Tento žúr sa vlastne začal už tu v Londýne. Krkolomný čas odletu donútil človeka nekaziť si noc krátkym spánkom. Dohodol som si teda nočnú hudobnú session s priateľom Paulom, írskym producentom nezávislých filmov. Je to od neho blízko na „letiskový“ vlak a vždy ma nasýti množstvom dobrej hudby. Inak tomu nebolo ani teraz…
Berlín. Domov momentálne hádam najproduktívnejších umelcov (nielen) z oblasti modernej elektronikej hudby. Domov Jazzanovy, jedinečného kolektívu dídžejov a hudobníkov, ktorých pozná azda každý, čo sa kedy čo i len obtrel o hudobnú škatuľku zvanú nu-jazz. Päť rokov remixovania a následný album In Between (2002), to je z hudobného pohľadu jedna z tých vecí, ktoré ostávajú v hudobnej duši na celý život. Píše sa rok 2008 a Jazzanova vydáva nový album Of All the Things. Vydavateľom je tentoraz prominentné vydavateľstvo Verve. A ja som prijal pozvanie na jeho krst.
Akosi podvedome (nikto z nás si pred cestou nepozrel mapu Berlína) sa nám podarilo zohnať bývanie blízko klubu Cookies, čo sa nakoniec ukázalo ako riadny šetrič času. Bol to hádam najzapadnutejší klub v samom srdci mesta. Takmer po hodine hľadania, stretávajúc ľudí s rovnakým problémom, sa nám do „bývalého hotelového klubu“ podarilo dostať. Neoznačený zadný vchod sa tu mení každý štvrtok, piatok a sobotu na hudobný klub. Pokiaľ neviete presne, kde je, nemáte šancu...
Keď som zbadal dlhý guest list, bolo jasné, že dnu to bude vrieť. A tak aj bolo. Dokonalý priestor s parketom vyzerajúcim ako miniaréna, bar, ktorý nezavadzia a dídžej tak blízko, že sa ho môžete dotknúť. Nad tým sa majestátne vznášajú dva obrovské krištáľové lustre. Dokonalý klub pre hudbu, ktorá tu znie. Alexander Barck hrá… samozrejme svoju Jazzanovu. Počujem hádam všetky remixy. Okolo neho sa obšmieta pár ďalších členov súboru – podávajú Alexandrovi platne. Mikrofónový kábel vytŕčajúci z mixážneho pultu sa tiahne do úzadia a končí v ruke „otca nu-jazzu“ Gillesa Petersona, ktorý ako správny „púšťač“ dianie v klube uvádza a komentuje. Zakladateľa Jazzanovy, Jürgena von Knoblauch, nachádzam v maličkej miestnosti za barom. Len tak sa hrá s latinom, soulom a funkom. Pozdravím a hneď som upozornený, že mám sledovať hlavný room, lebo vraj bude prekvapko. Idem teda.
Všade je neuveriteľná tlačenica. Je jasné, že dnu sa dostalo viac ľudí, než je zdravé. Ale čo už. Jazzanova nevydáva každý deň. Páči sa mi to. Žiaden lajnap, dídžeji sa striedajú za gramofónmi a jeden druhého hecujú k lepšej a lepšej skladbe. Akurát Gilles sa skrýva pred fotoaparátmi. Zrazu je ticho a burácajúci dav čaká na sľúbenú čerešničku na torte. Otec nu-jazzu uvádza hviezdu svojho vydavateľstva Brownswood, chalana, ktorého poznám z londýnskeho Fabricu ako dídžeja, no v prvom rade ako skvelého speváka: Ben Westbeech.
Cookies je klub. Preto žiaden stejdž, nič. Ben nemá kapelu, spieva do inštrumentáliek stojac na dj-pulte. Dve skladby, ktoré naspieval Jazzanove na nový album a pár kúskov z jeho sóloveho albumu. Človek má zrazu pocit, že jeho obľúbený spevák je len tak „voľne pohodený“ uňho doma a spieva mu k raňajkám. A Ben spieval bez zaváhania, čisto ako z cédečka a presne s tou pridanou hodnotou, akú má mať každý „live act“. Po tomto vystúpení už žiaden dídžej nestačil. Zábava mohla pokračovať. Jazzanova. Krásny večer…
Autor je dídžej (sundayMusiq) pôsobiaci v Londýne.
Berlín. Domov momentálne hádam najproduktívnejších umelcov (nielen) z oblasti modernej elektronikej hudby. Domov Jazzanovy, jedinečného kolektívu dídžejov a hudobníkov, ktorých pozná azda každý, čo sa kedy čo i len obtrel o hudobnú škatuľku zvanú nu-jazz. Päť rokov remixovania a následný album In Between (2002), to je z hudobného pohľadu jedna z tých vecí, ktoré ostávajú v hudobnej duši na celý život. Píše sa rok 2008 a Jazzanova vydáva nový album Of All the Things. Vydavateľom je tentoraz prominentné vydavateľstvo Verve. A ja som prijal pozvanie na jeho krst.
Akosi podvedome (nikto z nás si pred cestou nepozrel mapu Berlína) sa nám podarilo zohnať bývanie blízko klubu Cookies, čo sa nakoniec ukázalo ako riadny šetrič času. Bol to hádam najzapadnutejší klub v samom srdci mesta. Takmer po hodine hľadania, stretávajúc ľudí s rovnakým problémom, sa nám do „bývalého hotelového klubu“ podarilo dostať. Neoznačený zadný vchod sa tu mení každý štvrtok, piatok a sobotu na hudobný klub. Pokiaľ neviete presne, kde je, nemáte šancu...
Keď som zbadal dlhý guest list, bolo jasné, že dnu to bude vrieť. A tak aj bolo. Dokonalý priestor s parketom vyzerajúcim ako miniaréna, bar, ktorý nezavadzia a dídžej tak blízko, že sa ho môžete dotknúť. Nad tým sa majestátne vznášajú dva obrovské krištáľové lustre. Dokonalý klub pre hudbu, ktorá tu znie. Alexander Barck hrá… samozrejme svoju Jazzanovu. Počujem hádam všetky remixy. Okolo neho sa obšmieta pár ďalších členov súboru – podávajú Alexandrovi platne. Mikrofónový kábel vytŕčajúci z mixážneho pultu sa tiahne do úzadia a končí v ruke „otca nu-jazzu“ Gillesa Petersona, ktorý ako správny „púšťač“ dianie v klube uvádza a komentuje. Zakladateľa Jazzanovy, Jürgena von Knoblauch, nachádzam v maličkej miestnosti za barom. Len tak sa hrá s latinom, soulom a funkom. Pozdravím a hneď som upozornený, že mám sledovať hlavný room, lebo vraj bude prekvapko. Idem teda.
Všade je neuveriteľná tlačenica. Je jasné, že dnu sa dostalo viac ľudí, než je zdravé. Ale čo už. Jazzanova nevydáva každý deň. Páči sa mi to. Žiaden lajnap, dídžeji sa striedajú za gramofónmi a jeden druhého hecujú k lepšej a lepšej skladbe. Akurát Gilles sa skrýva pred fotoaparátmi. Zrazu je ticho a burácajúci dav čaká na sľúbenú čerešničku na torte. Otec nu-jazzu uvádza hviezdu svojho vydavateľstva Brownswood, chalana, ktorého poznám z londýnskeho Fabricu ako dídžeja, no v prvom rade ako skvelého speváka: Ben Westbeech.
Cookies je klub. Preto žiaden stejdž, nič. Ben nemá kapelu, spieva do inštrumentáliek stojac na dj-pulte. Dve skladby, ktoré naspieval Jazzanove na nový album a pár kúskov z jeho sóloveho albumu. Človek má zrazu pocit, že jeho obľúbený spevák je len tak „voľne pohodený“ uňho doma a spieva mu k raňajkám. A Ben spieval bez zaváhania, čisto ako z cédečka a presne s tou pridanou hodnotou, akú má mať každý „live act“. Po tomto vystúpení už žiaden dídžej nestačil. Zábava mohla pokračovať. Jazzanova. Krásny večer…
Autor je dídžej (sundayMusiq) pôsobiaci v Londýne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.