Kariéra Gabriely Beňačkovej ako riaditeľky Opery SND sa náhle skončila. Trápny pocit z päťmesačného experimentu ostane asi v každom zúčastnenom – v milovníkoch opery, vo vedení SND i v opernom súbore. Netreba veľa empatie na to, aby si človek dokázal predstaviť pocit zatrpknutosti a skrivodlivosti, ktorý si z Bratislavy odnesie pani Beňačková, ktorá sa po skončení umeleckej kariéry rozhodla angažovať ako šéfka Opery v rodnom meste.
Čo sa vlastne stalo? Oficiálne divadelné zdroje mlčia, odchádzajúca riaditeľka sa netúži vyjadrovať. Takže môžeme iba fabulovať.
Ak je niektorý súbor SND dlhodobo v kritickej situácii, je to Opera. V posledných rokoch nemala veľa šťastia na šéfov, ktorí by zvládli operný manažment a boli by ochotní vzdať sa svojej umeleckej kariéry v prospech divadla (Peter Mikuláš či Oliver Dohnány). Po týchto pokusoch bolo potrebné zvlášť zvažovať, koho hodiť do vnútorne rozloženej opernej arény. Zo súboru sa ozývalo volanie po Petrovi Dvorskom. Mal byť mesiášom prvej opernej scény. Lenže mesiáš zachraňuje košickú operu. Bol síce ochotný prísť, ale nie hneď. Takže čo? Držať vo funkcii Olivera Dohnányho, ktorý nemal popri dirigovaní čas na svoju funkciu, bolo neúnosné.
Riaditeľka SND prišla počas leta s prekvapivým riešením – menovala riaditeľkou Gabrielu Beňačkovú, rešpektovanú umelkyňu s impozantnou kariérou, lenže s nulovými manažérskymi skúsenosťami. To by možno až tak neprekážalo, keby pani Beňačková nastupovala do dobre fungujúceho súboru. Lenže ona prichádzala do rozhádanej partie plnej dezilúzií – z repertoáru, z nízkych platov, z chýbajúcich hviezd, zo stagnujúcej kariéry či z nedostatku divákov. Tých dezilúzií je priveľa, očakávania boli teda veľké. A manažérske skúsenosti a schopnosti pani Beňačkovej otázne.
No a čo sa dialo? Najprv prišlo sklamanie z prvých mediálnych vystúpení novej riaditeľky. Pôsobila priveľmi nezorientovane. Už po prvej tlačovke si viacerí novinári položili otázku: Bol to dobrý výber? Navyše, niektorí novinári si v mailovej pošte našli anonymný list, ktorého autori sa dali odhadnúť (ľudia z opery). List kritizoval rozhodnutie prijať Gabrielu Beňačkovú, pretože súbor je vraj vnútorne nastavený na to, že po roku príde Peter Dvorský. Z anonymu bolo cítiť hnev.
Do takéhoto nehostinného prostredia vstúpila operná diva. Zrejme po pár mesiacoch pochopila, kde sa nachádza – v prostredí, kde je viac problémov, ako je pre začínajúceho manažéra, neznalého pomerov, únosné. A tak prišla diplomatická cesta: Gabriela Beňačková sama dala výpoveď.
Ale pocit trápnosti je prisilný.
Čo sa vlastne stalo? Oficiálne divadelné zdroje mlčia, odchádzajúca riaditeľka sa netúži vyjadrovať. Takže môžeme iba fabulovať.
Ak je niektorý súbor SND dlhodobo v kritickej situácii, je to Opera. V posledných rokoch nemala veľa šťastia na šéfov, ktorí by zvládli operný manažment a boli by ochotní vzdať sa svojej umeleckej kariéry v prospech divadla (Peter Mikuláš či Oliver Dohnány). Po týchto pokusoch bolo potrebné zvlášť zvažovať, koho hodiť do vnútorne rozloženej opernej arény. Zo súboru sa ozývalo volanie po Petrovi Dvorskom. Mal byť mesiášom prvej opernej scény. Lenže mesiáš zachraňuje košickú operu. Bol síce ochotný prísť, ale nie hneď. Takže čo? Držať vo funkcii Olivera Dohnányho, ktorý nemal popri dirigovaní čas na svoju funkciu, bolo neúnosné.
Riaditeľka SND prišla počas leta s prekvapivým riešením – menovala riaditeľkou Gabrielu Beňačkovú, rešpektovanú umelkyňu s impozantnou kariérou, lenže s nulovými manažérskymi skúsenosťami. To by možno až tak neprekážalo, keby pani Beňačková nastupovala do dobre fungujúceho súboru. Lenže ona prichádzala do rozhádanej partie plnej dezilúzií – z repertoáru, z nízkych platov, z chýbajúcich hviezd, zo stagnujúcej kariéry či z nedostatku divákov. Tých dezilúzií je priveľa, očakávania boli teda veľké. A manažérske skúsenosti a schopnosti pani Beňačkovej otázne.
No a čo sa dialo? Najprv prišlo sklamanie z prvých mediálnych vystúpení novej riaditeľky. Pôsobila priveľmi nezorientovane. Už po prvej tlačovke si viacerí novinári položili otázku: Bol to dobrý výber? Navyše, niektorí novinári si v mailovej pošte našli anonymný list, ktorého autori sa dali odhadnúť (ľudia z opery). List kritizoval rozhodnutie prijať Gabrielu Beňačkovú, pretože súbor je vraj vnútorne nastavený na to, že po roku príde Peter Dvorský. Z anonymu bolo cítiť hnev.
Do takéhoto nehostinného prostredia vstúpila operná diva. Zrejme po pár mesiacoch pochopila, kde sa nachádza – v prostredí, kde je viac problémov, ako je pre začínajúceho manažéra, neznalého pomerov, únosné. A tak prišla diplomatická cesta: Gabriela Beňačková sama dala výpoveď.
Ale pocit trápnosti je prisilný.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.