Nastupujúci americký prezident to vo viacerých oblastiach nebude mať ľahké. Patrí k nim aj sféra náboženstva, ktorú Európa u politika väčšinou pokladá za súkromnú. V USA je to inak. Barack Obama sa ocitol pod drobnohľadom kresťanskej aj moslimskej komunity a obidve od neho dosť očakávajú.
Najskôr trochu predvolebných dejín. Barack Obama bol dlhoročným členom kresťanského spoločenstva, ktoré počúvalo kázne reverenda Jeremiaha Wrighta juniora. Tým spoločenstvom je Trinity United Church of Christ v juhovýchodnej časti Chicaga. Do chrámu tam chodievajú prevažne černošskí veriaci a Jeremiah Wright, od začiatku tohto roka emeritný pastor, bol pre Obamovcov priateľom a duchovným radcom. O tom, že názov Obamovho bestselleru The Audacity of Hope bol inšpirovaný práve Wrightom, vie skoro každý. Tiež je známe, že Jeremiah Wright Baracka a Michelle Obamovcov sobášil a krstil ich dve dcéry. Reverend Jim Wallis dokonca vyhlásil: „Ak chcete pochopiť, odkiaľ má Barack svoju rétoriku, stačí sa pozrieť na Jeremiaha Wrighta.“ Menej známa je skutočnosť, že Trinity Church bol ovplyvnený tzv. čiernou teológiou oslobodenia, ktorej prvotným cieľom bolo zabrániť odlivu černošských kresťanov k čiernym moslimom. Podľa tejto teológie treba predovšetkým oslobodiť amerických černochov z politického, ekonomického aj náboženského útlaku. Čierna teológia oslobodenia má mnoho spoločné s teológiou oslobodenia, nekladie však do svojho stredu utláčanú ľudskú bytosť, ale utláčanú ľudskú bytosť čiernej pleti.
Predvolebným bremenom sa Jeremiah Wright stal, keď sa zverejnili niektoré časti jeho kázní. Posolstvá ako „Boh zatrať Ameriku!“ či vyhlásenie, že septembrové teroristické útoky si USA zavinili samy, boli pre Baracka Obamu veľmi nepríjemné. Najskôr sa od Wrightových vyhlásení len dištancoval, keď to verejnej mienke nestačilo, odstúpil od predvolebnej spolupráce s Wrightom. Dňa 31. mája 2008 sa aj s manželkou oficiálne vzdal členstva v Trinity Church.
.pôjde do Prezidentskej lavice?
Až do volieb sa málo hovorilo o tom, ktoré cirkevné spoločenstvo si Obamovci vyberú namiesto chicagského Trinity Church. Z viacerých dôvodov. Jednak aby voliči na kontroverzného Wrighta čím skôr zabudli, jednak aby nevznikli zbytočné špekulácie –naozaj nebolo jasné, či sa budú Obamovci sťahovať do Washingtonu (ak voľby vyhrajú), alebo či zostane ich rodinnou základňou Chicago. Ale teraz sa táto téma otvorila a úvahám niet konca.
Americký spravodajca britského denníka The Daily Telegraph napísal: „Prirodzenou voľbou by bol St. John’s Church, episkopálny kostol známy aj ako Kostol prezidentov. Chodievali doňho prezidenti už začiatku 19. storočia, od Jamesa Madisona. Stojí oproti Bielemu domu a lavica číslo 54 je v ňom určená prezidentom – a je aj známa ako Prezidentská.“
O šesť blokov od Bieleho domu však stojí iný kostol: Metropolitan African Methodist Episcopal Church, ktorý navštevujú prevažne černošskí veriaci. Telegraph citoval vyjadrenie jeho vedúceho pastora, ktorý v mene svojich veriacich dúfa, že Obamovcov privíta vo svojom stádočku: „(Obama) dôverne pozná náboženské tradície amerických černochov. Metropolitan AME by bol preňho múdrou voľbou a bezpečným prístavom.“
Ktovie, ako sa Obamovci rozhodnú. Dajú prednosť tradícii prezidentov, alebo si vytvoria vlastnú? Černošskí voliči pravdepodobne očakávajú, že sa pripoja k černošskej náboženskej komunite. Ale keďže Barack Obama sa od svojho zvolenia usiluje profilovať „stredovejšie“, než sa pôvodne javil, možno nie celkom vyhovie ich očakávaniam. Rozhodne sa dá predpokladať, že si vyberie kostol, kde nebude z kazateľne znieť príliš radikálna teológia – nepríjemná skúsenosť so zverejnením Wrightových kázní je ešte čerstvá. Počas kampane sa v nedeľu dopoludnia údajne venoval skôr posilňovni než kostolom. Mnoho amerických veriacich však očakáva, že toto sa po nástupe do Bieleho domu zmení. Barackovi priaznivci tvrdia, že je úprimne nábožný a presvedčený o význame pravidelného chodenia do chrámu. Jeho odporcovia zase poukazujú na jeho liberálne názory a dodávajú, že Obama po odchode spod Wrightových krídiel bude ešte vlažnejším kresťanom ako dovtedy.
.moslimovia chceli demokratov
Kým očakávania veľkej časti kresťanov v USA sa sústreďujú na to, kam bude v nedeľu chodievať nastupujúci prezident, Obamovým moslimským voličom by zrejme najväčšmi vyhovovalo, ak by pokračoval v návštevách posilňovne. Ale žarty bokom – Baracka Obamu podľa vyjadrenia hlavných amerických moslimských skupín volilo takmer 90 percent amerických moslimov. AMT (American Muslim Taskforce on Civil Rights and Elections), organizácia, ktorá združuje vyše desiatku islamských skupín, oznámila výsledky svojho povolebného prieskumu: len okolo dvoch percent moslimov, ktorí dostali otázku, koho vo voľbách podporili, spomenulo meno republikánskeho kandidáta Johna McCaina. Zároveň vyše dvoch tretín moslimských respondentov uviedlo, že podporujú Demokratickú stranu, a len štyri percentá sa prihlásilo k republikánom. Zvyšných 29 percent sa označilo za nezávislých.
Za Obamu hlasovali aj tí moslimovia, ktorí sa inak považujú za konzervatívnych a s kandidátom demokratov sa rozchádzajú v názore na také témy, ako sú umelé potraty alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia. V súčasnej situácii ich podľa prieskumu AMT viedli najmä obavy z ekonomického vývoja a tiež očakávania spojené so zahraničnou politikou. Obamu vnímali ako prijateľnejšieho, pretože podľa nich zvolí v komunikácii so svetom, najmä moslimským, menej konfrontačný štýl. Rolu zohral aj Obamov pôvod a to, že časť jeho príbuzných sú moslimovia. Navyše, prakticky až do volieb obiehali najmä po internete „zaručené správy“ o tom, že Obama v skutočnosti nie je kresťan, ale moslim. A tak americkí moslimovia hlasovali skôr na základe akejsi imidžovej a emotívnej blízkosti než skutočných názorových zhôd. Zaúradoval aj pocit „menšinovosti“, takže boli ochotní podporiť kandidáta etnickej minority, hoci vyznáva iné náboženstvo – a predovšetkým stojí na celkom inej strane toho, čo sa stále často označuje ako kultúrna vojna.
Neboli v tom však sami. Aj mnohí kresťania volili Baracka Obamu, pretože bol pre nich symbolom zmeny a nádejou na záchranu v ťažkej ekonomickej situácii. Aj preto nejeden inak konzervatívny katolík prižmúril oko nad tým, čo by inak označil za „neprípustný liberalizmus“.
.so sionistom po boku
Je otázka, do akej miery sa očakávania kresťanov a moslimov, ktorí Obamu volili, naplnia. Časom totiž prestane ísť len o to, ktorý kostol si Obamovci vyberú, a moslimom prestane stačiť fakt, že nový prezident nosí meno Hussein. Emocionálna blízkosť, etnická blízkosť a nadšenie zo zmeny ustúpia politickej agende: domácej aj zahraničnopolitickej. Moslimov bude určite zaujímať nielen Irak a Afganistan, ale aj Obamova politika voči Iránu, Pakistanu a, samozrejme, Izraelu. Pred voľbami im zrejme neprekážalo, že Joe Biden, Obamov budúci viceprezident, sa vyhlásil za sionistu. Po voľbách to môže byť pre nich problém. A kresťania, ktorí do Obamu vložili nádeje, sa možno časom začnú pýtať, prečo by mal nový prezident finančne podporovať Populačný fond OSN, hoci ten sa údajne podieľa na kontroverzných populačných opatreniach v Číne, ako je program nútených potratov a sterilizácií. Odpovede, ktoré im Obama – už z Oválnej pracovne – poskytne, ovplyvnia jeho politický osud. Lebo v USA nie je nábožnosť či nenábožnosť politika vecou súkromnou, ale verejnou a závažnou.
Najskôr trochu predvolebných dejín. Barack Obama bol dlhoročným členom kresťanského spoločenstva, ktoré počúvalo kázne reverenda Jeremiaha Wrighta juniora. Tým spoločenstvom je Trinity United Church of Christ v juhovýchodnej časti Chicaga. Do chrámu tam chodievajú prevažne černošskí veriaci a Jeremiah Wright, od začiatku tohto roka emeritný pastor, bol pre Obamovcov priateľom a duchovným radcom. O tom, že názov Obamovho bestselleru The Audacity of Hope bol inšpirovaný práve Wrightom, vie skoro každý. Tiež je známe, že Jeremiah Wright Baracka a Michelle Obamovcov sobášil a krstil ich dve dcéry. Reverend Jim Wallis dokonca vyhlásil: „Ak chcete pochopiť, odkiaľ má Barack svoju rétoriku, stačí sa pozrieť na Jeremiaha Wrighta.“ Menej známa je skutočnosť, že Trinity Church bol ovplyvnený tzv. čiernou teológiou oslobodenia, ktorej prvotným cieľom bolo zabrániť odlivu černošských kresťanov k čiernym moslimom. Podľa tejto teológie treba predovšetkým oslobodiť amerických černochov z politického, ekonomického aj náboženského útlaku. Čierna teológia oslobodenia má mnoho spoločné s teológiou oslobodenia, nekladie však do svojho stredu utláčanú ľudskú bytosť, ale utláčanú ľudskú bytosť čiernej pleti.
Predvolebným bremenom sa Jeremiah Wright stal, keď sa zverejnili niektoré časti jeho kázní. Posolstvá ako „Boh zatrať Ameriku!“ či vyhlásenie, že septembrové teroristické útoky si USA zavinili samy, boli pre Baracka Obamu veľmi nepríjemné. Najskôr sa od Wrightových vyhlásení len dištancoval, keď to verejnej mienke nestačilo, odstúpil od predvolebnej spolupráce s Wrightom. Dňa 31. mája 2008 sa aj s manželkou oficiálne vzdal členstva v Trinity Church.
.pôjde do Prezidentskej lavice?
Až do volieb sa málo hovorilo o tom, ktoré cirkevné spoločenstvo si Obamovci vyberú namiesto chicagského Trinity Church. Z viacerých dôvodov. Jednak aby voliči na kontroverzného Wrighta čím skôr zabudli, jednak aby nevznikli zbytočné špekulácie –naozaj nebolo jasné, či sa budú Obamovci sťahovať do Washingtonu (ak voľby vyhrajú), alebo či zostane ich rodinnou základňou Chicago. Ale teraz sa táto téma otvorila a úvahám niet konca.
Americký spravodajca britského denníka The Daily Telegraph napísal: „Prirodzenou voľbou by bol St. John’s Church, episkopálny kostol známy aj ako Kostol prezidentov. Chodievali doňho prezidenti už začiatku 19. storočia, od Jamesa Madisona. Stojí oproti Bielemu domu a lavica číslo 54 je v ňom určená prezidentom – a je aj známa ako Prezidentská.“
O šesť blokov od Bieleho domu však stojí iný kostol: Metropolitan African Methodist Episcopal Church, ktorý navštevujú prevažne černošskí veriaci. Telegraph citoval vyjadrenie jeho vedúceho pastora, ktorý v mene svojich veriacich dúfa, že Obamovcov privíta vo svojom stádočku: „(Obama) dôverne pozná náboženské tradície amerických černochov. Metropolitan AME by bol preňho múdrou voľbou a bezpečným prístavom.“
Ktovie, ako sa Obamovci rozhodnú. Dajú prednosť tradícii prezidentov, alebo si vytvoria vlastnú? Černošskí voliči pravdepodobne očakávajú, že sa pripoja k černošskej náboženskej komunite. Ale keďže Barack Obama sa od svojho zvolenia usiluje profilovať „stredovejšie“, než sa pôvodne javil, možno nie celkom vyhovie ich očakávaniam. Rozhodne sa dá predpokladať, že si vyberie kostol, kde nebude z kazateľne znieť príliš radikálna teológia – nepríjemná skúsenosť so zverejnením Wrightových kázní je ešte čerstvá. Počas kampane sa v nedeľu dopoludnia údajne venoval skôr posilňovni než kostolom. Mnoho amerických veriacich však očakáva, že toto sa po nástupe do Bieleho domu zmení. Barackovi priaznivci tvrdia, že je úprimne nábožný a presvedčený o význame pravidelného chodenia do chrámu. Jeho odporcovia zase poukazujú na jeho liberálne názory a dodávajú, že Obama po odchode spod Wrightových krídiel bude ešte vlažnejším kresťanom ako dovtedy.
.moslimovia chceli demokratov
Kým očakávania veľkej časti kresťanov v USA sa sústreďujú na to, kam bude v nedeľu chodievať nastupujúci prezident, Obamovým moslimským voličom by zrejme najväčšmi vyhovovalo, ak by pokračoval v návštevách posilňovne. Ale žarty bokom – Baracka Obamu podľa vyjadrenia hlavných amerických moslimských skupín volilo takmer 90 percent amerických moslimov. AMT (American Muslim Taskforce on Civil Rights and Elections), organizácia, ktorá združuje vyše desiatku islamských skupín, oznámila výsledky svojho povolebného prieskumu: len okolo dvoch percent moslimov, ktorí dostali otázku, koho vo voľbách podporili, spomenulo meno republikánskeho kandidáta Johna McCaina. Zároveň vyše dvoch tretín moslimských respondentov uviedlo, že podporujú Demokratickú stranu, a len štyri percentá sa prihlásilo k republikánom. Zvyšných 29 percent sa označilo za nezávislých.
Za Obamu hlasovali aj tí moslimovia, ktorí sa inak považujú za konzervatívnych a s kandidátom demokratov sa rozchádzajú v názore na také témy, ako sú umelé potraty alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia. V súčasnej situácii ich podľa prieskumu AMT viedli najmä obavy z ekonomického vývoja a tiež očakávania spojené so zahraničnou politikou. Obamu vnímali ako prijateľnejšieho, pretože podľa nich zvolí v komunikácii so svetom, najmä moslimským, menej konfrontačný štýl. Rolu zohral aj Obamov pôvod a to, že časť jeho príbuzných sú moslimovia. Navyše, prakticky až do volieb obiehali najmä po internete „zaručené správy“ o tom, že Obama v skutočnosti nie je kresťan, ale moslim. A tak americkí moslimovia hlasovali skôr na základe akejsi imidžovej a emotívnej blízkosti než skutočných názorových zhôd. Zaúradoval aj pocit „menšinovosti“, takže boli ochotní podporiť kandidáta etnickej minority, hoci vyznáva iné náboženstvo – a predovšetkým stojí na celkom inej strane toho, čo sa stále často označuje ako kultúrna vojna.
Neboli v tom však sami. Aj mnohí kresťania volili Baracka Obamu, pretože bol pre nich symbolom zmeny a nádejou na záchranu v ťažkej ekonomickej situácii. Aj preto nejeden inak konzervatívny katolík prižmúril oko nad tým, čo by inak označil za „neprípustný liberalizmus“.
.so sionistom po boku
Je otázka, do akej miery sa očakávania kresťanov a moslimov, ktorí Obamu volili, naplnia. Časom totiž prestane ísť len o to, ktorý kostol si Obamovci vyberú, a moslimom prestane stačiť fakt, že nový prezident nosí meno Hussein. Emocionálna blízkosť, etnická blízkosť a nadšenie zo zmeny ustúpia politickej agende: domácej aj zahraničnopolitickej. Moslimov bude určite zaujímať nielen Irak a Afganistan, ale aj Obamova politika voči Iránu, Pakistanu a, samozrejme, Izraelu. Pred voľbami im zrejme neprekážalo, že Joe Biden, Obamov budúci viceprezident, sa vyhlásil za sionistu. Po voľbách to môže byť pre nich problém. A kresťania, ktorí do Obamu vložili nádeje, sa možno časom začnú pýtať, prečo by mal nový prezident finančne podporovať Populačný fond OSN, hoci ten sa údajne podieľa na kontroverzných populačných opatreniach v Číne, ako je program nútených potratov a sterilizácií. Odpovede, ktoré im Obama – už z Oválnej pracovne – poskytne, ovplyvnia jeho politický osud. Lebo v USA nie je nábožnosť či nenábožnosť politika vecou súkromnou, ale verejnou a závažnou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.