dodáva Abrhan. Dzurindovi však nezáleží na tom, aby ho Hrušovský či Csáky korunovali za kráľa opozície. Chce viac. A obidve tieto strany mu to umožňujú. Stačí sa pozrieť na udalosti posledných mesiacov.
.proti SMK
Zoberme si SMK. Sú to práve Maďari, ktorí v posledných týždňoch zažili Dzurindu na dva spôsoby, raz ako láskavého spojenca a inokedy ako tvrdého oponenta. Zhruba pred mesiacom, koncom októbra, predložili poslanci SMK József Berényi a László Szigeti novelu školského zákona, ktorá mala revidovať geografické názvy podľa predstáv ministra Mikolaja (SNS). Nenavrhovali však návrat k statu quo, ale vlastnú predstavu zvýhodňujúcu maďarčinu. Predkladatelia však uviedli, že novelu radi zmenia tak, aby bola priechodná a zmenila Mikolajov návrh. Na základe toho následne novelu SMK podporilo nielen KDH, ale aj vládny Smer. Prekvapil však postoj SDKÚ. Tá až na hlasovanie poslancov Devínskeho a Novotného návrh SMK prekvapivo nepodporila. Krátko na to v ten istý deň, v ktorom sa SDKÚ prejavila nacionalistickejšie ako Ficov Smer, pritom Dzurinda ukázal svoju láskavú tvár: pozval SMK na spoločné oslavy 17. novembra do budovy Slovenského národného divadla. A SMK to prijala. Dzurinda za jeden deň SMK kopol a objal súčasne. O čo mu ide? Poslanec Berényi hovorí, že to pre SMK bolo „sklamanie“. Na otázku, či má pocit, že sa Dzurinda správa k Maďarom s úctou, hovorí, že „taký pocit nemá“, ale uvedomuje si slovenskú realitu a prevažujúcu názorovú blízkosť. Vladimír Palko z KDS charakterizuje Dzurindovu taktiku nasledovne: „Dzurinda Maďarov v podstate uráža. Robí to s pokojným úsmevom a skúša, či si to všimli a či to dajú najavo.“
.proti KDH
Dzurindova hra s KDH trošku pripomína mačku a myš. Predseda SDKÚ za posledné tri mesiace navrhol „zblíženie strán“ a strategickú dohodu o spoločnom postupe po voľbách. Inými slovami, alianciu strán, ktorá by KDH podriadila SDKÚ. KDH síce sporadicky zareaguje, ale Dzurinda svoj návrh opäť zopakuje. Dôvod? Abrhan si myslí, že „primárne je za tým záujem o voličov KDH. Ak sa mu to nepodarí, stojí o spojenectvo s celou stranou“. Zdá sa však, že adresátom sú najmä funkcionári strany.
Nefunguje ani ďalšia spolupráca. Hoci nazval KDH najbližším partnerom, na balíčku ekonomických opatrení sa zhodol s SMK. Hrušovského strana zostala bokom. Problém s KDH však je, že sa nevie správať voči SDKÚ sebavedome. Padá aj hviezda Daniela Lipšica, ktorý už nepôsobí, že by mal ambíciu kandidovať na predsedu strany. Stále je najaktívnejším poslancom, pôsobí však pritom ako hruška na jabloni. KDH navyše čaká ťažký rok: do prezidentských volieb kandidáta nepostavilo a do europarlamentu ide s Martinom Froncom. Inými slovami, úpadok v KDH pokračuje – čo posilňuje obraz SDKÚ ako jedinej slovenskej opozičnej alternatívy voči Smeru.
Voči Palkovej KDS, ktorej štyria poslanci začiatkom roka odišli z KDH, stačí Dzurindovi prostá ignorácia. „Mám pocit, že KDS pre neho neexistuje,“ hovorí Palko.
Ako to teda je? Zdá sa, že v opozícii sa začal pomerne zaujímavý mocenský zápas. Mikuláš Dzurinda vie, že v najbližších voľbách Roberta Fica poraziť nedokáže. Zameral sa na niečo iné a práve sa snaží transformovať opozíciu na svoj obraz.
Vráťme sa o dva roky späť. V júni roku 2006 sa konali predčasné voľby po tom, čo sa vo februári rozpadla koalícia. Hrušovský vtedy nazval Dzurindu vierolomným a na protest proti neschváleniu vládneho programu odišlo KDH do opozície. Dzurindu spochybnili aj slovenskí Maďari. Béla Bugár sa vyjadril, že s Mikulášom Dzurindom už nikde nechce rokovať medzi štyrmi očami, pretože nedrží dohody. Zdalo sa teda, že po siedmich „úrodných rokoch“ spoločnej vlády sa mnohé vyčerpalo a prišli voľby. Okrem celkového víťaza mali voľby v roku 2006 aj víťaza relatívneho. „Modrá je dobrá“ získala prekvapivých 18 percent, čo bolo bez pár tisíc hlasov toľko, ako SMK a KDH dokopy. Voľby síce bývalý premiér prehral, ale pokiaľ ide o opozíciu, mal tromfy jasne v rukách. KDH aj SMK sa ponúkali Ficovi do vlády, Dzurinda zachovával pokoj a po tom, čo mu nevyšiel návrh na koalíciu s HZDS, pôsobil ako odhodlaný opozičný politik. Takže, čo riešiť?
.súčasnosť
Nuž, nie je toho málo, opozičné vzťahy sú totiž zaujímavejšie než sa napohľad zdá. Stačí trochu rozmotať klbko komplikovaných vzťahov a vypočuť pár opozičných politikov. „Líder neexistuje, pretože neexistuje žiadna opozičná spolupráca na báze zmluvy,“ hovorí pre .týždeň podpredseda SMK József Berényi. Súhlasí aj Pavol Abrhan z KDH. „Dzurinda je síce predsedom najsilnejšej opozičnej strany, ale nie je tým, kto by opozíciu zjednocoval,“ dodáva Abrhan. Dzurindovi však nezáleží na tom, aby ho Hrušovský či Csáky korunovali za kráľa opozície. Chce viac. A obidve tieto strany mu to umožňujú. Stačí sa pozrieť na udalosti posledných mesiacov.
.proti SMK
Zoberme si SMK. Sú to práve Maďari, ktorí v posledných týždňoch zažili Dzurindu na dva spôsoby, raz ako láskavého spojenca a inokedy ako tvrdého oponenta. Zhruba pred mesiacom, koncom októbra, predložili poslanci SMK József Berényi a László Szigeti novelu školského zákona, ktorá mala revidovať geografické názvy podľa predstáv ministra Mikolaja (SNS). Nenavrhovali však návrat k statu quo, ale vlastnú predstavu zvýhodňujúcu maďarčinu. Predkladatelia však uviedli, že novelu radi zmenia tak, aby bola priechodná a zmenila Mikolajov návrh. Na základe toho následne novelu SMK podporilo nielen KDH, ale aj vládny Smer. Prekvapil však postoj SDKÚ. Tá až na hlasovanie poslancov Devínskeho a Novotného návrh SMK prekvapivo nepodporila. Krátko na to v ten istý deň, v ktorom sa SDKÚ prejavila nacionalistickejšie ako Ficov Smer, pritom Dzurinda ukázal svoju láskavú tvár: pozval SMK na spoločné oslavy 17. novembra do budovy Slovenského národného divadla. A SMK to prijala. Dzurinda za jeden deň SMK kopol a objal súčasne. O čo mu ide? Poslanec Berényi hovorí, že to pre SMK bolo „sklamanie“. Na otázku, či má pocit, že sa Dzurinda správa k Maďarom s úctou, hovorí, že „taký pocit nemá“, ale uvedomuje si slovenskú realitu a prevažujúcu názorovú blízkosť. Vladimír Palko z KDS charakterizuje Dzurindovu taktiku nasledovne: „Dzurinda Maďarov v podstate uráža. Robí to s pokojným úsmevom a skúša, či si to všimli a či to dajú najavo.“
.proti KDH
Dzurindova hra s KDH trošku pripomína mačku a myš. Predseda SDKÚ za posledné tri mesiace navrhol „zblíženie strán“ a strategickú dohodu o spoločnom postupe po voľbách. Inými slovami, alianciu strán, ktorá by KDH podriadila SDKÚ. KDH síce sporadicky zareaguje, ale Dzurinda svoj návrh opäť zopakuje. Dôvod? Abrhan si myslí, že „primárne je za tým záujem o voličov KDH. Ak sa mu to nepodarí, stojí o spojenectvo s celou stranou“. Zdá sa však, že adresátom sú najmä funkcionári strany.
Nefunguje ani ďalšia spolupráca. Hoci nazval KDH najbližším partnerom, na balíčku ekonomických opatrení sa zhodol s SMK. Hrušovského strana zostala bokom. Problém s KDH však je, že sa nevie správať voči SDKÚ sebavedome. Padá aj hviezda Daniela Lipšica, ktorý už nepôsobí, že by mal ambíciu kandidovať na predsedu strany. Stále je najaktívnejším poslancom, pôsobí však pritom ako hruška na jabloni. KDH navyše čaká ťažký rok: do prezidentských volieb kandidáta nepostavilo a do europarlamentu ide s Martinom Froncom. Inými slovami, úpadok v KDH pokračuje – čo posilňuje obraz SDKÚ ako jedinej slovenskej opozičnej alternatívy voči Smeru.
Voči Palkovej KDS, ktorej štyria poslanci začiatkom roka odišli z KDH, stačí Dzurindovi prostá ignorácia. „Mám pocit, že KDS pre neho neexistuje,“ hovorí Palko.
Ako to teda je? Zdá sa, že v opozícii sa začal pomerne zaujímavý mocenský zápas. Mikuláš Dzurinda vie, že v najbližších voľbách Roberta Fica poraziť nedokáže. Zameral sa na niečo iné a práve sa snaží transformovať opozíciu na svoj obraz.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.