TELEVÍZIA Prázdna novinka Markízy
Pred týždňom, v pondelok, uviedla Markíza svoju poslednú tohtoročnú novinku. Novú tvorbu uzavrela šou napodobňujúca známu Simly Life s názvom Aha – dvaja v tom. Do hlavných úloh Markíza obsadila kontroverzné a ešte nie veľmi okukané tváre ukrajinského kaderníka Paviela Rochnyaka a moderátora audiotextových súťaží Mária Toráča. Dvaja mladí chalani pred tridsiatkou, ktorí sa živia inak ako manuálnou prácou sa dostali na poľnohospodárske družstvo. Ich príchodu na statok predchádzal malý exkurz do súkromného života. Mohli sme tak napríklad nakupovať s Pavielom prehnane drahé oblečenie či zavítať do jeho luxusného kaderníctva. Na statku mali hrdinovia stráviť jeden deň. Deň spojený s kydaním hnoja, čistením stajní, šoférovaním traktora, vyháňaním kráv. Dvaja chalani pripomínajúci plastové bábiky mali s týmito činnosťami značné problémy. Najmä Paviel Rochnyak. Toho vedúci dokonca zastihol, keď sa práve pudroval. Mário sa k tomu postavil viac ako „chlap“. Za odmenu dostal možnosť vyšetriť kravskú vagínu. Celý deň zavŕšili malou oslavou s poľnohospodármi. Všetko sprevádzané zväčšujúcimi sa vzájomnými antipatiami. Celá šou sa niesla v duchu trápnosti a prázdnosti. Ak chcela Markíza priniesť humor, tak sa jej to priveľmi nepodarilo. Ak chcela poukázať na to, akí ľudia sa stávajú na Slovensku celebritami a na koho sa pozeráme na obrazovkách, tak sa jej to podarilo. Na tento účel si totiž vybrala asi najlepší pár „chlapov“, akých na Slovensku môžeme nájsť.
.veronika Folentová
MÉDIA Gruzínska vojna: kto strieľal prvý?
Pacifisti zvyknú tvrdiť, že prvou obeťou vojny je pravda. Niežeby to bolo nevyhnutne vždy tak, ale niečo na tom bude. Potvrdzujú to zistenia publikované v medzinárodnej tlači počas posledných troch týždňov, týkajúce sa poslednej vojny v Gruzínsku. Hoci išlo o rozsahom malý konflikt, následkom je zmena rovnováhy síl na Kaukaze, zmena imidžu Ruska na Západe, či politické diskusie v štátoch NATO, s prevládajúcim názorom rozšíriť vojenský pakt aj o Tbilisi. Podľa zistení pozorovateľov či ľudsko-právnej organizácie Human Rights Watch (HRW) totiž Gruzínci nielenže 7. augusta v Cchinvali strieľali prví (na izolovaného separatistu), ale použili na to neproporčné prostriedky (delostrelectvo a rakety), ktoré boli nasmerované na civilné ciele. HRW hovorí, že Gruzínsko sa dopustilo vojnových zločinov a BBC zdokumentovalo prípady, ako Gruzínci cielene ostrelovali civilistov unikajúcich v autách z nemocníc preč z mesta. Prirodzene, nič z toho neospravedlňuje Rusov z ich vojnovej propagandy, ktorá uvádzala vymyslené čísla obetí a nazývala svojich vojakov, ktorí sa na zásah pripravovali, mierotvorcami. Problém je v niečom inom. A síce komentátori, ktorí zrovnávali gruzínsky august roku 2008 a československý august v roku 1968 alebo dokonca nacisitické napadnutie Poľska v septembri roku 1939, urobili chybu. Gruzínci sa totiž správali inak ako my, aj Poliaci a historické porovnanie nesedí. Rovnako ako bolo chybou hovoriť o Gruzínsku ako liberálnej demokracii, keďže podľa Freedom House ide o čiastočne slobodnú krajinu.
.jaroslav Daniška
MÉDIÁ Ďalšia hypotéza
Už prvé dni procesu s obvinenými z vraždy ruskej novinárky Anny Politkovskej priniesli niekoľko prekvapení. Hoci sudcovia ešte pred procesom deklarovali, že pojednávanie bude verejné, po dvoch dňoch sa rozhodli verejnosť poslať za dvere. Sudca Jevgenij Zubov to síce obhajoval žiadosťou poroty, ktorá sa bála prítomnosti novinárov, v Moskve je však verejným tajomstvom, že sudcovia tak urobili po telefonáte z Kremľa. Ďalším prekvapením bolo vyhlásenie jedného z obhajcov. Ten povedal, že objednávateľom vraždy nie je nikto „veľký a hrozivý“, ale jeden domáci ruský politik. Jeho meno však nekonkretizoval. Práve meno objednávateľa bolo doteraz v prípade najväčším otáznikom. Vyšetrovateľom sa zatiaľ podarilo vypátrať len údajných vykonávateľov vraždy. Mali ju spáchať bývalý policajt Sergej Chadžikurbanov a čečenskí bratia Džabrail, Ibragim a Rustam Machmudovci. O tom, kto stál v pozadí vraždy, kolovali doteraz dve hypotézy. Médiá blízke Kremľu z nej obviňovali oligarchu Borisa Berezovského, ktorý dnes žije v londýnskom exile. Podľa nich sledoval rafinovaný cieľ. Vraždou Putinovej kritičky chcel postaviť do zlého svetla práve bývalého prezidenta. Najmä zahraničné médiá zase špekulovali, že objednávateľom by mohol byť súčasný čečenský prezident Ramzan Kadyrov. Politkovská bola jeho vytrvalou kritičkou a v roku 2006 o ňom napísala: „V Čečensku bijú Kadyrovovci mužov a ženy, kedykoľvek to považujú za nutné. Svojim nepriateľom režú hlavy, podobne ako to robia wahábisti. Príslušné úrady to všetko tolerujú.“ K týmto dvom hypotézam teraz pribudla tretia.
.jozef Majchrák
Pred týždňom, v pondelok, uviedla Markíza svoju poslednú tohtoročnú novinku. Novú tvorbu uzavrela šou napodobňujúca známu Simly Life s názvom Aha – dvaja v tom. Do hlavných úloh Markíza obsadila kontroverzné a ešte nie veľmi okukané tváre ukrajinského kaderníka Paviela Rochnyaka a moderátora audiotextových súťaží Mária Toráča. Dvaja mladí chalani pred tridsiatkou, ktorí sa živia inak ako manuálnou prácou sa dostali na poľnohospodárske družstvo. Ich príchodu na statok predchádzal malý exkurz do súkromného života. Mohli sme tak napríklad nakupovať s Pavielom prehnane drahé oblečenie či zavítať do jeho luxusného kaderníctva. Na statku mali hrdinovia stráviť jeden deň. Deň spojený s kydaním hnoja, čistením stajní, šoférovaním traktora, vyháňaním kráv. Dvaja chalani pripomínajúci plastové bábiky mali s týmito činnosťami značné problémy. Najmä Paviel Rochnyak. Toho vedúci dokonca zastihol, keď sa práve pudroval. Mário sa k tomu postavil viac ako „chlap“. Za odmenu dostal možnosť vyšetriť kravskú vagínu. Celý deň zavŕšili malou oslavou s poľnohospodármi. Všetko sprevádzané zväčšujúcimi sa vzájomnými antipatiami. Celá šou sa niesla v duchu trápnosti a prázdnosti. Ak chcela Markíza priniesť humor, tak sa jej to priveľmi nepodarilo. Ak chcela poukázať na to, akí ľudia sa stávajú na Slovensku celebritami a na koho sa pozeráme na obrazovkách, tak sa jej to podarilo. Na tento účel si totiž vybrala asi najlepší pár „chlapov“, akých na Slovensku môžeme nájsť.
.veronika Folentová
MÉDIA Gruzínska vojna: kto strieľal prvý?
Pacifisti zvyknú tvrdiť, že prvou obeťou vojny je pravda. Niežeby to bolo nevyhnutne vždy tak, ale niečo na tom bude. Potvrdzujú to zistenia publikované v medzinárodnej tlači počas posledných troch týždňov, týkajúce sa poslednej vojny v Gruzínsku. Hoci išlo o rozsahom malý konflikt, následkom je zmena rovnováhy síl na Kaukaze, zmena imidžu Ruska na Západe, či politické diskusie v štátoch NATO, s prevládajúcim názorom rozšíriť vojenský pakt aj o Tbilisi. Podľa zistení pozorovateľov či ľudsko-právnej organizácie Human Rights Watch (HRW) totiž Gruzínci nielenže 7. augusta v Cchinvali strieľali prví (na izolovaného separatistu), ale použili na to neproporčné prostriedky (delostrelectvo a rakety), ktoré boli nasmerované na civilné ciele. HRW hovorí, že Gruzínsko sa dopustilo vojnových zločinov a BBC zdokumentovalo prípady, ako Gruzínci cielene ostrelovali civilistov unikajúcich v autách z nemocníc preč z mesta. Prirodzene, nič z toho neospravedlňuje Rusov z ich vojnovej propagandy, ktorá uvádzala vymyslené čísla obetí a nazývala svojich vojakov, ktorí sa na zásah pripravovali, mierotvorcami. Problém je v niečom inom. A síce komentátori, ktorí zrovnávali gruzínsky august roku 2008 a československý august v roku 1968 alebo dokonca nacisitické napadnutie Poľska v septembri roku 1939, urobili chybu. Gruzínci sa totiž správali inak ako my, aj Poliaci a historické porovnanie nesedí. Rovnako ako bolo chybou hovoriť o Gruzínsku ako liberálnej demokracii, keďže podľa Freedom House ide o čiastočne slobodnú krajinu.
.jaroslav Daniška
MÉDIÁ Ďalšia hypotéza
Už prvé dni procesu s obvinenými z vraždy ruskej novinárky Anny Politkovskej priniesli niekoľko prekvapení. Hoci sudcovia ešte pred procesom deklarovali, že pojednávanie bude verejné, po dvoch dňoch sa rozhodli verejnosť poslať za dvere. Sudca Jevgenij Zubov to síce obhajoval žiadosťou poroty, ktorá sa bála prítomnosti novinárov, v Moskve je však verejným tajomstvom, že sudcovia tak urobili po telefonáte z Kremľa. Ďalším prekvapením bolo vyhlásenie jedného z obhajcov. Ten povedal, že objednávateľom vraždy nie je nikto „veľký a hrozivý“, ale jeden domáci ruský politik. Jeho meno však nekonkretizoval. Práve meno objednávateľa bolo doteraz v prípade najväčším otáznikom. Vyšetrovateľom sa zatiaľ podarilo vypátrať len údajných vykonávateľov vraždy. Mali ju spáchať bývalý policajt Sergej Chadžikurbanov a čečenskí bratia Džabrail, Ibragim a Rustam Machmudovci. O tom, kto stál v pozadí vraždy, kolovali doteraz dve hypotézy. Médiá blízke Kremľu z nej obviňovali oligarchu Borisa Berezovského, ktorý dnes žije v londýnskom exile. Podľa nich sledoval rafinovaný cieľ. Vraždou Putinovej kritičky chcel postaviť do zlého svetla práve bývalého prezidenta. Najmä zahraničné médiá zase špekulovali, že objednávateľom by mohol byť súčasný čečenský prezident Ramzan Kadyrov. Politkovská bola jeho vytrvalou kritičkou a v roku 2006 o ňom napísala: „V Čečensku bijú Kadyrovovci mužov a ženy, kedykoľvek to považujú za nutné. Svojim nepriateľom režú hlavy, podobne ako to robia wahábisti. Príslušné úrady to všetko tolerujú.“ K týmto dvom hypotézam teraz pribudla tretia.
.jozef Majchrák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.