Magdi Allam, zástupca šéfredaktora talianskeho denníka Corriere della Sera, už druhýkrát v tomto roku šokoval taliansku verejnosť. Po konverzii z islamu na kresťanstvo zakladá novú politickú stranu.
Veľká noc 2008. Biela sobota. Bazilika svätého Petra v Ríme. Podľa starého zvyku pápež Benedikt XVI. počas veľkonočnej vigílie krstí niekoľkých katechumenov. Tohto roku boli vybraní Liz Yanet Álvarez Espinoza, Orsetta Di Francesco, Nadjou Dongmezza, Wang Man, Francesca Rossi, Ashley Marie Porfilio a Magdi Allam. „Od včerajška sa volám Magdi Cristiano Allam. Je to najkrajší deň môjho života. V mojich takmer 56 rokoch je to historická, výnimočná a nezabudnuteľná skutočnosť, ktorá znamená radikálny a definitívny obrat od minulosti,“ napísal na druhý deň v otvorenom liste šéfredaktorovi svojho domovského denníka.
.kto je Magdi Allam?
Jeden z najznámejších talianskych novinárov sa narodil v roku 1952 v Káhire. Matka, praktizujúca moslimka, ho zapísala do talianskej katolíckej školy. „Jedinečná skúsenosť spolužitia s rehoľníkmi a katolíckymi laikmi mi umožnila dobre spoznať realitu katolicizmu nielen z obsahovej, ale aj z čisto ľudskej stránky,“ napísal v autobiografii Grazie Gesu (Vďaka Ježiš), ktorá bola v Taliansku publikovaná v máji tohto roku. Niektorí moslimskí predstavitelia Allama podozrievajú, že nikdy nebol moslimom, ale koptským kresťanom a k islamu sa hlásil len preto, aby ho mohol zvnútra napádať. V roku 1972 odchádza do Talianska, na univerzite La Sapienza v Ríme študuje sociológiu a prechádza „horúcim obdobím študentskej revolty a eufórie z ideológie internacionálneho komunizmu, ktorá začala prenikať do pilierov kresťanskej civilizácie v Taliansku a Európe“.
Tieto životné skúsenosti sa výrazne odrážajú v Allamovom myslení, v ktorom dominujú dve témy: tvrdá kritika islamu a morálneho rozkladu Západu. Prvý článok, ktorý napísal po príchode do denníka Corriere della Sera, sa volal Nové katakomby konvertitov z islamu a bol pohľadom na život niekoľkých talianskych moslimov, ktorí sa po konverzii na kresťanstvo musia ukrývať, lebo sa boja o svoju bezpečnosť. Aj Allam s manželkou Valentinou Colombovou a štyrmi deťmi už päť rokov žijú pod policajnou ochranou, keďže je naňho uvalená fatwa.
.kontroverzie okolo konverzie
Krst Magdiho Allama vyvolal v islamskom svete búrku nevôle. Kritika smerovala nielen na adresu Allama, ale aj pápeža Benedikta XVI. „Vatikán nemôže dúfať v dobré vzťahy s moslimami a súčasne pokračovať v nenávistnom a rasistickom štvaní proti náboženstvu, ktoré má miliardu a pol nasledovníkov vrátane miliónov v Európe a desiatok tisícov v Taliansku,“ napísal palestínsky analytik Khaled Amayreh v článku publikovanom na internetovej stránke organizácie Hamas - Palestine Info.
S rozsiahlou kritikou prišiel aj riaditeľ Kráľovského centra strategických islamských štúdií v Ammáne Aref Ali Nayed, ktorý je jedným z hlavných protagonistov pozitívne sa vyvíjajúceho katolícko-islamského dialógu v rámci iniciatívy Spoločné slovo medzi nami a vami. Jordánsky intelektuál Vatikánu vyčíta, že krst Magdiho Allama bol verejný a prezentovaný ako triumfálne gesto. „Po druhé je smutné,“ tvrdí Nayed, „že osoba vybratá na takéto silné verejné gesto produkovala a stále produkuje nenávistné texty.“ Základné posolstvo Allamových kníh a článkov sa podľa neho zhoduje s posolstvom byzantského cisára Manuela II. Paleologosa, ktoré Benedikt XVI. citoval počas svojej prednášky v nemeckom Regensburgu v roku 2006: „Ukáž mi, čo nové priniesol Mohammed a nájdeš iba zlé a nehumánne veci, ako napríklad to, že ti predpísal, aby si vieru, ktorú ti hlásal, šíril mečom.“
Allamove slová na adresu islamu sa moslimom naozaj musia počúvať ťažko. V spomínanom liste, ktorý po svojom krste napísal šéfredaktorovi Corriere della Sera, sa nachádzajú napríklad aj tieto slová: „Moja myseľ je oslobodená z tmárstva ideológie, ktorá legitimizuje klamstvo a pretvárku, vraždy i samovraždy, slepú porobu a tyraniu, a smiem priľnúť k autentickému náboženstvu Pravdy, Života a Slobody.“ Oheň na streche musel hasiť hovorca Svätej stolice Federico Lombardi, ktorý zdôraznil, že každý veriaci môže slobodne pestovať svoje názory, čo však neznamená, že sa zhodujú s oficiálnymi postojmi pápeža a Svätej stolice.
Šéfredaktor vatikánskeho denníka L´Osservatore romano vo svojom editoriali zdôraznil dôležitú skutočnosť, ktorú búrlivé polemiky úplne prekryli: pápežovo gesto veľmi jasne pripomenulo dôležitosť náboženskej slobody, ktorej súčasťou je aj právo zmeniť náboženstvo.
.z novinára politik
V nedeľu 30. novembra 2008 Magdi C. Allam po 35 rokoch opustil svet žurnalistiky a vstúpil do politiky. V kongresovej sále Hotela Aldero v Ríme sa konal zakladajúci kongres jeho strany s názvom Osobnosti za kresťanskú Európu. „Odmala, keď sa ma pýtali, čím chcem byť, keď budem veľkým, som hovoril: novinár alebo politik. Stal som sa novinárom a som spokojný. V posledných rokoch som však pociťoval rastúcu potrebu ísť ďalej svedčiť a konať, uvádzať do praxe to, o čom som roky písal a rozprával v rámci početných stretnutí s desiatkami tisícov ľudí po celom Taliansku,“ povedal krátko pred ustanovujúcim zjazdom pre svoj – teraz už bývalý – denník. Okrem Allama patrí medzi zakladajúcich členov 49 osôb z celého Talianska. Ambíciou strany je v nasledujúcom roku uspieť vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Program strany sa má odvíjať od troch základných konštatovaní. Po prvé, Európa prechádza hlbokou hodnotovou krízou, je napadnutá chorobami ako hedonizmus, relativizmus, nihilizmus a multikulturalizmus. Po druhé, ekonomický systém sa stal obeťou divokého a neľudského kapitalizmu, ktorý neberie ohľad na etické normy a ľudskú dôstojnosť, a preto začal, paradoxne, pripomínať komunistickú Čínu. Po tretie, islamský extrémizmus ohrozuje našu identitu zneužívajúc západné práva na presadzovanie islamu.
To, čo chce strana Osobnosti za kresťanskú Európu vniesť do politiky, je definované v troch heslách, ktoré sa nachádzajú aj v znaku strany: Pravda a Sloboda, Viera a Rozum, Hodnoty a Poriadok.
.odsúdený na neúspech?
Hodnotiť stranu po niekoľkých dňoch nie je možné. Magdi Allam si počas rokov výraznej spoločenskej angažovanosti vybudoval okruh priaznivcov, ktorí sa už pred časom formálne združili v iniciatíve Priatelia Magdiho Cristiana Allama – Hnutie za etickú reformu komunikácie, spoločnosti, ekonomiky, kultúry a politiky. Oficiálna internetová stránka hnutia ich momentálne registruje 1718. Na druhej strane, ani širší okruh sympatizantov nemusí znamenať politický úspech. Presvedčila sa o tom iná významná postava talianskej žurnalistiky, „veriaci ateista“ Giuliano Ferrara, šéfredaktor talianskeho denníka Il Foglio, ktorý v aprílových parlamentných voľbách pohorel so svojím blokom Potrat? Nie, ďakujem!
Prípadný úspech Osobností za kresťanskú Európu a hnutia Libertas Decalana Ganleyho by však mohol do vyprázdnenej europolitiky vniesť trochu čerstvého vzduchu a vzruchu.
Autor je doktorand žurnalistiky.
Veľká noc 2008. Biela sobota. Bazilika svätého Petra v Ríme. Podľa starého zvyku pápež Benedikt XVI. počas veľkonočnej vigílie krstí niekoľkých katechumenov. Tohto roku boli vybraní Liz Yanet Álvarez Espinoza, Orsetta Di Francesco, Nadjou Dongmezza, Wang Man, Francesca Rossi, Ashley Marie Porfilio a Magdi Allam. „Od včerajška sa volám Magdi Cristiano Allam. Je to najkrajší deň môjho života. V mojich takmer 56 rokoch je to historická, výnimočná a nezabudnuteľná skutočnosť, ktorá znamená radikálny a definitívny obrat od minulosti,“ napísal na druhý deň v otvorenom liste šéfredaktorovi svojho domovského denníka.
.kto je Magdi Allam?
Jeden z najznámejších talianskych novinárov sa narodil v roku 1952 v Káhire. Matka, praktizujúca moslimka, ho zapísala do talianskej katolíckej školy. „Jedinečná skúsenosť spolužitia s rehoľníkmi a katolíckymi laikmi mi umožnila dobre spoznať realitu katolicizmu nielen z obsahovej, ale aj z čisto ľudskej stránky,“ napísal v autobiografii Grazie Gesu (Vďaka Ježiš), ktorá bola v Taliansku publikovaná v máji tohto roku. Niektorí moslimskí predstavitelia Allama podozrievajú, že nikdy nebol moslimom, ale koptským kresťanom a k islamu sa hlásil len preto, aby ho mohol zvnútra napádať. V roku 1972 odchádza do Talianska, na univerzite La Sapienza v Ríme študuje sociológiu a prechádza „horúcim obdobím študentskej revolty a eufórie z ideológie internacionálneho komunizmu, ktorá začala prenikať do pilierov kresťanskej civilizácie v Taliansku a Európe“.
Tieto životné skúsenosti sa výrazne odrážajú v Allamovom myslení, v ktorom dominujú dve témy: tvrdá kritika islamu a morálneho rozkladu Západu. Prvý článok, ktorý napísal po príchode do denníka Corriere della Sera, sa volal Nové katakomby konvertitov z islamu a bol pohľadom na život niekoľkých talianskych moslimov, ktorí sa po konverzii na kresťanstvo musia ukrývať, lebo sa boja o svoju bezpečnosť. Aj Allam s manželkou Valentinou Colombovou a štyrmi deťmi už päť rokov žijú pod policajnou ochranou, keďže je naňho uvalená fatwa.
.kontroverzie okolo konverzie
Krst Magdiho Allama vyvolal v islamskom svete búrku nevôle. Kritika smerovala nielen na adresu Allama, ale aj pápeža Benedikta XVI. „Vatikán nemôže dúfať v dobré vzťahy s moslimami a súčasne pokračovať v nenávistnom a rasistickom štvaní proti náboženstvu, ktoré má miliardu a pol nasledovníkov vrátane miliónov v Európe a desiatok tisícov v Taliansku,“ napísal palestínsky analytik Khaled Amayreh v článku publikovanom na internetovej stránke organizácie Hamas - Palestine Info.
S rozsiahlou kritikou prišiel aj riaditeľ Kráľovského centra strategických islamských štúdií v Ammáne Aref Ali Nayed, ktorý je jedným z hlavných protagonistov pozitívne sa vyvíjajúceho katolícko-islamského dialógu v rámci iniciatívy Spoločné slovo medzi nami a vami. Jordánsky intelektuál Vatikánu vyčíta, že krst Magdiho Allama bol verejný a prezentovaný ako triumfálne gesto. „Po druhé je smutné,“ tvrdí Nayed, „že osoba vybratá na takéto silné verejné gesto produkovala a stále produkuje nenávistné texty.“ Základné posolstvo Allamových kníh a článkov sa podľa neho zhoduje s posolstvom byzantského cisára Manuela II. Paleologosa, ktoré Benedikt XVI. citoval počas svojej prednášky v nemeckom Regensburgu v roku 2006: „Ukáž mi, čo nové priniesol Mohammed a nájdeš iba zlé a nehumánne veci, ako napríklad to, že ti predpísal, aby si vieru, ktorú ti hlásal, šíril mečom.“
Allamove slová na adresu islamu sa moslimom naozaj musia počúvať ťažko. V spomínanom liste, ktorý po svojom krste napísal šéfredaktorovi Corriere della Sera, sa nachádzajú napríklad aj tieto slová: „Moja myseľ je oslobodená z tmárstva ideológie, ktorá legitimizuje klamstvo a pretvárku, vraždy i samovraždy, slepú porobu a tyraniu, a smiem priľnúť k autentickému náboženstvu Pravdy, Života a Slobody.“ Oheň na streche musel hasiť hovorca Svätej stolice Federico Lombardi, ktorý zdôraznil, že každý veriaci môže slobodne pestovať svoje názory, čo však neznamená, že sa zhodujú s oficiálnymi postojmi pápeža a Svätej stolice.
Šéfredaktor vatikánskeho denníka L´Osservatore romano vo svojom editoriali zdôraznil dôležitú skutočnosť, ktorú búrlivé polemiky úplne prekryli: pápežovo gesto veľmi jasne pripomenulo dôležitosť náboženskej slobody, ktorej súčasťou je aj právo zmeniť náboženstvo.
.z novinára politik
V nedeľu 30. novembra 2008 Magdi C. Allam po 35 rokoch opustil svet žurnalistiky a vstúpil do politiky. V kongresovej sále Hotela Aldero v Ríme sa konal zakladajúci kongres jeho strany s názvom Osobnosti za kresťanskú Európu. „Odmala, keď sa ma pýtali, čím chcem byť, keď budem veľkým, som hovoril: novinár alebo politik. Stal som sa novinárom a som spokojný. V posledných rokoch som však pociťoval rastúcu potrebu ísť ďalej svedčiť a konať, uvádzať do praxe to, o čom som roky písal a rozprával v rámci početných stretnutí s desiatkami tisícov ľudí po celom Taliansku,“ povedal krátko pred ustanovujúcim zjazdom pre svoj – teraz už bývalý – denník. Okrem Allama patrí medzi zakladajúcich členov 49 osôb z celého Talianska. Ambíciou strany je v nasledujúcom roku uspieť vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Program strany sa má odvíjať od troch základných konštatovaní. Po prvé, Európa prechádza hlbokou hodnotovou krízou, je napadnutá chorobami ako hedonizmus, relativizmus, nihilizmus a multikulturalizmus. Po druhé, ekonomický systém sa stal obeťou divokého a neľudského kapitalizmu, ktorý neberie ohľad na etické normy a ľudskú dôstojnosť, a preto začal, paradoxne, pripomínať komunistickú Čínu. Po tretie, islamský extrémizmus ohrozuje našu identitu zneužívajúc západné práva na presadzovanie islamu.
To, čo chce strana Osobnosti za kresťanskú Európu vniesť do politiky, je definované v troch heslách, ktoré sa nachádzajú aj v znaku strany: Pravda a Sloboda, Viera a Rozum, Hodnoty a Poriadok.
.odsúdený na neúspech?
Hodnotiť stranu po niekoľkých dňoch nie je možné. Magdi Allam si počas rokov výraznej spoločenskej angažovanosti vybudoval okruh priaznivcov, ktorí sa už pred časom formálne združili v iniciatíve Priatelia Magdiho Cristiana Allama – Hnutie za etickú reformu komunikácie, spoločnosti, ekonomiky, kultúry a politiky. Oficiálna internetová stránka hnutia ich momentálne registruje 1718. Na druhej strane, ani širší okruh sympatizantov nemusí znamenať politický úspech. Presvedčila sa o tom iná významná postava talianskej žurnalistiky, „veriaci ateista“ Giuliano Ferrara, šéfredaktor talianskeho denníka Il Foglio, ktorý v aprílových parlamentných voľbách pohorel so svojím blokom Potrat? Nie, ďakujem!
Prípadný úspech Osobností za kresťanskú Európu a hnutia Libertas Decalana Ganleyho by však mohol do vyprázdnenej europolitiky vniesť trochu čerstvého vzduchu a vzruchu.
Autor je doktorand žurnalistiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.