Celosvetová recesia postupuje, rázna akcia proti globálnemu otepľovaniu sa tak ocitá v ohrození. Napriek tomu začalo mnoho zelených mudrlantov tvrdiť, že finančná kríza iba zvýrazňuje potrebu zasiahnuť proti klimatickým zmenám. Naliehajú na novozvoleného prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu, aby presadzoval „zelenú revolúciu“ v podobe veľkých investícií do obnoviteľnej energie.
Argument o zelenej revolúcii sa neobťažuje tým, že by sa zaoberal hospodárnosťou. Najčastejšie býva velebený ako prostriedok na zabezpečenie nových pracovných miest. Miliardy dolárov na daňových dotáciách by však vytvorili množstvo nových pracovných miest takmer v každom sektore a mnohé kapitálovo menej náročné sektory by pri rovnakej investícii vytvorili dokonca oveľa viac pracovných miest.
Podobne platí, že zelené iniciatívy otvoria nové trhy len vtedy, ak budú iné krajiny dotovať neefektívne technológie nakúpené v zahraničí. V skutočnosti sa tak bude hrať o to, ktoré štáty budú môcť vysať dotácie iných štátov. Dobrým príkladom je Dánsko, ktoré od začiatku poskytovalo obrovské dotácie na veternú energiu. Vďaka nim sa od 80. rokov postavili tisíce turbín. Dnes sa tvrdí, že Dánsko prevádzkuje každú tretiu pozemnú veternú turbínu na svete, čo vytvára miliardové príjmy a pracovné miesta. Pred niekoľkými rokmi však Dánska ekonomická rada urobila úplné vyhodnotenie priemyslu veterných turbín, do ktorého zahrnula nielen prínosné vplyvy na pracovné miesta a výrobu, ale aj dotácie, ktoré tento sektor poberá. Ukázalo sa, že čistým výsledkom pre Dánsko nie je prínos, ale malá strata. Nie je teda prekvapením, že predný dánsky producent veternej energie dnes naliehavo vyzýva na rozhodnú akciu proti klimatickým zmenám, výsledkom by bol zvýšený predaj veterných turbín (firma sponzoruje aj reláciu Planéta v ohrození vysielanú na CNN, ktorá pomáha burcovať verejnosť)...
Mnohé zelené technológie nie sú cenovo efektívne. Na tento argument sa obyčajne odpovedá, že sa javí drahší iba preto, že cena fosílnych palív neodráža ich klimatické náklady. Istú logiku to má. Vzhľadom na to, že fosílne palivá prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, navrhuje štandardná ekonomická teória, aby sme ich zdaňovali podľa kumulatívnych negatívnych vplyvov. Ani to by však neefektivitu väčšiny zelených technológií príliš nezmenilo – najobsiahlejšia ekonomická metaštúdia ukazuje, že celkové budúce klimatické dopady opodstatňujú daň len vo výške 0,012 eura na liter benzíu.
Ďalej sa tvrdí, že omnoho vyššie dane a dotácie sú najlepším spôsobom, ako posilniť výskum nových a lacnejších zdrojov energie. Nie je to pravda. Počas masívnych investícií spojených s Kjótskym protokolom sa investície účastníckych krajín priamo do výskumu a vývoja, vyjadrené ako percento HDP, nezvýšili, ale naopak znížili. Je totiž dosť zrejmé, že pokiaľ vo veľkom investujete do neefektívnych solárnych panelov, pôjde väčšina vašich peňazí na nákup panelov samotných a len veľmi malé percento na výskum a vývoj. Ak si želáte viacej výskumu a vývoja, mali by ste investovať priamo do neho.
A napokon sa často tvrdí, že vysoké zdanenie CO2 a dotácie zelených technológií sú skutočne prospešné, pričom ako príklad sa znova uvádza Dánsko. Táto krajina udržuje svoje emisie CO2 na nezmenenej úrovni, pritom od roku 1981 dosiahla až 70-percentného rastu. Nemohla však vzrásť ešte viac, keby neobmedzila emisie? Emisie USA sa v rovnakom období zvýšili o 29 percent, no ich HDP vzrástlo o 39 percent viac než v Dánsku. Obmedzovanie CO2 a dotácie teda nutne neznamenajú rast, naopak, pravdepodobne znamenajú rast pomalší.
Prezident Obama sa stretáva s veľkým počtom ľudí, ktorí tvrdia, že dotácie do obnoviteľnej energie a zdanenia CO2 sú skvelé metódy boja s globálnym otepľovaním. Je to takmer úplne pomýlené. Obama by sa mal zasadiť o to, aby sa rokovania v budúcom roku netýkali nafúknutých dotácií do neefektívnych technológií, ale neveľkých investícií do prelomových riešení. Práve tade vedie cesta k riešeniu globálneho otepľovania.
Copyright: Project Syndicate, 2008
Argument o zelenej revolúcii sa neobťažuje tým, že by sa zaoberal hospodárnosťou. Najčastejšie býva velebený ako prostriedok na zabezpečenie nových pracovných miest. Miliardy dolárov na daňových dotáciách by však vytvorili množstvo nových pracovných miest takmer v každom sektore a mnohé kapitálovo menej náročné sektory by pri rovnakej investícii vytvorili dokonca oveľa viac pracovných miest.
Podobne platí, že zelené iniciatívy otvoria nové trhy len vtedy, ak budú iné krajiny dotovať neefektívne technológie nakúpené v zahraničí. V skutočnosti sa tak bude hrať o to, ktoré štáty budú môcť vysať dotácie iných štátov. Dobrým príkladom je Dánsko, ktoré od začiatku poskytovalo obrovské dotácie na veternú energiu. Vďaka nim sa od 80. rokov postavili tisíce turbín. Dnes sa tvrdí, že Dánsko prevádzkuje každú tretiu pozemnú veternú turbínu na svete, čo vytvára miliardové príjmy a pracovné miesta. Pred niekoľkými rokmi však Dánska ekonomická rada urobila úplné vyhodnotenie priemyslu veterných turbín, do ktorého zahrnula nielen prínosné vplyvy na pracovné miesta a výrobu, ale aj dotácie, ktoré tento sektor poberá. Ukázalo sa, že čistým výsledkom pre Dánsko nie je prínos, ale malá strata. Nie je teda prekvapením, že predný dánsky producent veternej energie dnes naliehavo vyzýva na rozhodnú akciu proti klimatickým zmenám, výsledkom by bol zvýšený predaj veterných turbín (firma sponzoruje aj reláciu Planéta v ohrození vysielanú na CNN, ktorá pomáha burcovať verejnosť)...
Mnohé zelené technológie nie sú cenovo efektívne. Na tento argument sa obyčajne odpovedá, že sa javí drahší iba preto, že cena fosílnych palív neodráža ich klimatické náklady. Istú logiku to má. Vzhľadom na to, že fosílne palivá prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, navrhuje štandardná ekonomická teória, aby sme ich zdaňovali podľa kumulatívnych negatívnych vplyvov. Ani to by však neefektivitu väčšiny zelených technológií príliš nezmenilo – najobsiahlejšia ekonomická metaštúdia ukazuje, že celkové budúce klimatické dopady opodstatňujú daň len vo výške 0,012 eura na liter benzíu.
Ďalej sa tvrdí, že omnoho vyššie dane a dotácie sú najlepším spôsobom, ako posilniť výskum nových a lacnejších zdrojov energie. Nie je to pravda. Počas masívnych investícií spojených s Kjótskym protokolom sa investície účastníckych krajín priamo do výskumu a vývoja, vyjadrené ako percento HDP, nezvýšili, ale naopak znížili. Je totiž dosť zrejmé, že pokiaľ vo veľkom investujete do neefektívnych solárnych panelov, pôjde väčšina vašich peňazí na nákup panelov samotných a len veľmi malé percento na výskum a vývoj. Ak si želáte viacej výskumu a vývoja, mali by ste investovať priamo do neho.
A napokon sa často tvrdí, že vysoké zdanenie CO2 a dotácie zelených technológií sú skutočne prospešné, pričom ako príklad sa znova uvádza Dánsko. Táto krajina udržuje svoje emisie CO2 na nezmenenej úrovni, pritom od roku 1981 dosiahla až 70-percentného rastu. Nemohla však vzrásť ešte viac, keby neobmedzila emisie? Emisie USA sa v rovnakom období zvýšili o 29 percent, no ich HDP vzrástlo o 39 percent viac než v Dánsku. Obmedzovanie CO2 a dotácie teda nutne neznamenajú rast, naopak, pravdepodobne znamenajú rast pomalší.
Prezident Obama sa stretáva s veľkým počtom ľudí, ktorí tvrdia, že dotácie do obnoviteľnej energie a zdanenia CO2 sú skvelé metódy boja s globálnym otepľovaním. Je to takmer úplne pomýlené. Obama by sa mal zasadiť o to, aby sa rokovania v budúcom roku netýkali nafúknutých dotácií do neefektívnych technológií, ale neveľkých investícií do prelomových riešení. Práve tade vedie cesta k riešeniu globálneho otepľovania.
Copyright: Project Syndicate, 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.