Prezident omilostí svojho moriaka, ďalšie milióny Američanov toho svojho slávnostne zjedia. Deň vďakyvzdania je najosobitejší z amerických národných sviatkov. Vianoce či Veľká noc sa opierajú o spoločnú kresťanskú tradíciu viacerých krajín a slávia sa na celom Západe.
Nový rok z praktických dôvodov rešpektuje väčšina sveta. Sviatky, ktoré sa viažu k dôležitým udalostiam štátu, od amerického Dňa nezávislosti až po výročie Francúzskej revolúcie, sú jedinečnými štátnymi, no iba zriedka rodinnými sviatkami. Deň vďakyvzdania je iný: spolu s Vianocami je najsilnejším rodinným sviatkom v Amerike, navyše nie je zaťažený darčekmi a zhonom, ktorý je typický pre Vianoce. Thanksgiving je však zvláštny ešte niečím úplne iným. Svojím zmyslom a zameraním je výzvou večnej nespokojnosti a sťažovaniu, ktorými je presiaknutá západná civilizácia.
Prvé oslavy pochádzajú ešte zo 16. storočia a súviseli so vzdávaním vďaky za úrodu. Američania sa v školách učia o kolonistoch, ktorí v 17. storočí v Plymouthe po dvoch drsných rokoch neúrody a hladu vzdávali vďaku za prežitie a zlepšenie životných podmienok. Najzvláštnejšie na amerických dejinách je, že návraty k Dňu vďakyvzdania prichádzali v časoch najťažších skúšok, od vojny za nezávislosť od britskej koruny až po americkú občiansku vojnu, kde Thanksgiving ešte uprostred vojny nariadil prezident Lincoln. Nespokojnosť so stavom vecí i s vlastnou situáciou je v zásade správna, pretože je mobilizujúca a ľudí vedie k akcii. Okrem toho však je ešte širší pohľad na svet. Napriek všetkým ťažkostiam, v ktorých žijeme, sú veci okolo nás, za ktoré môžeme a máme byť vďační. Práve tento morálny imperatív robí z Dňa vďakyvzdania sviatok s transcendentálnym rozmerom aj u ľudí, ktorí nie sú veriaci. Vďačnosť je univerzálna, hoci ju v sebe vieme ľahko otupiť. Bez ohľadu na vojny v Iraku a v Afganistane, bez ohľadu na krízu a korupciu je Amerika krajinou hojnosti a veľkého dobra pre mnohých.
Najväčší finančný americký denník Wall Street Journal uverejňuje od roku 1961 na každý Deň vďakyvzdania rovnaký úvodník. Text pochádza z roku 1620 od kronikára osadníkov z Plymouthu, a predstavuje záznam svedectva ich vodcu, guvernéra Williama Bradforda, o odhodlaní, s akým prví osadníci museli prekonávať nehostinnosť krajiny, ktorú osídľovali. Ak aj niekoľko storočí po týchto ťažkostiach osadníkov jestvuje čosi ako americký duch, potom spočíva práve v odhodlaní, s akým sa Američania stavajú k prekážkam, a vďačnosti, ktorú si rok čo rok so svojimi rodinami pripomínajú. Jedno i druhé sa do života hodí viac ako nespokojnosť a sťažovanie. Pre časy krízy to platí dvojnásobne.
Nový rok z praktických dôvodov rešpektuje väčšina sveta. Sviatky, ktoré sa viažu k dôležitým udalostiam štátu, od amerického Dňa nezávislosti až po výročie Francúzskej revolúcie, sú jedinečnými štátnymi, no iba zriedka rodinnými sviatkami. Deň vďakyvzdania je iný: spolu s Vianocami je najsilnejším rodinným sviatkom v Amerike, navyše nie je zaťažený darčekmi a zhonom, ktorý je typický pre Vianoce. Thanksgiving je však zvláštny ešte niečím úplne iným. Svojím zmyslom a zameraním je výzvou večnej nespokojnosti a sťažovaniu, ktorými je presiaknutá západná civilizácia.
Prvé oslavy pochádzajú ešte zo 16. storočia a súviseli so vzdávaním vďaky za úrodu. Američania sa v školách učia o kolonistoch, ktorí v 17. storočí v Plymouthe po dvoch drsných rokoch neúrody a hladu vzdávali vďaku za prežitie a zlepšenie životných podmienok. Najzvláštnejšie na amerických dejinách je, že návraty k Dňu vďakyvzdania prichádzali v časoch najťažších skúšok, od vojny za nezávislosť od britskej koruny až po americkú občiansku vojnu, kde Thanksgiving ešte uprostred vojny nariadil prezident Lincoln. Nespokojnosť so stavom vecí i s vlastnou situáciou je v zásade správna, pretože je mobilizujúca a ľudí vedie k akcii. Okrem toho však je ešte širší pohľad na svet. Napriek všetkým ťažkostiam, v ktorých žijeme, sú veci okolo nás, za ktoré môžeme a máme byť vďační. Práve tento morálny imperatív robí z Dňa vďakyvzdania sviatok s transcendentálnym rozmerom aj u ľudí, ktorí nie sú veriaci. Vďačnosť je univerzálna, hoci ju v sebe vieme ľahko otupiť. Bez ohľadu na vojny v Iraku a v Afganistane, bez ohľadu na krízu a korupciu je Amerika krajinou hojnosti a veľkého dobra pre mnohých.
Najväčší finančný americký denník Wall Street Journal uverejňuje od roku 1961 na každý Deň vďakyvzdania rovnaký úvodník. Text pochádza z roku 1620 od kronikára osadníkov z Plymouthu, a predstavuje záznam svedectva ich vodcu, guvernéra Williama Bradforda, o odhodlaní, s akým prví osadníci museli prekonávať nehostinnosť krajiny, ktorú osídľovali. Ak aj niekoľko storočí po týchto ťažkostiach osadníkov jestvuje čosi ako americký duch, potom spočíva práve v odhodlaní, s akým sa Američania stavajú k prekážkam, a vďačnosti, ktorú si rok čo rok so svojimi rodinami pripomínajú. Jedno i druhé sa do života hodí viac ako nespokojnosť a sťažovanie. Pre časy krízy to platí dvojnásobne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.