Medzi súčasnou krízou a Veľkou hospodárskou krízou sú mnohé paralely. Obom krízam predchádzalo obdobie lacných peňazí, nadmernej zadlženosti a rastúcich cien aktív. Obe krízy poznamenali prudké pády na akciových trhoch.
V oboch krízach krachovali banky; v tej súčasnej nás väčšina krachov ešte čaká. Opäť čelíme obrovskej trhovej volatilite a reálnej hrozbe deflácie. Všetky tieto faktory podlamujú ochotu spotrebiteľov nakupovať a záujem firiem investovať, čím krízu prehlbujú.
Aj keď vidím veľa dôvodov na pesimizmus, neočakávam návrat masakra z 30. rokov. Počas Veľkej hospodárskej krízy americký HDP klesol o tretinu a nezamestnanosť dosiahla 25 percent. Najnovšie odhady ekonómov z Goldman Sachs hovoria o náraste nezamestnanosti zo súčasných 6,5 percenta na 9 percent do konca roku 2009. Americký HDP začal klesať len v minulom štvrťroku, a to o 0,3 percenta. Prudší pokles je ešte určite pred nami, ale kumulatívny pád HDP bude takmer isto jednociferný.
Oproti 30. rokom dnes totiž lepšie rozumieme hospodárskej politike.
Dnes už vieme, že centrálna banka musí v čase krízy uvoľniť monetárnu politiku. Naopak, svojou nečinnosťou v rokoch 1929 — 1933 americký Fed umožnil peňažnej zásobe poklesnúť o celú tretinu. Súčasný šéf Fedu, Ben Bernanke, to dobre vie, keďže je jedným z najväčších expertov na Veľkú hospodársku krízu.
Dnes už vieme, že je potrebné zabrániť hromadnému kolapsu finančných inštitúcií. Na rozdiel od 30. rokov dnes vlády poskytujú bankám kapitál a garantujú bankové vklady, čím obmedzujú destabilizujúcu bankovú paniku.
Dnes už vieme, že expanzívna fiškálna politika v čase krízy je schopná nakopnúť hospodárstvo, i keď len krátkodobo. Začiatkom 30. rokov americký prezident Herbert Hoover dlho odolával zvyšovaniu vládnych výdavkov, zatiaľ čo Barack Obama už pred nástupom do funkcie plánuje masívny fiškálny stimul.
Dnes už vieme, že sa musíme vyhnúť protekcionizmu. Veľkú hospodársku krízu prehĺbil americký Smoot-Hawleyho colný zakon, ktorý mal Ameriku ochrániť pred globálnou konkurenciou. Výsledkom boli odvetné opatrenia a globálny nárast protekcionizmu, ktorý spôsobil kolaps medzinárodného obchodu.
Práve protekcionizmus vidím ako jednu z najväčších hrozieb súčasnosti. Ako býva počas hospodárskych kríz zvykom, aj dnes vlády čelia rastúcim tlakom na zvýšenie ochrany domácich producentov. Týmto tlakom je nevyhnutné odolať. Liečba krízy protekcionizmom je ako liečba pacienta fľašou whiskey — krátkodobo bolesť utlmí, ale dlhodobo ju prehĺbi. Na takúto liečbu alkoholom navrhujem zaviesť prohibíciu; mimochodom, opatrenie z 30. rokov.
Autor je profesor financií na University of Chicago
V oboch krízach krachovali banky; v tej súčasnej nás väčšina krachov ešte čaká. Opäť čelíme obrovskej trhovej volatilite a reálnej hrozbe deflácie. Všetky tieto faktory podlamujú ochotu spotrebiteľov nakupovať a záujem firiem investovať, čím krízu prehlbujú.
Aj keď vidím veľa dôvodov na pesimizmus, neočakávam návrat masakra z 30. rokov. Počas Veľkej hospodárskej krízy americký HDP klesol o tretinu a nezamestnanosť dosiahla 25 percent. Najnovšie odhady ekonómov z Goldman Sachs hovoria o náraste nezamestnanosti zo súčasných 6,5 percenta na 9 percent do konca roku 2009. Americký HDP začal klesať len v minulom štvrťroku, a to o 0,3 percenta. Prudší pokles je ešte určite pred nami, ale kumulatívny pád HDP bude takmer isto jednociferný.
Oproti 30. rokom dnes totiž lepšie rozumieme hospodárskej politike.
Dnes už vieme, že centrálna banka musí v čase krízy uvoľniť monetárnu politiku. Naopak, svojou nečinnosťou v rokoch 1929 — 1933 americký Fed umožnil peňažnej zásobe poklesnúť o celú tretinu. Súčasný šéf Fedu, Ben Bernanke, to dobre vie, keďže je jedným z najväčších expertov na Veľkú hospodársku krízu.
Dnes už vieme, že je potrebné zabrániť hromadnému kolapsu finančných inštitúcií. Na rozdiel od 30. rokov dnes vlády poskytujú bankám kapitál a garantujú bankové vklady, čím obmedzujú destabilizujúcu bankovú paniku.
Dnes už vieme, že expanzívna fiškálna politika v čase krízy je schopná nakopnúť hospodárstvo, i keď len krátkodobo. Začiatkom 30. rokov americký prezident Herbert Hoover dlho odolával zvyšovaniu vládnych výdavkov, zatiaľ čo Barack Obama už pred nástupom do funkcie plánuje masívny fiškálny stimul.
Dnes už vieme, že sa musíme vyhnúť protekcionizmu. Veľkú hospodársku krízu prehĺbil americký Smoot-Hawleyho colný zakon, ktorý mal Ameriku ochrániť pred globálnou konkurenciou. Výsledkom boli odvetné opatrenia a globálny nárast protekcionizmu, ktorý spôsobil kolaps medzinárodného obchodu.
Práve protekcionizmus vidím ako jednu z najväčších hrozieb súčasnosti. Ako býva počas hospodárskych kríz zvykom, aj dnes vlády čelia rastúcim tlakom na zvýšenie ochrany domácich producentov. Týmto tlakom je nevyhnutné odolať. Liečba krízy protekcionizmom je ako liečba pacienta fľašou whiskey — krátkodobo bolesť utlmí, ale dlhodobo ju prehĺbi. Na takúto liečbu alkoholom navrhujem zaviesť prohibíciu; mimochodom, opatrenie z 30. rokov.
Autor je profesor financií na University of Chicago
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.