S veľkou pompou, posilnená podporou Rady ministrov kultúry, ústami samotného predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa, ktorý tak trochu vyfúkol slávu komisárke pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingovej, bola 20. 11. na internete oficiálne spustená Europeana -
- multimediálna knižnica Európy, ktorá mala posilniť našu konkurencieschopnosť i európsku identitu. V ten istý deň po troch hodinách prestala fungovať. Stala sa vraj „obeťou svojho úspechu“, teda nečakaného záujmu návštevníkov, ktorý v prvých hodinách vysoko prekračoval záťažovými testami overenú a expertmi odhadnutú kapacitu cca 5 miliónov návštevníkov za hodinu.
To by sa ešte dalo chápať a považovať za detskú chorobu veľkého projektu, keby sme sa súčasne s týmto pozitivistickým pohľadom na blamáž nedozvedeli, že opätovné spustenie máme čakať až o mesiac!
Aby bolo jasné, Europeana neskolabovala preto, žeby si zrazu začali všetci sťahovať veľké objemy dát. Tento projekt až na pár výnimiek nemá mať na svojich serveroch samotné písomné, zvukové či obrazové diela, ako sa to dalo chápať z prejavov a médií, kde dookola opakovali koľko miliónov diel už v nej je a do roku 2010 bude. Mimochodom, dnes je zdigitalizované len percento z 2,5 miliardy kníh existujúcich v európskych knižniciach a v roku 2012 to budú 4 percentá. Europeana je len nadstavbou nad existujúcimi knižnicami, múzeami, galériami a pod. Obsahuje metadáta – popis obsahu, ktorý vyhľadáva, selektuje, katalogizuje a využíva na to, aby vedela užívateľa navigovať, kde ho nájde. Robí teda podobnú agregačnú službu nad dielami, ako internetové vyhľadávače nad stránkami. Napokon, Europeana bola chápaná aj ako vážny konkurent Googlu, konkrétne projektu Google Book Search, ktorý odkazuje na 7 miliónov digitalizovaných diel.
Práve to, že nejde o veľký objem sťahovaných dát, ale skôr o spôsob, akým spracúva požiadavky, vyvoláva u počítačových expertov okrem irónie aj pochybnosti o kvalite samotného technologického riešenia. Ak by bolo len nedotiahnuté a spustenie bolo nasilu urýchlené kvôli stretnutiu Rady ministrov a dobre znejúcim frázam o darčeku Európanom pod stromček, bol by to ešte ten lepší prípad.
- multimediálna knižnica Európy, ktorá mala posilniť našu konkurencieschopnosť i európsku identitu. V ten istý deň po troch hodinách prestala fungovať. Stala sa vraj „obeťou svojho úspechu“, teda nečakaného záujmu návštevníkov, ktorý v prvých hodinách vysoko prekračoval záťažovými testami overenú a expertmi odhadnutú kapacitu cca 5 miliónov návštevníkov za hodinu.
To by sa ešte dalo chápať a považovať za detskú chorobu veľkého projektu, keby sme sa súčasne s týmto pozitivistickým pohľadom na blamáž nedozvedeli, že opätovné spustenie máme čakať až o mesiac!
Aby bolo jasné, Europeana neskolabovala preto, žeby si zrazu začali všetci sťahovať veľké objemy dát. Tento projekt až na pár výnimiek nemá mať na svojich serveroch samotné písomné, zvukové či obrazové diela, ako sa to dalo chápať z prejavov a médií, kde dookola opakovali koľko miliónov diel už v nej je a do roku 2010 bude. Mimochodom, dnes je zdigitalizované len percento z 2,5 miliardy kníh existujúcich v európskych knižniciach a v roku 2012 to budú 4 percentá. Europeana je len nadstavbou nad existujúcimi knižnicami, múzeami, galériami a pod. Obsahuje metadáta – popis obsahu, ktorý vyhľadáva, selektuje, katalogizuje a využíva na to, aby vedela užívateľa navigovať, kde ho nájde. Robí teda podobnú agregačnú službu nad dielami, ako internetové vyhľadávače nad stránkami. Napokon, Europeana bola chápaná aj ako vážny konkurent Googlu, konkrétne projektu Google Book Search, ktorý odkazuje na 7 miliónov digitalizovaných diel.
Práve to, že nejde o veľký objem sťahovaných dát, ale skôr o spôsob, akým spracúva požiadavky, vyvoláva u počítačových expertov okrem irónie aj pochybnosti o kvalite samotného technologického riešenia. Ak by bolo len nedotiahnuté a spustenie bolo nasilu urýchlené kvôli stretnutiu Rady ministrov a dobre znejúcim frázam o darčeku Európanom pod stromček, bol by to ešte ten lepší prípad.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.