Keď ho po nástupe prvej Dzurindovej vlády odvolali zo Slovenskej správy ciest, vstúpil do Mečiarovho HZDS. Odtiaľ neskôr presedlal do Slotovej SNS a za Fica sa stal ministrom školstva. Tvrdí, že prišiel do skostnateného rezortu, ktorý chce zmeniť aj napriek odporu úradníkov, učiteľov či médií. Ján Mikolaj.
.ako ste sa vlastne stali ministrom školstva?
SNS malo tieňovú vládu, v ktorej som sa venoval doprave a školstvu. Keď vznikala táto vláda, chceli sme dopravu, pretože sme sa tu cítili dostatočne kvalifikovaní. Napokon sme dostali posty, ktoré mala predtým SMK. Školstvo mi logicky pripadlo, keďže som sa mu v strane venoval. Navyše som univerzitný profesor.
.mali ste realistickú predstavu, čo vás tu čaká?
Bol som už riaditeľom Slovenskej správy ciest, poznal som fungovanie ministerstva dopravy, teda istú predstavu o riadení ministerstva som mal. No fakt je, že mi to tu na začiatku pripadalo veľmi skostnatené. Nemalo to „drive“ a dynamiku ministerstva dopravy, kde sa robia projekty a riadi stavba diaľnic. Tu v školstve pri každom novom zákone narážam na neskutočný odpor a konzervativizmus. Stále som bol od niečoho odhováraný. Keď som povedal, že reforma bude a budeme na nej dva roky tvrdo pracovať, počul som milióny dôvodov, prečo to nerobiť. Školstvo má 23 priamo riadených organizácii, zistil som však, že s ich šéfmi sa predtým žiadne porady nerobili. Dnes mi chodí na porady 80 ľudí, inak sa to riadiť nedá...
.čo je najväčší problém v školstve?
Odpor k zmenám. Vo všeobecnosti sa ešte ako-tak akceptuje, že má nastať zmena, ale len čo sa má niekoho dotknúť, zdvihne sa odpor. Pritom obsahová reforma sa pripravovala osem rokov. A zrazu mi mnohí hovoria, že treba ešte počkať.
.ak hovoríte, že treba zásadné zmeny, aké máte na mysli?
Školy jednoducho musia reagovať na to, že doba sa zmenila. Na vysokých školách prudko klesá kvalita. Rástli síce do kvantity, ale na úkor kvality. Školy už nemajú meno, študenti tam chodia len preto, aby na konci štúdia získali diplom. Museli sme preto nastaviť nové pravidlá hry. Doteraz dostávali školy normatívy, peniaze išli so žiakom, teda čím viac bolo žiakov, tým viac peňazí. Dnes dostávajú školy už 35 percent peňazí podľa vedeckopedagogických výsledkov. Ďalej pripravujeme vyslovene revolučnú novelu. Chceme totiž nechať vysoké školy zakladať obchodné spoločnosti vedecko-výskumného charakteru vrátane svojho majetku.
.čo je cieľom?
Aby viac podnikali. Viete, my na Slovensku sme v niečom buď prví, alebo poslední. A práve v podieli zdrojov z vlastnej podnikateľskej činnosti sú na tom naše školy v Európe najhoršie. Máme vôbec veľmi málo súkromných peňazí v školstve.
.podnikať môžu technické či ekonomické fakulty či univerzity, ako však tento systém myslí na spoločenské vedy?
Tie sa musia tiež potrápiť. Nech rozmýšľajú, ako môžu získať peniaze.
.ak hovoríte, že kvalita vysokých škôl klesá, pretože ich vzniklo veľa, ste si vedomý toho, že ich najviac pribudlo počas Mečiarovej vlády v rokoch 1994 až 1998?
Nechcem to hodnotiť. Konštatujem len, že z analýz, ktoré som si dal urobiť, vyplynulo, že úroveň išla dole.
.nebudete teda tie školy rušiť?
To nie, nastavíme nové podmienky, ktoré univerzity buď splnia, alebo nesplnia. Uvidí sa, ako dopadnú v rámci komplexnej akreditácie.
.my ani nechyrujeme o tom, že by nejaká naša univerzita skončila v prvej päťstovke najlepších univerzít sveta. To asi nesúvisí len s tým, že máme priveľa škôl...
Tie kritériá sú voči nám trochu nespravodlivé, keďže iné univerzity napríklad v USA majú nositeľov Nobelovej ceny, za čo už dostanú veľa bodov. Ten hlavný problém je v pohodlnosti. Technologický inštitút v Massachusetts nedostáva od štátu nič, majú toľko študentov, koľko získali grantov. Kým u nás išli od štátu peniaze automaticky s každým prijatým študentom. Aj u nás chceme, aby sa školy museli viac uchádzať o granty.
.nepomohlo by skvalitneniu škôl spoplatnenie štúdia?
Nie. Buď by študent musel mať majetného rodiča, alebo by musel po večeroch robiť, alebo by sa musel zadlžiť.
.ale prečo by sa študentom mali skladať na štúdium všetci, keď ľudia s vysokoškolským diplomom zarábajú v priemere o dosť viac než zvyšok populácie?
To nie je pravda. Sú inžinieri, ktorí zarábajú menej než priemer.
.iste, najmä učitelia nie sú lukratívnou skupinou, ale v princípe naše tvrdenie jasne preukazujú štatistiky.
Všeobecne to platí, ale medzi ľuďmi sú veľké rozdiely.
.ste proti tomu aj vtedy, keby štát vybudoval veľkorysý pôžičkový systém sminimálnymi úrokmi?
Pozrite sa, ako vznikla hypotekárna kríza.
.ale veď to je iný problém.
Študenti by na to jednoducho nemali.
.ale ako zarábajúci absolventi by to postupne bez veľkého bremena mohli splácať...
Ale načo by sa zadlžovali?
.škola by mala viac peňazí a kvalita by mohla byť vyššia.
Ja však hovorím, nech si škola zarobí iným spôsobom, napríklad na projektoch. Spomínaný inštitút v Massachusetts si zarobí 60 percent na projektoch.
.ako si zarobí na projektoch taká katedra filozofie...?
To je azda jediná katedra, ktorá si nezarobí. Ale takí právnici či ekonomické univerzity by s tým nemali mať problém. Takisto tu vytvoríme systém celoživotného vzdelávania, aby školy mohli bohatnúť aj na základe ďalšieho vzdelávania.
.chcete, aby sa školy zmenili prostredníctvom nového systému financovania, robenia projektov či uchádzania sa o granty. Bude to skutočná zmena, hoci tam ostanú rovnakí učitelia?
Nemôžeme ich vymeniť, môžeme ich však pritlačiť k väčšej efektívnosti.
.veríte tomu?
Samozrejme.
.starého psa novým kúskom nenaučíte. Ak niekto učí celé roky nudne, prečo by to mal zrazu chcieť zmeniť?
Každý učiteľ bude mať iný plat.
.kto bude o tom rozhodovať?
Systém, určite nie subjektívny vplyv.
.ako?
Urobíme štyri kariérové pozície. Po prvých dvoch – asistent a samostatný učiteľ - bude nasledovať učiteľ s prvou a potom s druhou atestáciou. Medzi samostatným učiteľom a učiteľom s prvou atestáciou bude platový rozdiel 15 percent, medzi učiteľom s prvou a učiteľom s druhou atestáciou to bude ďalších 25 percent. Od tohto statusu bude závisieť 40 percent. To je vertikálne členenie. Bude ešte horizontálne členenie. V rámci kreditového systému môže získať ďalší 20-percentný príplatok.
.o aké kredity pôjde?
Pôjde o merateľné pedagogické výstupy a vzdelávanie učiteľov. Kredity budú napríklad za napísanie učebnice, učebnicovej pomôcky a podobne.
.čo ak učebnicu napíše, ale bude zlá?
Na to tu je odborná komisia, ktorá to posúdi.
.kto bude v tej komisii, aby kamaráti neudeľovali kredity svojim kamarátom...?
Pôjde o akreditačnú komisiu, ktorá to bude schvaľovať.
.čo bude znamenať tá atestácia?
Učiteľ musí prejsť systémom vzdelávania a zložiť záverečnú skúšku.
.každý sa pri hlási a každý to urobí...
Ale čo je naším cieľom? Aby sa učitelia ďalej vzdelávali.
.no ako zabránite tomu, aby z toho nebola čistá formalita?
Pozrite, ako systémový inžinier som si stanovil nasledovné východisko: kto sa bude viac vzdelávať, bude lepší učiteľ. Iste, niekto mi môže namietnuť, že ako k tomu príde, že hoci je lepší učiteľ ako jeho kolega, jeho kolega má väčší plat len preto, že sa vzdelával? V poriadku, ale potom mi povedzte iné kritériá. Ja zatiaľ vychádzam z toho, že kto sa vzdeláva, je lepší učiteľ a podľa toho som nastavil systém.
.ešte raz: čo sa zmení na prístupe profesorov, ktorých to všetko vlastne nudí a nudia aj svojich študentov? V poriadku, budú robiť atestácie, pri hlásia sa na školenia, ale budú pritom robiť rovnako...
Aj na škole, kde učím, sú kolegovia, ktorí majú o päťtisíc menší plat než ja, lebo ja som si urobil docentúru, profesúru. Pritom je dosť možné, že sú lepší a kreatívnejší učitelia než ja. To akceptujem. Ale ja som vzdelanejší, lebo som napísal monografiu, a tak ďalej. Platí totiž zásada, že ak chcete študenta niečo naučiť, musíte vedieť desaťkrát viac ako to, čo učíte. Teda premisa, čím viac viete, tým máte väčšie predpoklady byť dobrým učiteľom, v princípe platí.
.ale budú vďaka vášmu systému školení a podobne aj naozaj viac vedieť?
Na tom sme to postavili.
.tí, čo už sú profesori, budú môcť klesnúť na plate?
Ak chcem ako profesor dostať profesorský plat, budem musieť vyhrať výberové konanie.
.ak by ste to mali vyjadriť jedným slovom, aké sú naše vysoké školy?
Jedným slovom to nejde. Naše technické smery sú vynikajúce, vo svete požívajú dobrú povesť. Veľmi dobrá je medicína, architektúra aj umelecké smery. Slabšie je však právo a tiež ekonomické a manažérske smery. Taká sociálna práca je na tom ešte horšie.
.veľké haló ste spôsobili obsahovou reformou, ktorá sa týka základných a stredných škôl. Ste spokojný s tým, ako to prebehlo?
Milénium sa zaviedlo pred ôsmimi rokmi, dlho sa o ňom diskutovalo. Všetci vrátane EÚ sa zhodli na tom, ako by zásady reformy mali vyzerať. Každému bolo jasné, že na školách treba viac tvorivého a živšieho prístupu. Dva roky sme tu pripravovali, ako tie princípy premeniť na výstupy, čo je veľmi ťažké. Proti boli médiá...
.médiá boli proti?
Všade sa písalo, že je to nepripravené...
.to je iná vec, ale za reformu ako takú boli.
Ale len čo sme to začali uvádzať do praxe, boli médiá aj mnohí učitelia proti.
.ste spokojný s tým, ako dnes reforma prebieha?
O úspechu reformy sa rozhoduje až teraz, keďže bude nabiehať štyri-päť rokov. To je prvý krok, druhým bude zákon o pedagogických pracovníkoch, ktorý bude pre učiteľov väčšou zmenou než obsahová reforma. Potom príde na rad odborné školstvo a napokon celoživotné vzdelávanie.
.o čom bude zákon o pedagogických pracovníkoch?
Bude iný prístup v hodnotení práce. Zavádzame kritériá kvality. Ešte však nemôžeme pedagógov hodnotiť podľa toho, čo žiakov naučili, ale podľa pedagogických výstupov.
.čo to znamená?
Nejdeme do výstupov žiakov, keďže to sa zatiaľ hodnotiť nedá. Máme síce externé maturity, kde môžeme zmerať výsledky žiakov, ale to ešte neznamená, že žiaci s lepšími výsledkami mali nevyhnutne lepších učiteľov. Aby sme vedeli pridanú hodnotu učiteľa odmerať, museli by sme mať testy na začiatku jeho výučby a na konci. To však nemáme, teda touto cestou zatiaľ hodnotiť nemôžeme. Budeme teda hodnotiť to, čo sa hodnotiť dá.
.to je čo?
Či učiteľ napísal učebnicu alebo učebnicovú pomôcku, alebo či sa zúčastňoval na vzdelávaní...
.vy chcete hodnotiť napríklad učiteľa matematiky na základnej škole podľa toho, či napísal učebnicu...?
Nie. Ak vydá učebnicu, tak získa určitý počet kreditov, čo mu platovo pomôže. Ak učebnicu nevydá, nič sa nestane.
.na tvorbe učebníc sa podieľajú desiatky učiteľov, my však hovoríme omotivačnom systéme pre desiatky tisícov učiteľov. Ako ich môže takýto systém motivovať?
Pozor, ja nehovorím, že týmto chceme merať kvalitu učiteľov, to je len jeden z motivačných nástrojov. Ten systém len zavádzame, nehovorím, že o pár rokov nebudú kritériá iné.
.dobre, ale ak budeme od učiteľov chcieť, aby sa viac venovali písaniu učebníc či tvorbe pomôcok, prípadne aby čo najviac chodili na školenia, o to menej sa budú venovať žiakom...
Veď učiteľ má 36-hodinový pracovný čas, 20 hodín odučí, zvyšok má na prípravu.
.ale tú má na to, aby sa pripravil na vyučovanie.
Viete, ako sa ja, ako profesor, pripravujem? Tak, že študujem.
.nestačila by na zmenu motivácie učiteľov úplne jednoduchá vec, o ktorú sa pred rokmi neúspešne pokúšal váš predchodca Fronc: zrušiť tarifné platy?
Ten systém je v poriadku.
.hoci zakotvuje, že plat učiteľov sa odvíja od veku a pedagogickej praxe, nie od jeho nasadenia a kvality práce?
Je to jednoducho určitá tradícia. Uvedomme si, že u nás je priemerný plat učiteľa priemerným platom v hospodárstve. Ale tak je to trebárs aj vo Fínsku.
.ale plat nastupujúceho mladého učiteľa je o dosť nižší. Ten mladý učiteľ si chce založiť rodinu, mať byt a súčasne ostať v školstve. Čo má robiť, aby mohol v školstve ostať?
Aj vo Fínsku má začínajúci učiteľ nižší plat.
.ale ten mu na byt možno vystačí. Čo má robiť mladý učiteľ u nás?
Nastavili sme mu možnosť kariérového postupu. Sám sa môže rozhodnúť, či ju využije. Ak áno, za osem rokov môže mať o päťdesiat percent vyšší plat než ten, čo kariérne stúpať nebude.
.ak bude chodiť na školenia a tvoriť učebnice či iné materiály... Pán minister, prečo naďalej zväzujeme ruky riaditeľovi školy, ktorý má v zbore 27-ročného výborného učiteľa a chce si ho udržať, tabuľkovými platmi? A tie mu neumožňujú toho učiteľa zaplatiť?
Viete, ten systém nemôže byť závislý od subjektívneho rozhodnutia riaditeľa. Dostávam množstvo listov, kde sa mi učitelia sťažujú na svojvoľné rozhodnutia riaditeľov. Chápem tiež, že ak má riaditeľ päťdesiat učiteľov pod sebou, nemôže o nich vedieť všetko.
.je jasné, že v systéme bez taríf by bolo možno aj mnoho nespravodlivých rozhodnutí riaditeľa. Ale tu je tá nespravodlivosť založená v samotnom systéme taríf.
My sme sa vydali inou cestou: je na celkom dobrovoľnom rozhodnutí učiteľa, či využije kariérny postup, a tým získa vyšší plat.
.ale ako motivujete mladého učiteľa?
Kariérnym rastom.
.o osem rokov.
Tak sme však všetci v školstve začínali.
.ale doba sa zmenila. Keď je mladý učiteľ dobrý, prečo nemôže už hneď, alebo v prvých rokoch, dostať nie 15-tisíc, ale 23-tisíc korún?
Aj mladý chirurg si musí niečo odkrútiť, aby mal lepší plat. Na Slovensku má veľa ľudí takýto plat, nemôžeme povedať, že učiteľov z tohto vydelíme. Kto nastaví kritériá, že ktorý mladý učiteľ je dobrý a ktorý nie? Ten, čo dostal červený diplom?
.určoval by to riaditeľ školy...
Riaditeľ dnes môže voľne prerozdeliť šesť percent z celého platového balíka. Verte, že keby mohol viac, zosypalo by sa toľko kritiky...
.15-tisíc v Medzilaborciach je ešte celkom slušný plat. V Bratislave však ktorýkoľvek vysokoškolský absolvent v inej oblasti dostane ako nástupný plat podstatne viac. A tak sa bratislavskí riaditelia len prizerajú, ako im mladí učitelia po roku-dvoch odchádzajú...
Viete si predstaviť, ako by sme pred učiteľmi zdôvodnili, že za tú istú prácu dostanú vMedzilaborciach menej než vBratislave? Tak to nikde neexistuje, nemôžem zavádzať akési regionálne príplatky.
.to ani nehovoríme. Len si myslíme, že väčšia voľnosť riaditeľov pri určovaní platov by bola spravodlivejšia...
Ako hovorím, nechceme to nechať na subjektívnom posúdení.
.vy vlastne hovoríte, že na riaditeľov sa nedá spoliehať, lebo ani oni sami nie sú motivovaní zamestnávať kvalitný učiteľský zbor?
To nehovorím. Hovorím, že sa držíme tradície, nechávame na riaditeľovi doterajších šesť percent a nad rámec toho sme stanovili nový systém motivácie. A budeme k tomu pridávať nové kritériá.
.len ním veľa nevyriešite...
Myslíte, že môžeme vyriešiť všetko? Veľkou vecou je už len to, že sme zaviedli mechanizmus, v ktorom závisí odmeňovanie od vzdelávania a tvorenia.
.nevieme si povedať, že školstvo je pre štát veľmi dôležité a potrebuje viac peňazí?
V tomto roku máme v školských projektoch desať miliárd korún, čo je obrovská suma. Dnes už nie je problém nedostatku peňazí, ale kvality a toho, či sa tieto peniaze efektívne využívajú.
.václav klaus mladší, ktorý je riaditeľ renomovaného súkromného gymnázia v Česku, nám v rozhovore povedal, že v skutočnosti nejde o reformu, ale o dobrého riaditeľa, ktorý si musí získať učiteľov...
Keď som bol vo Fínsku, pýtal som sa, prečo sú takí dobrí. Oni mi povedali, že dôvodom sú tri slová: učiteľ, učiteľ, učiteľ. Preto sa chceme sústrediť na učiteľa, na vzdelávanie a školenie.
.celé to bude také formálne, učitelia si odbavia svoje školenia...
...radšej ich pošlime vzdelávať sa, lebo keby tam nešli, bude to omnoho horšie.
.problém našich učiteľov je v tom, že sú málo vyškolení a vzdelaní? Nie v tom, že sú málo motivovaní...?
Preto som zaviedol systém motivácie, ktorý je objektívny a nárokovateľný.
.ten systém ich núti chodiť na školenia. Ale ako ich donúti lepšie učiť?
Vychádzame už z uvedenej premisy, že vzdelanejší učiteľ je lepší učiteľ.
.a je to tak?
Ak to tak nie je, tak ten systém padne. Ale na nejakom princípe sme to museli postaviť. O tom systéme som diskutoval s učiteľmi a riaditeľmi dva roky, na nič lepšie sme neprišli.
.vaša obsahová reforma chcela dať školám viac voľnosti, čo malo podporu reformne naladených učiteľov. Prečo dnes práve títo ľudia hovoria, že reforma bola uponáhľaná amala sa odložiť, respektíve v tejto podobe zrušiť?
Tá reforma sa pripravovala osem rokov. Na štátnych vzdelávacích programoch sa robilo dva roky, sedeli na tom najlepší odborníci.
.vedeli ste, že niektoré predmetové komisie na tom začali robiť až niekedy v januári či vo februári?
Keby som bol oslovený a niečo učím už dvadsať rokov, tak to mám jednoducho v hlave a sformulujem to v priebehu troch dní.
.ľudia v jednotlivých komisiách, napríklad fyziky, nám hovorili, že do poslednej chvíle neboli oboznámení so zásadami, na ktorých môžu ten štátny vzdelávací plán postaviť.
Aké zásady myslíte?
.napríklad koľko hodín bude mať ten-ktorý predmet a vôbec aký má byť jeho vzdelávací obsah.
Rok predtým vedeli, že asi tridsať percent učiva si budú môcť zvoliť školy. Samozrejme, mohlo sa stať, že to niekde podcenili. Rozhodujúce sú však ďalšie roky. Máme veľmi dobre vypracované štátne vzdelávacie programy, máloktorý štát to má v takejto kvalite. Teraz je na školách, aké školské vzdelávacie programy si vypracujú. Hovoril som s riaditeľmi, ktorí sú z toho nadšení...
.nie je to tak, že na školách si do tých programov poopisovali staré osnovy a ide sa po starom?
Až za tri-štyri roky sa ukáže, či sa reforma chytila.
.vy ste ministrom školstva, čo je pozícia, ktorá by mala na deti pôsobiť výchovne. Ste však súčasne aj členom SNS, teda strany, ktorá má trochu zvláštne spôsoby. Aký to môže mať vplyv na deti?
Odpoviem všeobecne: sme národná, nie nacionalistická strana. Keď si prečítate náš volebný program, ten je o tom, že treba prebudiť národné povedomie na Slovensku, ktoré je u nás zanedbávané. Máme ho len zlomok oproti Maďarom, Američanom, Francúzom či Írom.
.vlastenectvo je v poriadku. Vy si naozaj myslíte, že v očiach detí SNS s tým, ako sa jej poprední predstavitelia vyjadrujú a správajú, reprezentuje vlastenectvo?
Môžem hovoriť za seba: myslím, že to ako sa vyjadrujem, je v poriadku. Bulvár v televízii je tisíckrát horší než to, čo expresívne povedia politici.
.ale expresívny slovník je tiež v poriadku. Lenže čo reprezentujú dnešní vládni politici a politici SNS? Váš predseda strany dáva na obdiv svoj majetok, všetci vedia, že má miliardy... Nereprezentujú naši politici to, že v politike sú, aby zarobili?
O Slotových miliardách teda neviem. Celé ste to veľmi zjednodušili, vidieť, že ste neboli v politike, videli by ste, ako tvrdo sa tu pracuje. Politika SNS je o hodnotách.
.o akých?
O vzťahu k národu.
.čo to znamená?
To, že si musíme uvedomiť, členmi akého národa sme.
.ale veď to všetci vedia.
Ani nie.
.kto to nevie?
Možno to aj vie, ale hanbí sa priznať k národu. Veď koľko sa hovorí o občianskej spoločnosti.
.občianska spoločnosť vyjadruje, že ľudia sa majú zapájať do verejného života...
Nie, občianska spoločnosť preferuje „ja“.
.sNS ide viac o národ?
Určite.
.smeru ide oň menej?
To nechcem tvrdiť.
.sDKÚ, KDH ide menej o národ?
Ani to nechcem tvrdiť.
.v čom vám ide viac o národ?
Ukazuje sa to aj v tom, že som ministrom školstva.
.ministra školstva mala aj SMK.
A vidíte, ako to dopadlo s maďarskými učebnicami. Nie je normálne, že neboli slovenské názvy v učebniciach. Bol porušený zákon o štátnom jazyku.
.reformy Dzurindových vlád nepomohli národu?
Ani jedna s výnimkou rovnej dane. Inak bolo všetko zle, dôchodková reforma bola jedna katastrofa.
.teda bola rovná daň dobrá aj pre národ?
Ale privatizácia pre nadnárodné korporácie bola zlá.
.aká bola privatizácia z čias Mečiarovej vlády, kde sedela SNS?
Verte mi, to je jedna ku tisíc, privatizácia za Mikloša bola oveľa horšia.
.čo robia dnes Počiatek s Kaliňákom, čo robí Slota, čo robí Mečiar a jeho Pozemkový fond? Veď tu ide len o peniaze.
To nie je pravda, to nemôžete takto nepodložene tvrdiť.
.a o čo tu ide?
O vec. Veď Slovensku sa darí vynikajúco.
.aj Počiatkovi a Kaliňákovi ide o vec?
Počiatek to robí veľmi dobre, za euro by mal dostať metál.
.nevidíte tie kšefty?
Nevidím, robím si svoju prácu. A vidím, ako sme prezentovaní v Bruseli, kde nás všetci chvália. Vy to vidíte len negativisticky.
.prečo ste boli najprv v HZDS a potom v SNS?
Bol som riaditeľom Slovenskej správy ciest a Palacka ma v roku 1998 absolútne nevhodným spôsobom vyhodil a vymenil za Macejka. HZDS mi ponúklo tieňového ministra za dopravu, dovtedy som nikdy v strane nebol.
.prečo ste odišli z HZDS?
To by som nerád rozoberal.
.ako ste sa dostali do SNS?
Oslovil ma Ján Slota, ktorý o mne vedel, ako som národne orientovaný. So Slotom sme, napokon, kamaráti od mojich šestnástich.
.keby vás Palacka nevyhodil, bolo by všetko úplne inak?
Určite.
.boli by ste dnes v SDKÚ?
Tak to asi nie. (Smiech)
JÁN MIKOLAJ/Narodil sa v roku 1953 v Košiciach. V roku 1977 absolvoval Vysokú školu dopravnú v Žiline. V roku 1983 sa stal odborným asistentom a docentom na Katedre cestného staviteľstva VŠDS. V rokoch 1995 až 1998 pracoval ako generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest. V roku 1999 nastúpil ako profesor na Žilinskú univerzitu. V roku 2002 bol zvolený ako poslanec za HZDS, v roku 2006 sa stal ako nominant SNS ministrom školstva. Je ženatý, má dve deti.
.ako ste sa vlastne stali ministrom školstva?
SNS malo tieňovú vládu, v ktorej som sa venoval doprave a školstvu. Keď vznikala táto vláda, chceli sme dopravu, pretože sme sa tu cítili dostatočne kvalifikovaní. Napokon sme dostali posty, ktoré mala predtým SMK. Školstvo mi logicky pripadlo, keďže som sa mu v strane venoval. Navyše som univerzitný profesor.
.mali ste realistickú predstavu, čo vás tu čaká?
Bol som už riaditeľom Slovenskej správy ciest, poznal som fungovanie ministerstva dopravy, teda istú predstavu o riadení ministerstva som mal. No fakt je, že mi to tu na začiatku pripadalo veľmi skostnatené. Nemalo to „drive“ a dynamiku ministerstva dopravy, kde sa robia projekty a riadi stavba diaľnic. Tu v školstve pri každom novom zákone narážam na neskutočný odpor a konzervativizmus. Stále som bol od niečoho odhováraný. Keď som povedal, že reforma bude a budeme na nej dva roky tvrdo pracovať, počul som milióny dôvodov, prečo to nerobiť. Školstvo má 23 priamo riadených organizácii, zistil som však, že s ich šéfmi sa predtým žiadne porady nerobili. Dnes mi chodí na porady 80 ľudí, inak sa to riadiť nedá...
.čo je najväčší problém v školstve?
Odpor k zmenám. Vo všeobecnosti sa ešte ako-tak akceptuje, že má nastať zmena, ale len čo sa má niekoho dotknúť, zdvihne sa odpor. Pritom obsahová reforma sa pripravovala osem rokov. A zrazu mi mnohí hovoria, že treba ešte počkať.
.ak hovoríte, že treba zásadné zmeny, aké máte na mysli?
Školy jednoducho musia reagovať na to, že doba sa zmenila. Na vysokých školách prudko klesá kvalita. Rástli síce do kvantity, ale na úkor kvality. Školy už nemajú meno, študenti tam chodia len preto, aby na konci štúdia získali diplom. Museli sme preto nastaviť nové pravidlá hry. Doteraz dostávali školy normatívy, peniaze išli so žiakom, teda čím viac bolo žiakov, tým viac peňazí. Dnes dostávajú školy už 35 percent peňazí podľa vedeckopedagogických výsledkov. Ďalej pripravujeme vyslovene revolučnú novelu. Chceme totiž nechať vysoké školy zakladať obchodné spoločnosti vedecko-výskumného charakteru vrátane svojho majetku.
.čo je cieľom?
Aby viac podnikali. Viete, my na Slovensku sme v niečom buď prví, alebo poslední. A práve v podieli zdrojov z vlastnej podnikateľskej činnosti sú na tom naše školy v Európe najhoršie. Máme vôbec veľmi málo súkromných peňazí v školstve.
.podnikať môžu technické či ekonomické fakulty či univerzity, ako však tento systém myslí na spoločenské vedy?
Tie sa musia tiež potrápiť. Nech rozmýšľajú, ako môžu získať peniaze.
.ak hovoríte, že kvalita vysokých škôl klesá, pretože ich vzniklo veľa, ste si vedomý toho, že ich najviac pribudlo počas Mečiarovej vlády v rokoch 1994 až 1998?
Nechcem to hodnotiť. Konštatujem len, že z analýz, ktoré som si dal urobiť, vyplynulo, že úroveň išla dole.
.nebudete teda tie školy rušiť?
To nie, nastavíme nové podmienky, ktoré univerzity buď splnia, alebo nesplnia. Uvidí sa, ako dopadnú v rámci komplexnej akreditácie.
.my ani nechyrujeme o tom, že by nejaká naša univerzita skončila v prvej päťstovke najlepších univerzít sveta. To asi nesúvisí len s tým, že máme priveľa škôl...
Tie kritériá sú voči nám trochu nespravodlivé, keďže iné univerzity napríklad v USA majú nositeľov Nobelovej ceny, za čo už dostanú veľa bodov. Ten hlavný problém je v pohodlnosti. Technologický inštitút v Massachusetts nedostáva od štátu nič, majú toľko študentov, koľko získali grantov. Kým u nás išli od štátu peniaze automaticky s každým prijatým študentom. Aj u nás chceme, aby sa školy museli viac uchádzať o granty.
.nepomohlo by skvalitneniu škôl spoplatnenie štúdia?
Nie. Buď by študent musel mať majetného rodiča, alebo by musel po večeroch robiť, alebo by sa musel zadlžiť.
.ale prečo by sa študentom mali skladať na štúdium všetci, keď ľudia s vysokoškolským diplomom zarábajú v priemere o dosť viac než zvyšok populácie?
To nie je pravda. Sú inžinieri, ktorí zarábajú menej než priemer.
.iste, najmä učitelia nie sú lukratívnou skupinou, ale v princípe naše tvrdenie jasne preukazujú štatistiky.
Všeobecne to platí, ale medzi ľuďmi sú veľké rozdiely.
.ste proti tomu aj vtedy, keby štát vybudoval veľkorysý pôžičkový systém sminimálnymi úrokmi?
Pozrite sa, ako vznikla hypotekárna kríza.
.ale veď to je iný problém.
Študenti by na to jednoducho nemali.
.ale ako zarábajúci absolventi by to postupne bez veľkého bremena mohli splácať...
Ale načo by sa zadlžovali?
.škola by mala viac peňazí a kvalita by mohla byť vyššia.
Ja však hovorím, nech si škola zarobí iným spôsobom, napríklad na projektoch. Spomínaný inštitút v Massachusetts si zarobí 60 percent na projektoch.
.ako si zarobí na projektoch taká katedra filozofie...?
To je azda jediná katedra, ktorá si nezarobí. Ale takí právnici či ekonomické univerzity by s tým nemali mať problém. Takisto tu vytvoríme systém celoživotného vzdelávania, aby školy mohli bohatnúť aj na základe ďalšieho vzdelávania.
.chcete, aby sa školy zmenili prostredníctvom nového systému financovania, robenia projektov či uchádzania sa o granty. Bude to skutočná zmena, hoci tam ostanú rovnakí učitelia?
Nemôžeme ich vymeniť, môžeme ich však pritlačiť k väčšej efektívnosti.
.veríte tomu?
Samozrejme.
.starého psa novým kúskom nenaučíte. Ak niekto učí celé roky nudne, prečo by to mal zrazu chcieť zmeniť?
Každý učiteľ bude mať iný plat.
.kto bude o tom rozhodovať?
Systém, určite nie subjektívny vplyv.
.ako?
Urobíme štyri kariérové pozície. Po prvých dvoch – asistent a samostatný učiteľ - bude nasledovať učiteľ s prvou a potom s druhou atestáciou. Medzi samostatným učiteľom a učiteľom s prvou atestáciou bude platový rozdiel 15 percent, medzi učiteľom s prvou a učiteľom s druhou atestáciou to bude ďalších 25 percent. Od tohto statusu bude závisieť 40 percent. To je vertikálne členenie. Bude ešte horizontálne členenie. V rámci kreditového systému môže získať ďalší 20-percentný príplatok.
.o aké kredity pôjde?
Pôjde o merateľné pedagogické výstupy a vzdelávanie učiteľov. Kredity budú napríklad za napísanie učebnice, učebnicovej pomôcky a podobne.
.čo ak učebnicu napíše, ale bude zlá?
Na to tu je odborná komisia, ktorá to posúdi.
.kto bude v tej komisii, aby kamaráti neudeľovali kredity svojim kamarátom...?
Pôjde o akreditačnú komisiu, ktorá to bude schvaľovať.
.čo bude znamenať tá atestácia?
Učiteľ musí prejsť systémom vzdelávania a zložiť záverečnú skúšku.
.každý sa pri hlási a každý to urobí...
Ale čo je naším cieľom? Aby sa učitelia ďalej vzdelávali.
.no ako zabránite tomu, aby z toho nebola čistá formalita?
Pozrite, ako systémový inžinier som si stanovil nasledovné východisko: kto sa bude viac vzdelávať, bude lepší učiteľ. Iste, niekto mi môže namietnuť, že ako k tomu príde, že hoci je lepší učiteľ ako jeho kolega, jeho kolega má väčší plat len preto, že sa vzdelával? V poriadku, ale potom mi povedzte iné kritériá. Ja zatiaľ vychádzam z toho, že kto sa vzdeláva, je lepší učiteľ a podľa toho som nastavil systém.
.ešte raz: čo sa zmení na prístupe profesorov, ktorých to všetko vlastne nudí a nudia aj svojich študentov? V poriadku, budú robiť atestácie, pri hlásia sa na školenia, ale budú pritom robiť rovnako...
Aj na škole, kde učím, sú kolegovia, ktorí majú o päťtisíc menší plat než ja, lebo ja som si urobil docentúru, profesúru. Pritom je dosť možné, že sú lepší a kreatívnejší učitelia než ja. To akceptujem. Ale ja som vzdelanejší, lebo som napísal monografiu, a tak ďalej. Platí totiž zásada, že ak chcete študenta niečo naučiť, musíte vedieť desaťkrát viac ako to, čo učíte. Teda premisa, čím viac viete, tým máte väčšie predpoklady byť dobrým učiteľom, v princípe platí.
.ale budú vďaka vášmu systému školení a podobne aj naozaj viac vedieť?
Na tom sme to postavili.
.tí, čo už sú profesori, budú môcť klesnúť na plate?
Ak chcem ako profesor dostať profesorský plat, budem musieť vyhrať výberové konanie.
.ak by ste to mali vyjadriť jedným slovom, aké sú naše vysoké školy?
Jedným slovom to nejde. Naše technické smery sú vynikajúce, vo svete požívajú dobrú povesť. Veľmi dobrá je medicína, architektúra aj umelecké smery. Slabšie je však právo a tiež ekonomické a manažérske smery. Taká sociálna práca je na tom ešte horšie.
.veľké haló ste spôsobili obsahovou reformou, ktorá sa týka základných a stredných škôl. Ste spokojný s tým, ako to prebehlo?
Milénium sa zaviedlo pred ôsmimi rokmi, dlho sa o ňom diskutovalo. Všetci vrátane EÚ sa zhodli na tom, ako by zásady reformy mali vyzerať. Každému bolo jasné, že na školách treba viac tvorivého a živšieho prístupu. Dva roky sme tu pripravovali, ako tie princípy premeniť na výstupy, čo je veľmi ťažké. Proti boli médiá...
.médiá boli proti?
Všade sa písalo, že je to nepripravené...
.to je iná vec, ale za reformu ako takú boli.
Ale len čo sme to začali uvádzať do praxe, boli médiá aj mnohí učitelia proti.
.ste spokojný s tým, ako dnes reforma prebieha?
O úspechu reformy sa rozhoduje až teraz, keďže bude nabiehať štyri-päť rokov. To je prvý krok, druhým bude zákon o pedagogických pracovníkoch, ktorý bude pre učiteľov väčšou zmenou než obsahová reforma. Potom príde na rad odborné školstvo a napokon celoživotné vzdelávanie.
.o čom bude zákon o pedagogických pracovníkoch?
Bude iný prístup v hodnotení práce. Zavádzame kritériá kvality. Ešte však nemôžeme pedagógov hodnotiť podľa toho, čo žiakov naučili, ale podľa pedagogických výstupov.
.čo to znamená?
Nejdeme do výstupov žiakov, keďže to sa zatiaľ hodnotiť nedá. Máme síce externé maturity, kde môžeme zmerať výsledky žiakov, ale to ešte neznamená, že žiaci s lepšími výsledkami mali nevyhnutne lepších učiteľov. Aby sme vedeli pridanú hodnotu učiteľa odmerať, museli by sme mať testy na začiatku jeho výučby a na konci. To však nemáme, teda touto cestou zatiaľ hodnotiť nemôžeme. Budeme teda hodnotiť to, čo sa hodnotiť dá.
.to je čo?
Či učiteľ napísal učebnicu alebo učebnicovú pomôcku, alebo či sa zúčastňoval na vzdelávaní...
.vy chcete hodnotiť napríklad učiteľa matematiky na základnej škole podľa toho, či napísal učebnicu...?
Nie. Ak vydá učebnicu, tak získa určitý počet kreditov, čo mu platovo pomôže. Ak učebnicu nevydá, nič sa nestane.
.na tvorbe učebníc sa podieľajú desiatky učiteľov, my však hovoríme omotivačnom systéme pre desiatky tisícov učiteľov. Ako ich môže takýto systém motivovať?
Pozor, ja nehovorím, že týmto chceme merať kvalitu učiteľov, to je len jeden z motivačných nástrojov. Ten systém len zavádzame, nehovorím, že o pár rokov nebudú kritériá iné.
.dobre, ale ak budeme od učiteľov chcieť, aby sa viac venovali písaniu učebníc či tvorbe pomôcok, prípadne aby čo najviac chodili na školenia, o to menej sa budú venovať žiakom...
Veď učiteľ má 36-hodinový pracovný čas, 20 hodín odučí, zvyšok má na prípravu.
.ale tú má na to, aby sa pripravil na vyučovanie.
Viete, ako sa ja, ako profesor, pripravujem? Tak, že študujem.
.nestačila by na zmenu motivácie učiteľov úplne jednoduchá vec, o ktorú sa pred rokmi neúspešne pokúšal váš predchodca Fronc: zrušiť tarifné platy?
Ten systém je v poriadku.
.hoci zakotvuje, že plat učiteľov sa odvíja od veku a pedagogickej praxe, nie od jeho nasadenia a kvality práce?
Je to jednoducho určitá tradícia. Uvedomme si, že u nás je priemerný plat učiteľa priemerným platom v hospodárstve. Ale tak je to trebárs aj vo Fínsku.
.ale plat nastupujúceho mladého učiteľa je o dosť nižší. Ten mladý učiteľ si chce založiť rodinu, mať byt a súčasne ostať v školstve. Čo má robiť, aby mohol v školstve ostať?
Aj vo Fínsku má začínajúci učiteľ nižší plat.
.ale ten mu na byt možno vystačí. Čo má robiť mladý učiteľ u nás?
Nastavili sme mu možnosť kariérového postupu. Sám sa môže rozhodnúť, či ju využije. Ak áno, za osem rokov môže mať o päťdesiat percent vyšší plat než ten, čo kariérne stúpať nebude.
.ak bude chodiť na školenia a tvoriť učebnice či iné materiály... Pán minister, prečo naďalej zväzujeme ruky riaditeľovi školy, ktorý má v zbore 27-ročného výborného učiteľa a chce si ho udržať, tabuľkovými platmi? A tie mu neumožňujú toho učiteľa zaplatiť?
Viete, ten systém nemôže byť závislý od subjektívneho rozhodnutia riaditeľa. Dostávam množstvo listov, kde sa mi učitelia sťažujú na svojvoľné rozhodnutia riaditeľov. Chápem tiež, že ak má riaditeľ päťdesiat učiteľov pod sebou, nemôže o nich vedieť všetko.
.je jasné, že v systéme bez taríf by bolo možno aj mnoho nespravodlivých rozhodnutí riaditeľa. Ale tu je tá nespravodlivosť založená v samotnom systéme taríf.
My sme sa vydali inou cestou: je na celkom dobrovoľnom rozhodnutí učiteľa, či využije kariérny postup, a tým získa vyšší plat.
.ale ako motivujete mladého učiteľa?
Kariérnym rastom.
.o osem rokov.
Tak sme však všetci v školstve začínali.
.ale doba sa zmenila. Keď je mladý učiteľ dobrý, prečo nemôže už hneď, alebo v prvých rokoch, dostať nie 15-tisíc, ale 23-tisíc korún?
Aj mladý chirurg si musí niečo odkrútiť, aby mal lepší plat. Na Slovensku má veľa ľudí takýto plat, nemôžeme povedať, že učiteľov z tohto vydelíme. Kto nastaví kritériá, že ktorý mladý učiteľ je dobrý a ktorý nie? Ten, čo dostal červený diplom?
.určoval by to riaditeľ školy...
Riaditeľ dnes môže voľne prerozdeliť šesť percent z celého platového balíka. Verte, že keby mohol viac, zosypalo by sa toľko kritiky...
.15-tisíc v Medzilaborciach je ešte celkom slušný plat. V Bratislave však ktorýkoľvek vysokoškolský absolvent v inej oblasti dostane ako nástupný plat podstatne viac. A tak sa bratislavskí riaditelia len prizerajú, ako im mladí učitelia po roku-dvoch odchádzajú...
Viete si predstaviť, ako by sme pred učiteľmi zdôvodnili, že za tú istú prácu dostanú vMedzilaborciach menej než vBratislave? Tak to nikde neexistuje, nemôžem zavádzať akési regionálne príplatky.
.to ani nehovoríme. Len si myslíme, že väčšia voľnosť riaditeľov pri určovaní platov by bola spravodlivejšia...
Ako hovorím, nechceme to nechať na subjektívnom posúdení.
.vy vlastne hovoríte, že na riaditeľov sa nedá spoliehať, lebo ani oni sami nie sú motivovaní zamestnávať kvalitný učiteľský zbor?
To nehovorím. Hovorím, že sa držíme tradície, nechávame na riaditeľovi doterajších šesť percent a nad rámec toho sme stanovili nový systém motivácie. A budeme k tomu pridávať nové kritériá.
.len ním veľa nevyriešite...
Myslíte, že môžeme vyriešiť všetko? Veľkou vecou je už len to, že sme zaviedli mechanizmus, v ktorom závisí odmeňovanie od vzdelávania a tvorenia.
.nevieme si povedať, že školstvo je pre štát veľmi dôležité a potrebuje viac peňazí?
V tomto roku máme v školských projektoch desať miliárd korún, čo je obrovská suma. Dnes už nie je problém nedostatku peňazí, ale kvality a toho, či sa tieto peniaze efektívne využívajú.
.václav klaus mladší, ktorý je riaditeľ renomovaného súkromného gymnázia v Česku, nám v rozhovore povedal, že v skutočnosti nejde o reformu, ale o dobrého riaditeľa, ktorý si musí získať učiteľov...
Keď som bol vo Fínsku, pýtal som sa, prečo sú takí dobrí. Oni mi povedali, že dôvodom sú tri slová: učiteľ, učiteľ, učiteľ. Preto sa chceme sústrediť na učiteľa, na vzdelávanie a školenie.
.celé to bude také formálne, učitelia si odbavia svoje školenia...
...radšej ich pošlime vzdelávať sa, lebo keby tam nešli, bude to omnoho horšie.
.problém našich učiteľov je v tom, že sú málo vyškolení a vzdelaní? Nie v tom, že sú málo motivovaní...?
Preto som zaviedol systém motivácie, ktorý je objektívny a nárokovateľný.
.ten systém ich núti chodiť na školenia. Ale ako ich donúti lepšie učiť?
Vychádzame už z uvedenej premisy, že vzdelanejší učiteľ je lepší učiteľ.
.a je to tak?
Ak to tak nie je, tak ten systém padne. Ale na nejakom princípe sme to museli postaviť. O tom systéme som diskutoval s učiteľmi a riaditeľmi dva roky, na nič lepšie sme neprišli.
.vaša obsahová reforma chcela dať školám viac voľnosti, čo malo podporu reformne naladených učiteľov. Prečo dnes práve títo ľudia hovoria, že reforma bola uponáhľaná amala sa odložiť, respektíve v tejto podobe zrušiť?
Tá reforma sa pripravovala osem rokov. Na štátnych vzdelávacích programoch sa robilo dva roky, sedeli na tom najlepší odborníci.
.vedeli ste, že niektoré predmetové komisie na tom začali robiť až niekedy v januári či vo februári?
Keby som bol oslovený a niečo učím už dvadsať rokov, tak to mám jednoducho v hlave a sformulujem to v priebehu troch dní.
.ľudia v jednotlivých komisiách, napríklad fyziky, nám hovorili, že do poslednej chvíle neboli oboznámení so zásadami, na ktorých môžu ten štátny vzdelávací plán postaviť.
Aké zásady myslíte?
.napríklad koľko hodín bude mať ten-ktorý predmet a vôbec aký má byť jeho vzdelávací obsah.
Rok predtým vedeli, že asi tridsať percent učiva si budú môcť zvoliť školy. Samozrejme, mohlo sa stať, že to niekde podcenili. Rozhodujúce sú však ďalšie roky. Máme veľmi dobre vypracované štátne vzdelávacie programy, máloktorý štát to má v takejto kvalite. Teraz je na školách, aké školské vzdelávacie programy si vypracujú. Hovoril som s riaditeľmi, ktorí sú z toho nadšení...
.nie je to tak, že na školách si do tých programov poopisovali staré osnovy a ide sa po starom?
Až za tri-štyri roky sa ukáže, či sa reforma chytila.
.vy ste ministrom školstva, čo je pozícia, ktorá by mala na deti pôsobiť výchovne. Ste však súčasne aj členom SNS, teda strany, ktorá má trochu zvláštne spôsoby. Aký to môže mať vplyv na deti?
Odpoviem všeobecne: sme národná, nie nacionalistická strana. Keď si prečítate náš volebný program, ten je o tom, že treba prebudiť národné povedomie na Slovensku, ktoré je u nás zanedbávané. Máme ho len zlomok oproti Maďarom, Američanom, Francúzom či Írom.
.vlastenectvo je v poriadku. Vy si naozaj myslíte, že v očiach detí SNS s tým, ako sa jej poprední predstavitelia vyjadrujú a správajú, reprezentuje vlastenectvo?
Môžem hovoriť za seba: myslím, že to ako sa vyjadrujem, je v poriadku. Bulvár v televízii je tisíckrát horší než to, čo expresívne povedia politici.
.ale expresívny slovník je tiež v poriadku. Lenže čo reprezentujú dnešní vládni politici a politici SNS? Váš predseda strany dáva na obdiv svoj majetok, všetci vedia, že má miliardy... Nereprezentujú naši politici to, že v politike sú, aby zarobili?
O Slotových miliardách teda neviem. Celé ste to veľmi zjednodušili, vidieť, že ste neboli v politike, videli by ste, ako tvrdo sa tu pracuje. Politika SNS je o hodnotách.
.o akých?
O vzťahu k národu.
.čo to znamená?
To, že si musíme uvedomiť, členmi akého národa sme.
.ale veď to všetci vedia.
Ani nie.
.kto to nevie?
Možno to aj vie, ale hanbí sa priznať k národu. Veď koľko sa hovorí o občianskej spoločnosti.
.občianska spoločnosť vyjadruje, že ľudia sa majú zapájať do verejného života...
Nie, občianska spoločnosť preferuje „ja“.
.sNS ide viac o národ?
Určite.
.smeru ide oň menej?
To nechcem tvrdiť.
.sDKÚ, KDH ide menej o národ?
Ani to nechcem tvrdiť.
.v čom vám ide viac o národ?
Ukazuje sa to aj v tom, že som ministrom školstva.
.ministra školstva mala aj SMK.
A vidíte, ako to dopadlo s maďarskými učebnicami. Nie je normálne, že neboli slovenské názvy v učebniciach. Bol porušený zákon o štátnom jazyku.
.reformy Dzurindových vlád nepomohli národu?
Ani jedna s výnimkou rovnej dane. Inak bolo všetko zle, dôchodková reforma bola jedna katastrofa.
.teda bola rovná daň dobrá aj pre národ?
Ale privatizácia pre nadnárodné korporácie bola zlá.
.aká bola privatizácia z čias Mečiarovej vlády, kde sedela SNS?
Verte mi, to je jedna ku tisíc, privatizácia za Mikloša bola oveľa horšia.
.čo robia dnes Počiatek s Kaliňákom, čo robí Slota, čo robí Mečiar a jeho Pozemkový fond? Veď tu ide len o peniaze.
To nie je pravda, to nemôžete takto nepodložene tvrdiť.
.a o čo tu ide?
O vec. Veď Slovensku sa darí vynikajúco.
.aj Počiatkovi a Kaliňákovi ide o vec?
Počiatek to robí veľmi dobre, za euro by mal dostať metál.
.nevidíte tie kšefty?
Nevidím, robím si svoju prácu. A vidím, ako sme prezentovaní v Bruseli, kde nás všetci chvália. Vy to vidíte len negativisticky.
.prečo ste boli najprv v HZDS a potom v SNS?
Bol som riaditeľom Slovenskej správy ciest a Palacka ma v roku 1998 absolútne nevhodným spôsobom vyhodil a vymenil za Macejka. HZDS mi ponúklo tieňového ministra za dopravu, dovtedy som nikdy v strane nebol.
.prečo ste odišli z HZDS?
To by som nerád rozoberal.
.ako ste sa dostali do SNS?
Oslovil ma Ján Slota, ktorý o mne vedel, ako som národne orientovaný. So Slotom sme, napokon, kamaráti od mojich šestnástich.
.keby vás Palacka nevyhodil, bolo by všetko úplne inak?
Určite.
.boli by ste dnes v SDKÚ?
Tak to asi nie. (Smiech)
JÁN MIKOLAJ/Narodil sa v roku 1953 v Košiciach. V roku 1977 absolvoval Vysokú školu dopravnú v Žiline. V roku 1983 sa stal odborným asistentom a docentom na Katedre cestného staviteľstva VŠDS. V rokoch 1995 až 1998 pracoval ako generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest. V roku 1999 nastúpil ako profesor na Žilinskú univerzitu. V roku 2002 bol zvolený ako poslanec za HZDS, v roku 2006 sa stal ako nominant SNS ministrom školstva. Je ženatý, má dve deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.