Lekár, zakladateľ strany Smer. Z vôle pravičiara Zajaca sa stal riaditeľom nemocnice. Dnes je šéfom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a nie je mu príjemné, že „jeho“ vláda ho môže kedykoľvek odvolať. Richard Demovič.
.po čase sa dnes opäť veľa hovorí o kríze v zdravotníctve. Ako situáciu v tomto sektore vidíte vy?
Myslím si, že zdravotníctvo nijako nevybočuje z problémov, ktoré sa s ním vlečú už desaťročia. Občas sa skokom podarí ho posunúť a možno napohľad zastabilizovať. Ak si však niekto myslel, že už zdravotníctvo bude v poriadku, mýlil sa. Nie je to ešte v poriadku.
.máte najlepšie informácie o zdravotných poisťovniach a ich fungovaní. Konzultuje s vami ministerstvo zdravotníctva návrhy, ktoré sa ich týkajú?
To ste vystihli – úrad má najviac informácií o tom, čo sa deje s verejným zdravotným poistením. Každoročne podľa zákona vypracúvame obsiahlu správu o stave verejného zdravotného poistenia, poisťovne nám musia podľa zákona pravidelne predkladať informácie predovšetkým o ich schopnosti uhrádzať zdravotnú starostlivosť a máme podľa zákona právo domáhať sa ďalších informácií. V tej správe je tiež uvedené, koľko peňazí do systému verejného zdravotníctva prišlo, koľko z týchto peňazí išlo na zdravotnú starostlivosť a koľko na iné veci. Myslím si, že táto správa by bola dobrým pokladom pri tvorbe zdravotnej politiky a jej analýza by bola veľmi užitočná pri snahe korigovať systém. Celá debata o tom, či jedna poisťovňa, alebo viac, je zameraná na to, že v systéme nie je dostatok peňazí. Je snaha tie peniaze čo najefektívnejšie zužitkovať.
.najefektívnejšie ich zužitkovať dokáže systém jednej zdravotnej poisťovne alebo ich pluralita?
Myslím, že slovenský poisťovací trh je veľmi malý, takže tu nejaký veľký rozvoj obchodných aktivít nie je možné očakávať. Je to v podstate jedno väčšie európske mesto. Ak hovoríme, že hľadáme prostriedky a je tu myšlienka, že znížením počtu poisťovní by sme tých prostriedkov mali viac, som toho názoru, že predovšetkým by sme sa mali zamyslieť nad pravidlami, ktorými sa dnes poisťovne riadia. Tam sa rezervy určite nájdu. Ak tie pravidlá dobre nastavíme, potom možno druhý krok môže byť rozhovor o tom, koľko tých poisťovní potrebujeme. Čiže najprv pravidlá.
| Richard Demovič Narodil sa 25. februára 1960. V roku 1984 absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave a špecializoval sa na chirurgiu, traumatológiu, sociálne lekárstvo a organizáciu zdravotníctva. Do roku 2003 pracoval vo Fakultnej nemocnici L. Dérera na bratislavských Kramároch, v rokoch 2003 – 2004 bol riaditeľom Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Od roku 2005 pracuje v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je zakladajúci člen strany Smer a už druhé volebné obdobie poslanec bratislavského VÚC za Smer. Od 25. januára 2007 je predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. |
.ale tie sú nastavené, či nie?
Sú nastavené, ale fungovanie ukazuje, že ich treba doladiť.
.čo napríklad?
Z analýz Úradu pre dohľad vyplýva, že je problém s výkazníctvom zdravotných poisťovní. A tiež, že treba sledovať náklady a že účtovnú osnovu treba upraviť. Je tu ešte priestor na sprehľadnenie finančných tokov a ich nasmerovanie do zdravotnej starostlivosti.
.chcete tým povedať, že zdravotné poisťovne nevedia vždy preukázať, ako tie peniaze používajú, alebo že ich používajú na iné ako na úhrady zdravotnej starostlivosti?
Určite by som si netrúfol povedať, že sa nenakladá správne s peniazmi v zdravotných poisťovniach. Máme auditované účtovné uzávierky poisťovní. Nechcem sa púšťať do analýzy toho, ako ktorá poisťovňa hospodári. Ale jedným z kľúčových parametrov, ktoré sledujeme, je platobná schopnosť – a keby už som sa mal pustiť do tejto polemiky, položil by som si otázku, ako je možné, že jedna poisťovňa deklaruje 30-percentnú platobnú schopnosť a iná 5-percentnú?
.a ako by ste si odpovedali?
Tak, že pravdepodobne ten mechanizmus nie je dobre nastavený.
.nie je to jednoducho tým, že jedna hospodári dobre a druhá nie?
Ak by v hospodárení boli také diametrálne rozdiely, určite by sa to prejavilo aj
v iných faktoroch.V každom prípade by sme potrebovali viac kompetencií, napríklad na to, aby sme mohli kontrolovať cash-flow v poisťovniach. Tie parametre, ktoré sledujeme, nemusia presne ukazovať, aká je skutočná sila poisťovní. Aj pre poisťovne by bolo lepšie, keby bolo presnejšie definované, čo sa od nich očakáva.
.funguje dnes zdravotné poistenie dobre?
Zdravotné poisťovne prešli vývojom, z verejnoprávnych inštitúcií sa transformovali na akciové spoločnosti so snahou o lepšie hospodárenie a lepšie využitie prostriedkov pre poskytovateľov. Ale povedať jednoznačne, že funguje dobre alebo funguje zle, na to sa necítim kompetentný.
.naozaj?
Na prvý pohľad by sa z ekonomických výsledkov možno dalo povedať, že poisťovňa, ktorá produkuje zisk, asi funguje dobre. Ja sa s týmto názorom nestotožňujem.
.prečo?
Z viacerých dôvodov. Ak ten, pre koho je zdravotné poistenie určené, teda poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v prospech pacienta, deklaruje opakovane, že peňazí je v systéme málo, zadlžuje sa napriek krokom zameraným na efektivitu, tak si myslím, že nie je možné v jednom systéme na jednej strane produkovať dlh a na druhej produkovať zisk.
.a za akých okolností by ste zisk v zdravotníctve pripustili?
Keď bude systém naplnený, keď sa pri štandardných pravidlách nebudú poskytovatelia zadlžovať a nebude sa produkovať strata, potom sa môžeme dostať do etapy, že budeme uvažovať o znížení odvodov do solidárneho zdravotného poistenia, alebo že sa bude tvoriť zisk. Ale dnes, keď vidíme, že sa poskytovatelia zadlžujú – a oni sa nezadlžujú preto, že tam je lepší a tam horší riaditeľ, ale preto, že ten systém nie je dobre nastavený – produkovať zisk z tých peňazí, ktoré iných tlačia do straty, je nezmysel.
.čiže podľa vás by zdravotné poisťovne nemali mať právo na zisk?
Keď v systéme nie je dosť peňazí, nemôže tu byť zisk. Mne to tak vychádza.
.ako by ste bližšie definovali slovné spojenie „v systéme nie je dosť peňazí“? Asi takmer nikto z nás nikdy a na nič nemá dosť peňazí... A preto by všetci tí, ktorí produkujú niečo, po čom túžime, nemali dosahovať zisk?
Som toho názoru, že zdravotníctvo by malo mať zdravotnícke ciele. Nie ekonomické. A zdravotné poisťovne sú súčasťou systému zdravotnej starostlivosti, čiže musia si dávať zdravotnícke ciele.
.čo to presne znamená?
Ak ktorákoľvek zdravotná poisťovňa dokáže deklarovať, že sa dokáže postarať o ľudí tak, že za všetko zaplatia toľko, koľko to naozaj stojí, že už tí ľudia nemôžu byť zdravší, že nestrácame čas na čakacích listinách, poviem si, že systém je dobrý a potom možno.
.všetko v zdravotníctve chce zarábať – farmaceutické firmy, dodávatelia materiálu a pomôcok, dodávatelia energií, stavebné firmy, lekári a sestry. A zrazu pri poisťovniach hovoríte o zdravotníckych cieľoch nadradených zarábaniu?
Všetko v zdravotníctve má zdravotnícke ciele. Aj farmaceutická firma má zdravotnícky cieľ...
...a keď pri tom zarobí, neprekáža to?
Neprekáža.
.zhodou okolností sa len ťažko hľadá ziskovejší biznis, ako je ten farmaceutický. To je dosť mrzuté pre teóriu o tom, že zdravotnícke ciele sú tu nadradené tým ekonomickým, či nie?
Keď sa budeme takto snažiť odhaliť pravdu, tak sa nám to nepodarí a skĺzneme do politickej roviny. Áno, všetci produkujú nejakú pridanú hodnotu a všetci chcú zarobiť.
.a ak nebude existovať motivácia poisťovní zarobiť čiže skúmať efektívnosť každej vynaloženej koruny, čo potom bude nútiť poskytovateľov, aby boli efektívnejší, nenakupovali predražené prístroje, nezatepľovali, aby nemali zbytočne veľa lôžok či lekárov?
(Ticho.) Kedysi som sedel v kresle riaditeľa nemocnice a veľmi ma to bavilo, pretože som to považoval za príležitosť hľadať rezervy, ušetriť, zefektívniť prevádzku. Ale infraštruktúra slovenského zdravotníctva je nekonečne zanedbaná. Takže aj keď tu niekto bude desať rokov produkovať zisk, ešte stále bude kam dávať peniaze, aby sa to zlepšilo.
.ešte inak – nemyslíte si, že väčší komfort, príjemnejší a profesionálnejší kontakt pre klientov, zmluvy s tými lepšími poskytovateľmi prinesie skôr poisťovňa, ktorá je schopná byť v zisku a nie taká, ktorá v zisku nie je?
Diskusia o tom, či zisk áno, alebo nie, je diskusiou na dlhé trate a ja sa na to pozerám z pohľadu, aký nedostatok peňazí v systéme je.
.bolo výrazným sľubom súčasnej vlády, že sa výrazne zjednoduší ročné zúčtovanie poistného. To je agenda vášho úradu. Prečo tento rok nebude zúčtovanie výrazne jednoduchšie?
Ročné zúčtovanie sa teraz bude robiť za rok 2006, keď sme mali dve vlády. Na takého zmeny treba nejaký čas. Úrad na tom pracuje, ale čo sa nám podarilo, budeme vedieť posúdiť asi až v roku 2008. Ten systém je komplikovaný, ale je to dobrá myšlienka, pretože priniesla do systému 1,4 miliardy korún. Len to treba zjednodušiť, a to sa aj stane.
.úrad kontroluje aj správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pre občanov je to jediný spôsob, ako sa domáhať spravodlivosti, keď majú pocit, že lekár urobil chybu, ktorá im uškodila. Často však počuť aj názor z opačnej strany – že ide o akýsi hon na lekárov. Váš názor?
Podaní pacientov, príbuzných či pozostalých pribúda, ale to neznamená zhoršovanie kvality zdravotnej starostlivosti. Je to prejav rastúcej dôvery voči Úradu a možno trochu aj dôsledok toho, že lekári často nevenujú dostatočnú pozornosť tomu, aby vysvetlili pacientom, čo presne ich čaká, aké sú možnosti a podobne. Lekári často nemajú dobré komunikačné schopnosti a to môže viesť k nedorozumeniach a chybám.
.aký je podiel oprávnených sťažností občanov?
Oprávnenosť podaní je zhruba 30 percent.
.ste zakladajúci člen strany Smer, však?
Áno. Myslíte, že je to hendikep?
.ste stále členom Smeru?
Samozrejme.
.pri pohľade do nedávnej minulosti je zaujímavé, že riaditeľom nemocnice v Podunajských Biskupiciach vás ustanovil bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac.
A on pritom nebol členom strany Smer.
(Smiech.)
.ale Smer, ktorý ste zakladali, mu nevedel a nevie prísť na meno. Aký k nemu máte vzťah?
V súčasnosti žiadny, predtým čisto profesionálny. Keď som mal príležitosť sa s ním stretnúť, vnímal som tú energiu, ktorá z neho vychádzala.
.a ako ste sa vy so svojou straníckou príslušnosťou ocitli v kresle riaditeľa nemocnice, nominovaného ministrom z „opačného brehu“?
Keď sa pred voľbami 2002 zakladal Smer, zaujímal som sa o zdravotnú politiku, stretával som sa a komunikoval som s mnohými ľuďmi. Prostredníctvom jedného priateľa som sa zoznámil s doktorom Zajacom, párkrát sme sa stretli, debatovali sme. Má mimoriadne schopnosti, napríklad aj medzi rečou zistiť, čo si človek myslí. Po voľbách, pár dní pred jeho nástupom do funkcie ministra, sme sa stretli a spýtal sa ma, či by som si trúfol. Moja odpoveď bola, že veľmi rád.
.to je všetko?
Potom sme sa asi pol roka nevideli. Jedného dňa mi zazvonil telefón. V Podunajských Biskupiciach sa udiali nejaké veci, ktoré viedli k odvolaniu dovtedajšieho riaditeľa a minister ma poveril vedením nemocnice.
.a prečo si podľa vás Zajac vybral práve zakladateľa Smeru?
Bolo to o dôvere... (ticho), ale možno je dôvera veľké slovo. Moje vzťahy s ním zasa neboli vždy až také priateľské, stalo sa mi aj to, že pri osobnom stretnutí mi nepodal ruku.
.ste člen Smeru. Ten dnes ovláda ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo vykonáva akcionárske práva štátu, a tým ovláda najväčšiu štátnu zdravotnú poisťovňu, Všeobecnú zdravotnú. A vy, člen Smeru, máte bdieť nad hospodárením Všeobecnej zdravotnej, podriadenej politikom Smeru. Je to podľa vás v poriadku?
Ja v tom nevidím problém. Nevnímam to tak, že som sa stal predsedom Úradu pre dohľad ako člen strany Smer, ale že som sa ním stal aj preto, že som tento úrad spoluzakladal.
.vláda zmenila zákon a dnes vás na návrh ministra môže kedykoľvek bez udania dôvodu odvolať. Keď sa štátna poisťovňa dostane napríklad do problémov s platobnou schopnosťou, čo jej napokon aj hrozí, budete sankcionovať poisťovňu, riadenú politikmi, ktorí vás môžu kedykoľvek odvolať?
Je to hypotetická otázka a na také sa nemá odpovedať. Ale dobre: som si istý, že za každých okolností budem dodržiavať zákon.
.a keby sa to niekomu nepáčilo?
Úprimne povedané, môj program je taký nabitý, že nemám čas na to veľmi mys-
lieť. Ale pamätám si slová pána Mikloša, bývalého ministra financií, ktorý po mojom menovaní povedal, že som v pozícii, že si každú stredu musím pozrieť na internete, či ma vláda neodvolala. Áno, je to tak. Môže sa mi stať, že raz v stredu si kliknem
na internet a zbadám, že som bol odvolaný.
.čo potom?
Pôjdem tu do blízkej samoobsluhy, vypýtam si škatuľu od banánov a zbalím si svoje osobné veci. Odovzdám telefón a rozlúčim sa.
.nepríjemné, nie?
Je to nepríjemné. Ale mám 47 rokov a nemyslím si, že tu budem naveky. Možno keby som bol krátko pred dôchodkom, bol by som nervóznejší.
.minister zdravotníctva Ivan Valentovič presadil zákon, ktorý umožnil vaše menovanie, so zjavnou túžbou ovládnuť jedinú nezávislú kontrolnú inštitúciu v zdravotníctve. Asi teda mal nejaké očakávania. To vás neznervózňuje?
Myslím, že on očakáva, že Úrad pre dohľad bude naďalej nezávislý a bude si naďalej plniť svoje úlohy.
.ak hovoríte „naďalej“, znamená to, že aj predtým bol váš úrad taký. Prečo by potom koalícia menila zákon, len aby mohla vymeniť jeho vedenie?
Neviem, to je politika. Som predsedom nezávislého úradu a nebudem sa púšťať do politických hodnotení. Realita je taká, že ľudia prichádzajú a odchádzajú.
ROBERT ŽITŇANSKÝ
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.