Ani vo sne by mi nenapadlo, že budem prvýkrát oslavovať americký Thanksgiving na najsvätejšom buddhistickom mieste na svete v deň teroristických útokov v Bombaji.
Bolo mi povedané, že mám niečo navariť a doniesť hrniec, že každý voľačo donesie. Už som sa naučila rozoznávať tie čudné zeleniny, fazule všelijakých čudesných tvarov a ovocie s veľkými žltými ostňami, aj navariť miestne jedlo. A zatiaľ, čo som sa pachtila s karí na horolezeckom variči, počúvala som na mojom novom tranzistore zo susedného elektra indické BBC hlásiace bombajskú katastrofu. Jeho celodenné počúvanie spôsobilo, že deň mal jemne strašidelný nádych, hlavne keď sme potom za tmy dorazili na moje obľúbené miesto v Káthmandu. Boudha je obrovitánska buddhistická stúpa, vôkol ktorej krúžia stovky veriacich a mníchov. Točia modlitebnými valčekmi, zvonia na zvonce, žmolia v ruke buddhistické drevené ružence a mrmlú si mantru popod nos. Celé okolie je osvetlené len množstvom sviečok. Ako trošku atypická turistka som namiesto foťáku zvierala v ruke otvorený hrniec, s ktorého sa vyparovalo karí, v igelitke mi štrngali vychladené pivá a Johny niesol zelený obedárik s ryžou. Naši kamoši amíci, ktorí tu študujú buddhizmus, nás očakávali v početnej grupe. Stoly sa prehýbali západnými jedlami. Avokádová nátierka s chipsami.
Tekvicový koláčik. Zapekané syrové cestoviny. Veci, ktoré sú v Nepále zväčša len výplodom mojej fantázie, ležali priamo predo mnou, a tak som sa nezastavila, až kým mi nebolo zle. Až vtedy som sa poobzerala okolo seba a začala vnímať okolie. Okolo mňa sedeli zvláštni ľudia, ktorí si americkou angličtinou čítali z knižky všelijaké buddhistické posolstvá. Jeden bol oblečený ako mních. Po tom, ako si vypil, tancoval v tom rúchu ako besný, držiac v rukách vankúš, o ktorom si myslel, že je to gitara. Luxusný byt mojich kamarátov mal velikánsku terasu ponúkajúcu výhľad na celé Káthmandu. Úplný kultúrny šok som však zažila, keď som išla na záchod. Normálny záchod. Normálna sprcha aj s hadicou. Hajzelpapier. Vyleštené kachličky s ornamentami. Zrkadlo s lampičkami. Vstúpila do mňa žiarlivosť, keď som si spomenula na môj domček s ufúľanými stenami a tureckým, aj keď splachovacím záchodom. Sofistikovaní americkí študenti tibetského buddhizmu už okolo jedenástej brejkovali na americké R´n´B pičoviny, a to bol pre mňa čas odísť a popočúvať doma ešte trošku BBC z tranzistoráku.
Bolo mi povedané, že mám niečo navariť a doniesť hrniec, že každý voľačo donesie. Už som sa naučila rozoznávať tie čudné zeleniny, fazule všelijakých čudesných tvarov a ovocie s veľkými žltými ostňami, aj navariť miestne jedlo. A zatiaľ, čo som sa pachtila s karí na horolezeckom variči, počúvala som na mojom novom tranzistore zo susedného elektra indické BBC hlásiace bombajskú katastrofu. Jeho celodenné počúvanie spôsobilo, že deň mal jemne strašidelný nádych, hlavne keď sme potom za tmy dorazili na moje obľúbené miesto v Káthmandu. Boudha je obrovitánska buddhistická stúpa, vôkol ktorej krúžia stovky veriacich a mníchov. Točia modlitebnými valčekmi, zvonia na zvonce, žmolia v ruke buddhistické drevené ružence a mrmlú si mantru popod nos. Celé okolie je osvetlené len množstvom sviečok. Ako trošku atypická turistka som namiesto foťáku zvierala v ruke otvorený hrniec, s ktorého sa vyparovalo karí, v igelitke mi štrngali vychladené pivá a Johny niesol zelený obedárik s ryžou. Naši kamoši amíci, ktorí tu študujú buddhizmus, nás očakávali v početnej grupe. Stoly sa prehýbali západnými jedlami. Avokádová nátierka s chipsami.
Tekvicový koláčik. Zapekané syrové cestoviny. Veci, ktoré sú v Nepále zväčša len výplodom mojej fantázie, ležali priamo predo mnou, a tak som sa nezastavila, až kým mi nebolo zle. Až vtedy som sa poobzerala okolo seba a začala vnímať okolie. Okolo mňa sedeli zvláštni ľudia, ktorí si americkou angličtinou čítali z knižky všelijaké buddhistické posolstvá. Jeden bol oblečený ako mních. Po tom, ako si vypil, tancoval v tom rúchu ako besný, držiac v rukách vankúš, o ktorom si myslel, že je to gitara. Luxusný byt mojich kamarátov mal velikánsku terasu ponúkajúcu výhľad na celé Káthmandu. Úplný kultúrny šok som však zažila, keď som išla na záchod. Normálny záchod. Normálna sprcha aj s hadicou. Hajzelpapier. Vyleštené kachličky s ornamentami. Zrkadlo s lampičkami. Vstúpila do mňa žiarlivosť, keď som si spomenula na môj domček s ufúľanými stenami a tureckým, aj keď splachovacím záchodom. Sofistikovaní americkí študenti tibetského buddhizmu už okolo jedenástej brejkovali na americké R´n´B pičoviny, a to bol pre mňa čas odísť a popočúvať doma ešte trošku BBC z tranzistoráku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.