Bývalý lesník a exprimátor Liptovského Hrádku Július Medvedi (58) ponúka v tatranských lesoch prácu dlhodobo nezamestnaným.
.čo robíte konkrétne?
Pracujem pre Združenie priateľov mesta Liptovský Hrádok. Zapojili sme sa do projektu Výzva 2006, ktorý je orientovaný na dlhodobo nezamestnaných. Spustila ho ešte bývalá ministerka Iveta Radičová. Od júna minulého roka poskytujeme prácu osobám, ktoré sú nezamestnané dlhšie ako štyri roky. Z jari najskôr zalesňujeme, potom vyžíňame, uhladzujeme haluzinu, kypríme pôdu a pripravujeme ju na nalietavanie lesného semena, aby sa les prirodzene zmladzoval. Cez zimu spracúvame palivové drevo na polienka, ktoré balíme do zväzkov a na palety.
.aké máte zatiaľ skúsenosti s týmito ľuďmi?
Všelijaké... Pôvodne som si myslel, že piatich, ktorých si môžem podľa projektu vybrať, nájdem hravo, pretože tunajší úrad práce eviduje 500 ľudí tejto kategórie. Také jednoduché to však vôbec nebolo.
.prečo?
Často ide o ľudí s ochoreniami nezlučiteľnými s prácou v lese, ktorí si zvykli znášať svoj údel nezamestnaných. Zároveň medzi potenciálnych uchádzačov preniklo, že keď zistím požitie alkoholu, riešim to okamžitým ukončením zmluvy. Výberovým sitom sa však stabilizovali traja zamestnanci a selekcia pre tvorbu zdravého jadra pokračuje.
.oceňujú dlhodobo nezamestnaní v Liptove možnosť tejto práce?
O prácu majú záujem skôr krátkodobo nezamestnaní. Postoje mnohých dlhodobo nezamestnaných sú pre mňa nepochopiteľné. Dôvodia, že už stratili ambície, zodpovednosť aj chuť žiť. Záujem postarať sa o seba aj o svoju dcérku má však mladá žena, ktorá u nás brigádnicky pracuje. Či chytí do ruky krompáč, sekeru alebo pílu, ide jej to, akoby tieto disciplíny trénovala celý život. Ak treba, pomôže v dedine aj pri kopaní hrobu. Keď nieto čo do pece položiť, na počkanie narúbe metrák dreva. Tá baba „preskočí“ hociktorého chlapa (smiech).
.dokážete uspieť s týmito ľuďmi v konkurencii?
Zatiaľ áno. Neponúkame pritom dumpingové ceny. Pracujeme pre Štátne lesy TANAP, urbárske spoločenstvá, ale aj pre rôzne iné firmy. Po minuloročných skúsenostiach sa opäť budeme uchádzať o budovanie drevených zdrží a kaskád na tatranských potokoch. V súčasnosti pracujeme na
spriechodnení hlavného turistického chodníka cez Kôprovú dolinu, kde sú dve spadnuté lavíny.
.nebránili vám tam v práci demonštranti?
Nám nie. Denne dochádzam z Hrádku. Stopárov beriem zo zásady, a tak som na Podbanské a potom späť viezol aj niekoľkých demonštrantov. Okrem Slovákov boli medzi nimi aj Česi, Rakúšania či Švajčiari; väčšinou mladí ľudia v pároch. Podľa môjho oblečenia usúdili, že som lesník, takže v komunikácii boli spočiatku opatrní. Tvrdili, že idú na výlet. Až na priamu otázku rozpačito priznali, že idú do Tichej doliny demonštrovať. Bol som zvedavý na ich motívy. Pre mnohých je to ďalší adrenalínový zážitok do súkromnej zbierky. Vidia kus sveta v príjemnej spoločnosti partnerky, resp. partnera a prežijú možno studenú noc v tmavom lese v jednom spacom vaku...
.čo si myslíte o spore o ťažbu kalamitného dreva?
Nemôžeme šmahom ruky zamietnuť dlhoročnú lesnícku skúsenosť, tradície a výskum. Pýtal som sa demonštrantov, ako by postupovali, keby bol ich blízky človek postihnutý ťažkou chorobou – či by tiež tvrdili, že to treba nechať na samovývoj. Oponovali pohoršene, že takto sa na to nedá pozerať. Rozprával som sa s demonštrujúcou psychologičkou, ktorá si vzala dovolenku v akadémii vied, aby tu vyjadrila svoj postoj. Priznala, že ona sa síce v lese nevyzná, dôveruje však svojim priateľom, pretože ich dlho pozná ako slušných ľudí. A tí jej ukázali uprostred plochy zničenej kalamitou osamelý zelený strom s tým, že je to dôkaz, ako si príroda poradí sama. Ukázal som jej preto vzdialenejšiu porastovú stenu, ktorú bolo možné zachrániť v podstatne väčšej miere pred chrobákmi – keby sa pristúpilo k spracovaniu kalamity skoršie.
.ab
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.