Prečo sa naše diaľnice stavajú tak dlho? A prečo sú také drahé? Ako s tým súvisia sysle? Kedy bude Slovensko prepojené diaľnicou? Šéf Národnej diaľničnejspoločnosti a splnomocnenec vlády pre diaľnice a rýchlostné cesty Igor Choma.
.keď sa tu hovorí o diaľniciach, vždy na začiatku aj konci debaty sa objavujú peniaze. Je to naozaj hlavný problém?
Vždy je to o peniazoch, výstavba diaľnic je finančne veľmi náročná. Na druhej strane, ak aj sú k dispozícii peniaze, treba mať stavby pripravené. A to, žiaľ, neboli. Nechcem o tom vôbec politizovať, ale faktom je, že vminulom období bolo tých projektov pripravených veľmi málo. Dva roky sme veľmi intenzívne pracovali práve na príprave diaľnic, čo je zväčša väčší problém, než ich potom stavať.
.diaľnice sú veľkou politickou témou už od polovice 90. rokov. Prečo to ide tak pomaly?
Chyba predchádzajúcich vlád, a to je jedno, ktorá to bola, podľa mňa spočíva v tom, že sa nedefinovala stratégia výstavby diaľnic a aj preto tu nebola kontinuita. Je to škoda, pretože keby tu bola v týchto veciach jasná predstava a jasná dohoda, mohli sme byť oveľa ďalej. Najmä keď boli možnosti vyčleniť na to zdroje, ak by bolo jasné, koľko a kam – napríklad z privatizácie. Je to veľká škoda, pretože dnes vidíme, že tam, kde je infraštruktúra, prakticky nie je nezamestnanosť, sú tam investori...
.chýbajúcou kontinuitou myslíte napríklad to, že nebolo jasné, kadiaľ diaľnice majú ísť?
Jednoznačne. Na tom, kadiaľ by mali diaľnice viesť, sa tu pracuje, obrazne povedané, sto rokov. Sú tu mapy o tom, ako by mala vyzerať diaľničná sieť, ešte spred druhej svetovej vojny – to bola napríklad tá Baťova diaľnica až do Užhorodu.
.tie spory o najlepšiu alternatívu však mali svoj význam, nie?
Pozrite sa, aj keď boli tendencie meniť staré pôvodné plány, vždy sa to k nim napokon vrátilo. Zbytočne sa strácal čas, pretože je úplne prirodzené a logické, aby diaľnice išli tadiaľ, kde boli historicky obchodné cesty. Sú to najprirodzenejšie cesty a vývoj napokon ukázal, že aj tak sme nevymysleli nič lepšie.
.pri debate o výstavbe diaľnic sa často objavuje argument, že slovenské diaľnice sú drahšie ako napríklad nemecké alebo chorvátske. Prečo?
My sme dali minulý rok robiť jednu štúdiu a pokiaľ viem, aj Protimonopolný úrad v spolupráci s nemeckým úradom robí porovnanie cien diaľnic, a výsledok by mal byť známy možno v priebehu mesiaca. To pre nás bude veľmi zaujímavé. Ale v zásade treba porovnávať porovnateľné.
.čo to znamená?
Ak napríklad hovoríme o porovnaní s Chorvátskom, je to nekorektné porovnávanie, pretože úroveň ich diaľnic a tých našich je zásadne iná. Dokonca aj úroveň rakúskych diaľnic, ak si napríklad vezmeme nový úsek, ktorým spojili Bratislavu so svojou sieťou, je iná než naša.
.čo znamená to „iná úroveň“? Naše cesty sú lepšie?
Sú na vyššej úrovni. Nehovorím možno o konštrukcii vozovky, ale všetko, čo súvisí s kanalizáciou, s odlučovačmi ropných látok, všetkými tými prídavnými vecami, ktoré my podľa našich noriem musíme robiť navyše...
.ak Rakúšanom stačia cesty, aké majú, prečo my, ktorí nemáme dosť peňazí a potrebujeme rýchlo stavať, musíme mať niečo navyše?
Lebo je to problém tejto spoločnosti, že vo všetkom chceme byť pápežskejší ako pápež. A sami si pridávame aj veci, ktoré by sme, napríklad z hľadiska noriem EÚ, nemuseli.
.chcete tým povedať, že to, čo výstavbu diaľnic u nás predlžuje a predražuje, sú naše normy, ktoré sú prísnejšie ako tie európske?
Sú prísnejšie ako by mohli byť. V niektorých veciach sa nám podarilo naše normy zmierniť, čo sa týka napríklad uhlov stúpania a klesania či oblúkov diaľnic. Ale nepodarilo sa nám naše normy zmierniť vo veciach, týkajúcich sa napríklad životného prostredia. A tak musíme budovať odlučovače ropných látok, čo je nesmierne drahá záležitosť, akú v Rakúsku nikde nemáte. A vôbec, to porovnávanie so Západom je zložité – my dnes musíme spĺňať rôzne prísne normy, ktoré si ešte sami v niečom sprísňujeme, v situácii, keď treba vybudovať základnú infraštruktúru. Oni nám dávajú prísne podmienky v situácii, keď oni už infraštruktúru vybudovanú majú.
.keď však hovoríme o ochrane životného prostredia, na Slovensku takmer nemáme inde bežnú vec – priechody ponad alebo popod diaľnicu pre zver, a chýba aj oplotenie diaľnic, čo ohrozuje vodičov aj zvieratá. To by sa zlepšiť mohlo, nie?
Súhlasím, ale ono sa to aj deje. Pri starých diaľniciach ploty neboli povinné, ale dnes už je to na nových diaľniciach z väčšej miery urobené. Vlani sme robili štúdiu, ktoré miesta sú najinkriminovanejšie z hľadiska zveri, a tam ideme tie oplotenia dorábať. Aj tie nadchody a podchody. Ale to nie je sporná vec, snažíme sa to zlepšovať. Sú tu iné absurdity.
.napríklad aké?
Napríklad, keď v rámci výstavby musíme presťahovať sysle z jedného miesta na druhé. Ministerstvo životného prostredia nám povie, aký pozemok máme kúpiť a presťahovať naň sysle, a už nikoho netrápi, že tie zvieratá sa potom presťahujú naspäť. Nemôžeme ich tam oplotiť a povedať: syseľ, tuto máš list vlastníctva, dám ti ho do diery, lebo toto je teraz tvoj pozemok. A to nie sú len sysle, ale aj množstvo ďalších komplikácií. Takto zbytočne strácame čas aj peniaze a tým zvieratám to aj tak nepomôže.
.diaľnica z Bratislavy do Košíc bude hotová do roku 2010, povedal pred rokom premiér. Dnes už je jasné, že to nie je reálne, však?
To, že bol zadefinovaný termín postavenia tej diaľnice do roku 2010, bolo dobre. Pretože iba tak mohol vzniknúť naozaj silný tlak a začalo sa na tom poriadne robiť. Áno, dnes už je jasné, že je to nereálne, ale je to dobre, pretože ide o to naštartovať veci a tlačiť ich čo najrýchlejšie dopredu. Keby sme si povedali, že to bude do roku 2015, je to dnes síce realistické, ale nebolo by to isté. Každý by mal na všetko veľa času a naša povaha je, žiaľ, asi taká, že kým nad sebou necítime bič, veci sa nehýbu.
.a vznikol aspoň ten tlak a pohli sa veci dopredu?
Veľmi. Celá ta mašinéria prípravy – projektová dokumentácia, majetkovo-právne vyrovnania a podobne – sa rozbehla, pripravujú sa nové projekty, pripravujú sa PPP projekty, rozbehli sa geologické a archeologické prieskumy. Dnes míňame na prípravu trikrát toľko ako v roku 2006.
.ale keď cestujete po Slovensku, tento dojem veľkej aktivity nemáte.
Áno, laik si môže povedať: veď sa nič nedeje, žiadna diaľnica sa nestavia. Dnes to množstvo práce nevidno, ale práve táto práca nám umožní na budúci rok naraz začať výstavbu ďalších 15 úsekov. Na porovnanie, za posledných osem rokov sa otvorilo 13 úsekov. Je to neporovnateľný nárast aktivity. Napokon je tu obrovská verejná objednávka po tom, aby sa to dostavalo. Drvivú väčšinu ľudí nezaujíma, z akých peňazí sa to urobí, ako sa to pripravuje a aká firma to postaví. Proste len chcú, aby to spojenie už bolo vybudované.
.aký termín spojenia východu so západom krajiny je reálny?
Ak sa spustia plánované PPP projekty, rok 2012 alebo 2013 je reálny, vtedy by mohlo byť hotové kompletné prepojenie vrátane tunelov.
.jedným z opatrení na urýchlenie výstavby diaľnic bola zmena zákona, ktorá vám umožňuje okamžite stavať kdekoľvek bez ohľadu na nesúhlas majiteľa pozemku s tým, že vyvlastnenie prebieha dodatočne. Nie je to trochu privysoká cena za rýchlejšiu výstavbu?
Pozrite sa, aj predtým tu prebiehali vyvlastňovania v prípade, že vlastníci pozemkov nesúhlasili s dohodou, čo je asi pol percenta dotknutých vlastníkov. Mimochodom, ten súdnoznalecký odhad je robený na základe trhovej ceny a ak sa majitelia chcú dohodnúť, dostanú 1,2 násobku tej sumy, čo je, myslím, dobrá ponuka.
.ale dnes, ak nesúhlasíte s dohodou, vám na pozemok prídu stavebné stroje a je koniec debaty.
Lenže jediné, čo sa zmenilo, je to, že dnes nemusíme čakať možno rok alebo dva, kým prebehne proces vyvlastnenia a môžeme stavať hneď. Ale okrem toho zdržania, ktoré sa tým odstránilo, sa nezmenilo nič. Či je to v poriadku z hľadiska ústavnosti, to ja posudzovať nebudem.
.vám by sa páčilo, keby sa takto stavalo na vašom pozemku?
Nepáčilo. Ale zhodou okolností sa ide stavať možno 60 metrov od môjho pozemku a ani som sa to nesnažil zmeniť, pretože diaľnicu považujem za spoločensky nesmierne dôležitú. Viem ľudsky pochopiť situáciu ľudí, ktorých sa to priamo dotkne. Ale som tu na to, aby sa diaľnice stavali.
.eurofondy mohli byť ideálny spôsob, ako prefinancovať veľkú časť nákladov s diaľnicami. Nám sa to však príliš nedarí. To je vážna vec, nie?
Je vážna vec, keď môžete dostať peniaze „zadarmo“ a nedostanete ich. Takže je škoda každej koruny, ktorá nám utečie.
.pri niektorých stavbách nám hrozí, že budeme musieť peniaze z eurofondov vracať, pretože Komisia tvrdí, že v nákladoch sú aj veci, ktoré by tam nemali byť a že je to predražené...
Súvisí to s pravidlami. Nie je dobré, ak sa menia počas hry. Na začiatku prvého programovacieho obdobia (roky 2004 až 2006, pozn. red.) boli zadefinované pravidlá, ako získať peniaze z eurofondov. My sme všetko splnili a žiadosti boli odsúhlasené. A teraz, keď sa projekty uzatvárajú, je tu výhrada, že verejné obstarávania neboli urobené korektne. My argumentujeme, že sme postupovali podľa platnej legislatívy v tom čase. Zákon o verejnom obstarávaní bol vtedy iný. Potom sa zmenil, EK to posudzuje podľa dnes platného znenia a hrozí nám, že nejaké peniaze budeme vracať. S tým nemôžeme robiť nič, len argumentovať. O to sa snažíme.
.a prečo nebola na stavbu diaľnic v súčasnom rozpočtovom období EÚ vyčerpaná z eurofondov ešte ani koruna?
Do dnešného dňa nedala ani sama EÚ všetky pravidlá, ako sa majú spracúvať žiadosti. Na konci roka 2006 sme odovzdali žiadosť na projekt výstavby v Považskej Bystrici. Odvtedy sa štyrikrát vrátila, štyrikrát sa zmenili pravidlá. Chýbajú nám návody, stále sa to mení. Dnes je stav taký, že do konca roka by mala byť odsúhlasená prvá žiadosť, a to je práve tá Považská Bystrica.
.pPP je ďalšia vec, ktorá mala výstavbu urýchliť, ale dnes sa k veľkému riziku ich predraženia pre našu neskúsenosť pridalo aj riziko ich predraženia vinou finančnej krízy. Nie je to riziko príliš veľké?
Vždy existuje riziko. Na začiatku sme o PPP projektoch mali úplne inú predstavu. Začala to trochu pripravovať už bývalá vláda, ale vzhľadom na nedobré skúsenosti v Maďarsku a v Poľsku sa zmenila koncepcia. Prehodnocovali sa rizikové faktory. Povedalo sa, že koncesionár prevezme riziko výstavby, riziko dostupnosti a štát prevezme riziko dopytu. Vláda povedala, že diaľnice sú pre ekonomiku také dôležité, že to bude splácať 30 rokov.
.otázka je, aká bude cena. O koľko drahšie diaľnice si môžeme dovoliť?
Neviem, posúdiť vplyv tých projektov na štátne financie dokáže ministerstvo financií. Ponuky prišli, ministerstvo dopravy ich vyhodnotí z pohľadu verejného obstarávania, určí sa cena a tú posúdi ministerstvo financií.
.a keby sa PPP nepodarilo rozbehnúť?
To nepredpokladám, ale ak náhodou, potom pri rýchlostnej ceste R1 je situácia veľmi dobrá a všetko je pripravené. Ak by dnes vláda povedala, že nejdeme do tohto projektu, okamžite vieme začať verejné obstarávanie a zároveň spracovať žiadosti o nenávratný finančný príspevok z eurofondov, pretože všetky tri úseky na R1 sú aj v operačnom programe Doprava. Takže R1 („južná trasa“ cez Nitru a Zvolen, pozn. red.) a diaľnicu D1 („severná trasa“ popod Tatry, pozn. red.) začneme stopercentne stavať v roku 2009 a využijeme fondy, ktoré sú k dispozícii.
.výstavba diaľnic alebo mýtny systém sú lukratívne zakázky. Ako sa snažíte zabezpečiť, aby sa eliminovala korupcia?
Štátne zákazky sú lukratívne. Často to ani nie je o cene, ale najmä o tom, že štát vždy všetko zaplatí. Pokiaľ sa spracuje projektová dokumentácia, ide na posúdenie na ministerstvo výstavby, kde sa urobí štátna expertíza, ktorá určí cenu, a to je pre nás maximálna cena. Ak urobíme verejné obstarávanie, kde prídu tri ponuky, ktoré sú nad rámec tejto ceny, sú pre nás neprijateľné.
.je zaujímavé, že občas síce vyhrá firma s najnižšou cenou, ale nakoniec si peniaze navyše aj tak takzvane „vydodatkuje“...
S tým sa tu borím už dva roky. Veľa zmlúv bolo podpísaných a s tým sa už nedá urobiť nič. Ako som tu, otvorili sme už osem nových stavieb, ktoré už majú zadefinované aj iné pravidlá. My máme dnes klauzulu, kde je napísané, že akékoľvek náklady, ktoré vzniknú dodatočne pre chyby v projekte alebo v príprave musí zaplatiť projektant. No a tie projekty už začínajú vyzerať inak. Je jasné, že žiadna stavba nedopadne presne tak, ako bola naplánovaná. My sme však deklarovali, že suma sa môže zvýšiť maximálne o 20 percent a od budúceho roku maximálne o 10 percent. S tými dodatkami sa teda už začíname vyrovnávať a dnes sú na úrovni nejakých 8 percent ceny.
.v akom štádiu je rozširovanie D1 z Bratislavy do Trnavy?
Úplná rekonštrukcia sa začne v roku 2011. Do toho času aspoň zabetónujeme stredový zelený pás, ktorým, podobne ako odstavným pásom, rozšírime vozovku, a tú predelíme na tri pruhy.
.nevznikne nakoniec problém na Prístavnom moste, kde sa všetko znovu zleje do dvoch pruhov?
Riešili sme aj problém Prístavného mosta, ale žiaľ, statika na tri pruhy nevychádza. Z pohľadu statiky je dokonca problematický aj súčasný stav.
.v preťaženej Bratislave sa hovorí o okruhu, ktorý má odviesť dopravu z mestského okruhu na obchvat šiestym mostom cez Dunaj po diaľnicu D1 pri Ivanke a ďalej má pokračovať tunelom popod Malé Karpaty na diaľnicu D2 pri Stupave. Dožijeme sa toho?
Dožijeme. Niektoré časti by sa mohli začať stavať v roku 2011, ďalšie v roku 2013.
.nebude problém s tunelom, ktorý vedie popod chránenú krajinnú oblasť?
Tunel je pre chránenú oblasť ideálne riešenie. Skôr máme problém s ochranármi, ktorí nechcú most, ale tunel popod Dunaj. Lenže tunel má nejaké predpísané sklony, vyjdeme s ním omnoho ďalej ako s mostom a tak nenapojíme obce, ktoré sme chceli napojiť. Nehovoriac o tom, že je to obrovská investícia.
.premiér sľúbil rýchlostnú cestu R8 z Nitry cez Topoľčany až za Partizánske. Má to zmysel?
Každá diaľnica má svoj význam, je jedno či je v polovičnom profile a vedie tam či onam, každá prinesie zlepšenie infraštruktúry. Je to však otázka časovania a peňazí. Príprava R8 má byť hotová do roku 2010, kedy sa ju rozhodne spustiť vláda, to je už iná vec.
.máte na budovanie diaľnic k dispozícii dosť peňazí?
Máme zdroje zo štátneho rozpočtu, sú tu aj európske fondy – máme 21 miliárd. A to nehovorím o PPP projektoch, potom to bude o sto miliardách ročne.
.tender na elektronické mýto ešte nie je uzavretý. Účastníci, ktorí prehrali, namietali, že ste ich vyradili zo zvláštnych, navýsosť formálnych dôvodov a vyhralo najdrahšie konzorcium...
Som presvedčený, že výber bol urobený korektne. Je fakt, že sme zadefinovali veľmi prísne pravidlá hry, pretože niekam to mýto chceme nasmerovať. Satelitný systém jednoznačne má perspektívu, aj keď tu asi čisto satelitný systém nebude. Tak či tak, nemohli sme byť poslední v EÚ, ktorí zavedú mikrovlnný systém, a potom ho o pár rokov budeme za drahé peniaze prebudúvať.
.ten tender bol však veľmi zvláštny a ešte stále nie je uzavretý pre spory o jeho priebeh. Čo s tým?
Zadefinovali sme pravidlá hry a niektorí účastníci ich jednoducho nesplnili. Doteraz sme nechceli nič hovoriť, pretože sme ten tender nechceli ohroziť. Len čo však bude podpísaná zmluva, urobíme veľkú tlačovku, aby to verejnosť vedela posúdiť. Uvidíte, že keď dáme argumenty na stôl, tak to nebudú argumenty spoločností, ktoré robia všetko preto, aby to prekazili. Naše vzťahy sÚradom pre verejné obstarávanie sú napäté, ale aj napriek tomu úrad všetky doterajšie námietky neúspešných účastníkov tendra zamietol.
.víťaz tendra ponúkol cenu 26 miliárd korún. Koľko bude trvať, kým sa systém zaplatí?
Pesimistický odhad je 4 až 5 rokov, optimistický 3 roky. A navyše, mýtny systém bude spravodlivý: kto koľko prejde, toľko zaplatí. Dnes máme za diaľničné nálepky 2,2 miliardy ročne, v roku 2010 čakáme z mýta nejakých 5-6 miliárd.
.kedy budete zaspávať s pocitom, že ste splnili svoju úlohu?
Dobre sa mi bude spať, keď budú na hlavnej diaľnici D1 rozbehnuté všetky stavby. Slovensko tú chrbtovú kosť jednoducho potrebuje.
IGORCHOMA/Narodil sa v roku 1964 v Martine. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT, pracoval ako stavebný a projektový manažér, obchodný zástupca MZV a MH v Moskve (1996 – 99), riaditeľ viacerých stavebných firiem. Je ženatý, má dve deti.
.keď sa tu hovorí o diaľniciach, vždy na začiatku aj konci debaty sa objavujú peniaze. Je to naozaj hlavný problém?
Vždy je to o peniazoch, výstavba diaľnic je finančne veľmi náročná. Na druhej strane, ak aj sú k dispozícii peniaze, treba mať stavby pripravené. A to, žiaľ, neboli. Nechcem o tom vôbec politizovať, ale faktom je, že vminulom období bolo tých projektov pripravených veľmi málo. Dva roky sme veľmi intenzívne pracovali práve na príprave diaľnic, čo je zväčša väčší problém, než ich potom stavať.
.diaľnice sú veľkou politickou témou už od polovice 90. rokov. Prečo to ide tak pomaly?
Chyba predchádzajúcich vlád, a to je jedno, ktorá to bola, podľa mňa spočíva v tom, že sa nedefinovala stratégia výstavby diaľnic a aj preto tu nebola kontinuita. Je to škoda, pretože keby tu bola v týchto veciach jasná predstava a jasná dohoda, mohli sme byť oveľa ďalej. Najmä keď boli možnosti vyčleniť na to zdroje, ak by bolo jasné, koľko a kam – napríklad z privatizácie. Je to veľká škoda, pretože dnes vidíme, že tam, kde je infraštruktúra, prakticky nie je nezamestnanosť, sú tam investori...
.chýbajúcou kontinuitou myslíte napríklad to, že nebolo jasné, kadiaľ diaľnice majú ísť?
Jednoznačne. Na tom, kadiaľ by mali diaľnice viesť, sa tu pracuje, obrazne povedané, sto rokov. Sú tu mapy o tom, ako by mala vyzerať diaľničná sieť, ešte spred druhej svetovej vojny – to bola napríklad tá Baťova diaľnica až do Užhorodu.
.tie spory o najlepšiu alternatívu však mali svoj význam, nie?
Pozrite sa, aj keď boli tendencie meniť staré pôvodné plány, vždy sa to k nim napokon vrátilo. Zbytočne sa strácal čas, pretože je úplne prirodzené a logické, aby diaľnice išli tadiaľ, kde boli historicky obchodné cesty. Sú to najprirodzenejšie cesty a vývoj napokon ukázal, že aj tak sme nevymysleli nič lepšie.
.pri debate o výstavbe diaľnic sa často objavuje argument, že slovenské diaľnice sú drahšie ako napríklad nemecké alebo chorvátske. Prečo?
My sme dali minulý rok robiť jednu štúdiu a pokiaľ viem, aj Protimonopolný úrad v spolupráci s nemeckým úradom robí porovnanie cien diaľnic, a výsledok by mal byť známy možno v priebehu mesiaca. To pre nás bude veľmi zaujímavé. Ale v zásade treba porovnávať porovnateľné.
.čo to znamená?
Ak napríklad hovoríme o porovnaní s Chorvátskom, je to nekorektné porovnávanie, pretože úroveň ich diaľnic a tých našich je zásadne iná. Dokonca aj úroveň rakúskych diaľnic, ak si napríklad vezmeme nový úsek, ktorým spojili Bratislavu so svojou sieťou, je iná než naša.
.čo znamená to „iná úroveň“? Naše cesty sú lepšie?
Sú na vyššej úrovni. Nehovorím možno o konštrukcii vozovky, ale všetko, čo súvisí s kanalizáciou, s odlučovačmi ropných látok, všetkými tými prídavnými vecami, ktoré my podľa našich noriem musíme robiť navyše...
.ak Rakúšanom stačia cesty, aké majú, prečo my, ktorí nemáme dosť peňazí a potrebujeme rýchlo stavať, musíme mať niečo navyše?
Lebo je to problém tejto spoločnosti, že vo všetkom chceme byť pápežskejší ako pápež. A sami si pridávame aj veci, ktoré by sme, napríklad z hľadiska noriem EÚ, nemuseli.
.chcete tým povedať, že to, čo výstavbu diaľnic u nás predlžuje a predražuje, sú naše normy, ktoré sú prísnejšie ako tie európske?
Sú prísnejšie ako by mohli byť. V niektorých veciach sa nám podarilo naše normy zmierniť, čo sa týka napríklad uhlov stúpania a klesania či oblúkov diaľnic. Ale nepodarilo sa nám naše normy zmierniť vo veciach, týkajúcich sa napríklad životného prostredia. A tak musíme budovať odlučovače ropných látok, čo je nesmierne drahá záležitosť, akú v Rakúsku nikde nemáte. A vôbec, to porovnávanie so Západom je zložité – my dnes musíme spĺňať rôzne prísne normy, ktoré si ešte sami v niečom sprísňujeme, v situácii, keď treba vybudovať základnú infraštruktúru. Oni nám dávajú prísne podmienky v situácii, keď oni už infraštruktúru vybudovanú majú.
.keď však hovoríme o ochrane životného prostredia, na Slovensku takmer nemáme inde bežnú vec – priechody ponad alebo popod diaľnicu pre zver, a chýba aj oplotenie diaľnic, čo ohrozuje vodičov aj zvieratá. To by sa zlepšiť mohlo, nie?
Súhlasím, ale ono sa to aj deje. Pri starých diaľniciach ploty neboli povinné, ale dnes už je to na nových diaľniciach z väčšej miery urobené. Vlani sme robili štúdiu, ktoré miesta sú najinkriminovanejšie z hľadiska zveri, a tam ideme tie oplotenia dorábať. Aj tie nadchody a podchody. Ale to nie je sporná vec, snažíme sa to zlepšovať. Sú tu iné absurdity.
.napríklad aké?
Napríklad, keď v rámci výstavby musíme presťahovať sysle z jedného miesta na druhé. Ministerstvo životného prostredia nám povie, aký pozemok máme kúpiť a presťahovať naň sysle, a už nikoho netrápi, že tie zvieratá sa potom presťahujú naspäť. Nemôžeme ich tam oplotiť a povedať: syseľ, tuto máš list vlastníctva, dám ti ho do diery, lebo toto je teraz tvoj pozemok. A to nie sú len sysle, ale aj množstvo ďalších komplikácií. Takto zbytočne strácame čas aj peniaze a tým zvieratám to aj tak nepomôže.
.diaľnica z Bratislavy do Košíc bude hotová do roku 2010, povedal pred rokom premiér. Dnes už je jasné, že to nie je reálne, však?
To, že bol zadefinovaný termín postavenia tej diaľnice do roku 2010, bolo dobre. Pretože iba tak mohol vzniknúť naozaj silný tlak a začalo sa na tom poriadne robiť. Áno, dnes už je jasné, že je to nereálne, ale je to dobre, pretože ide o to naštartovať veci a tlačiť ich čo najrýchlejšie dopredu. Keby sme si povedali, že to bude do roku 2015, je to dnes síce realistické, ale nebolo by to isté. Každý by mal na všetko veľa času a naša povaha je, žiaľ, asi taká, že kým nad sebou necítime bič, veci sa nehýbu.
.a vznikol aspoň ten tlak a pohli sa veci dopredu?
Veľmi. Celá ta mašinéria prípravy – projektová dokumentácia, majetkovo-právne vyrovnania a podobne – sa rozbehla, pripravujú sa nové projekty, pripravujú sa PPP projekty, rozbehli sa geologické a archeologické prieskumy. Dnes míňame na prípravu trikrát toľko ako v roku 2006.
.ale keď cestujete po Slovensku, tento dojem veľkej aktivity nemáte.
Áno, laik si môže povedať: veď sa nič nedeje, žiadna diaľnica sa nestavia. Dnes to množstvo práce nevidno, ale práve táto práca nám umožní na budúci rok naraz začať výstavbu ďalších 15 úsekov. Na porovnanie, za posledných osem rokov sa otvorilo 13 úsekov. Je to neporovnateľný nárast aktivity. Napokon je tu obrovská verejná objednávka po tom, aby sa to dostavalo. Drvivú väčšinu ľudí nezaujíma, z akých peňazí sa to urobí, ako sa to pripravuje a aká firma to postaví. Proste len chcú, aby to spojenie už bolo vybudované.
.aký termín spojenia východu so západom krajiny je reálny?
Ak sa spustia plánované PPP projekty, rok 2012 alebo 2013 je reálny, vtedy by mohlo byť hotové kompletné prepojenie vrátane tunelov.
.jedným z opatrení na urýchlenie výstavby diaľnic bola zmena zákona, ktorá vám umožňuje okamžite stavať kdekoľvek bez ohľadu na nesúhlas majiteľa pozemku s tým, že vyvlastnenie prebieha dodatočne. Nie je to trochu privysoká cena za rýchlejšiu výstavbu?
Pozrite sa, aj predtým tu prebiehali vyvlastňovania v prípade, že vlastníci pozemkov nesúhlasili s dohodou, čo je asi pol percenta dotknutých vlastníkov. Mimochodom, ten súdnoznalecký odhad je robený na základe trhovej ceny a ak sa majitelia chcú dohodnúť, dostanú 1,2 násobku tej sumy, čo je, myslím, dobrá ponuka.
.ale dnes, ak nesúhlasíte s dohodou, vám na pozemok prídu stavebné stroje a je koniec debaty.
Lenže jediné, čo sa zmenilo, je to, že dnes nemusíme čakať možno rok alebo dva, kým prebehne proces vyvlastnenia a môžeme stavať hneď. Ale okrem toho zdržania, ktoré sa tým odstránilo, sa nezmenilo nič. Či je to v poriadku z hľadiska ústavnosti, to ja posudzovať nebudem.
.vám by sa páčilo, keby sa takto stavalo na vašom pozemku?
Nepáčilo. Ale zhodou okolností sa ide stavať možno 60 metrov od môjho pozemku a ani som sa to nesnažil zmeniť, pretože diaľnicu považujem za spoločensky nesmierne dôležitú. Viem ľudsky pochopiť situáciu ľudí, ktorých sa to priamo dotkne. Ale som tu na to, aby sa diaľnice stavali.
.eurofondy mohli byť ideálny spôsob, ako prefinancovať veľkú časť nákladov s diaľnicami. Nám sa to však príliš nedarí. To je vážna vec, nie?
Je vážna vec, keď môžete dostať peniaze „zadarmo“ a nedostanete ich. Takže je škoda každej koruny, ktorá nám utečie.
.pri niektorých stavbách nám hrozí, že budeme musieť peniaze z eurofondov vracať, pretože Komisia tvrdí, že v nákladoch sú aj veci, ktoré by tam nemali byť a že je to predražené...
Súvisí to s pravidlami. Nie je dobré, ak sa menia počas hry. Na začiatku prvého programovacieho obdobia (roky 2004 až 2006, pozn. red.) boli zadefinované pravidlá, ako získať peniaze z eurofondov. My sme všetko splnili a žiadosti boli odsúhlasené. A teraz, keď sa projekty uzatvárajú, je tu výhrada, že verejné obstarávania neboli urobené korektne. My argumentujeme, že sme postupovali podľa platnej legislatívy v tom čase. Zákon o verejnom obstarávaní bol vtedy iný. Potom sa zmenil, EK to posudzuje podľa dnes platného znenia a hrozí nám, že nejaké peniaze budeme vracať. S tým nemôžeme robiť nič, len argumentovať. O to sa snažíme.
.a prečo nebola na stavbu diaľnic v súčasnom rozpočtovom období EÚ vyčerpaná z eurofondov ešte ani koruna?
Do dnešného dňa nedala ani sama EÚ všetky pravidlá, ako sa majú spracúvať žiadosti. Na konci roka 2006 sme odovzdali žiadosť na projekt výstavby v Považskej Bystrici. Odvtedy sa štyrikrát vrátila, štyrikrát sa zmenili pravidlá. Chýbajú nám návody, stále sa to mení. Dnes je stav taký, že do konca roka by mala byť odsúhlasená prvá žiadosť, a to je práve tá Považská Bystrica.
.pPP je ďalšia vec, ktorá mala výstavbu urýchliť, ale dnes sa k veľkému riziku ich predraženia pre našu neskúsenosť pridalo aj riziko ich predraženia vinou finančnej krízy. Nie je to riziko príliš veľké?
Vždy existuje riziko. Na začiatku sme o PPP projektoch mali úplne inú predstavu. Začala to trochu pripravovať už bývalá vláda, ale vzhľadom na nedobré skúsenosti v Maďarsku a v Poľsku sa zmenila koncepcia. Prehodnocovali sa rizikové faktory. Povedalo sa, že koncesionár prevezme riziko výstavby, riziko dostupnosti a štát prevezme riziko dopytu. Vláda povedala, že diaľnice sú pre ekonomiku také dôležité, že to bude splácať 30 rokov.
.otázka je, aká bude cena. O koľko drahšie diaľnice si môžeme dovoliť?
Neviem, posúdiť vplyv tých projektov na štátne financie dokáže ministerstvo financií. Ponuky prišli, ministerstvo dopravy ich vyhodnotí z pohľadu verejného obstarávania, určí sa cena a tú posúdi ministerstvo financií.
.a keby sa PPP nepodarilo rozbehnúť?
To nepredpokladám, ale ak náhodou, potom pri rýchlostnej ceste R1 je situácia veľmi dobrá a všetko je pripravené. Ak by dnes vláda povedala, že nejdeme do tohto projektu, okamžite vieme začať verejné obstarávanie a zároveň spracovať žiadosti o nenávratný finančný príspevok z eurofondov, pretože všetky tri úseky na R1 sú aj v operačnom programe Doprava. Takže R1 („južná trasa“ cez Nitru a Zvolen, pozn. red.) a diaľnicu D1 („severná trasa“ popod Tatry, pozn. red.) začneme stopercentne stavať v roku 2009 a využijeme fondy, ktoré sú k dispozícii.
.výstavba diaľnic alebo mýtny systém sú lukratívne zakázky. Ako sa snažíte zabezpečiť, aby sa eliminovala korupcia?
Štátne zákazky sú lukratívne. Často to ani nie je o cene, ale najmä o tom, že štát vždy všetko zaplatí. Pokiaľ sa spracuje projektová dokumentácia, ide na posúdenie na ministerstvo výstavby, kde sa urobí štátna expertíza, ktorá určí cenu, a to je pre nás maximálna cena. Ak urobíme verejné obstarávanie, kde prídu tri ponuky, ktoré sú nad rámec tejto ceny, sú pre nás neprijateľné.
.je zaujímavé, že občas síce vyhrá firma s najnižšou cenou, ale nakoniec si peniaze navyše aj tak takzvane „vydodatkuje“...
S tým sa tu borím už dva roky. Veľa zmlúv bolo podpísaných a s tým sa už nedá urobiť nič. Ako som tu, otvorili sme už osem nových stavieb, ktoré už majú zadefinované aj iné pravidlá. My máme dnes klauzulu, kde je napísané, že akékoľvek náklady, ktoré vzniknú dodatočne pre chyby v projekte alebo v príprave musí zaplatiť projektant. No a tie projekty už začínajú vyzerať inak. Je jasné, že žiadna stavba nedopadne presne tak, ako bola naplánovaná. My sme však deklarovali, že suma sa môže zvýšiť maximálne o 20 percent a od budúceho roku maximálne o 10 percent. S tými dodatkami sa teda už začíname vyrovnávať a dnes sú na úrovni nejakých 8 percent ceny.
.v akom štádiu je rozširovanie D1 z Bratislavy do Trnavy?
Úplná rekonštrukcia sa začne v roku 2011. Do toho času aspoň zabetónujeme stredový zelený pás, ktorým, podobne ako odstavným pásom, rozšírime vozovku, a tú predelíme na tri pruhy.
.nevznikne nakoniec problém na Prístavnom moste, kde sa všetko znovu zleje do dvoch pruhov?
Riešili sme aj problém Prístavného mosta, ale žiaľ, statika na tri pruhy nevychádza. Z pohľadu statiky je dokonca problematický aj súčasný stav.
.v preťaženej Bratislave sa hovorí o okruhu, ktorý má odviesť dopravu z mestského okruhu na obchvat šiestym mostom cez Dunaj po diaľnicu D1 pri Ivanke a ďalej má pokračovať tunelom popod Malé Karpaty na diaľnicu D2 pri Stupave. Dožijeme sa toho?
Dožijeme. Niektoré časti by sa mohli začať stavať v roku 2011, ďalšie v roku 2013.
.nebude problém s tunelom, ktorý vedie popod chránenú krajinnú oblasť?
Tunel je pre chránenú oblasť ideálne riešenie. Skôr máme problém s ochranármi, ktorí nechcú most, ale tunel popod Dunaj. Lenže tunel má nejaké predpísané sklony, vyjdeme s ním omnoho ďalej ako s mostom a tak nenapojíme obce, ktoré sme chceli napojiť. Nehovoriac o tom, že je to obrovská investícia.
.premiér sľúbil rýchlostnú cestu R8 z Nitry cez Topoľčany až za Partizánske. Má to zmysel?
Každá diaľnica má svoj význam, je jedno či je v polovičnom profile a vedie tam či onam, každá prinesie zlepšenie infraštruktúry. Je to však otázka časovania a peňazí. Príprava R8 má byť hotová do roku 2010, kedy sa ju rozhodne spustiť vláda, to je už iná vec.
.máte na budovanie diaľnic k dispozícii dosť peňazí?
Máme zdroje zo štátneho rozpočtu, sú tu aj európske fondy – máme 21 miliárd. A to nehovorím o PPP projektoch, potom to bude o sto miliardách ročne.
.tender na elektronické mýto ešte nie je uzavretý. Účastníci, ktorí prehrali, namietali, že ste ich vyradili zo zvláštnych, navýsosť formálnych dôvodov a vyhralo najdrahšie konzorcium...
Som presvedčený, že výber bol urobený korektne. Je fakt, že sme zadefinovali veľmi prísne pravidlá hry, pretože niekam to mýto chceme nasmerovať. Satelitný systém jednoznačne má perspektívu, aj keď tu asi čisto satelitný systém nebude. Tak či tak, nemohli sme byť poslední v EÚ, ktorí zavedú mikrovlnný systém, a potom ho o pár rokov budeme za drahé peniaze prebudúvať.
.ten tender bol však veľmi zvláštny a ešte stále nie je uzavretý pre spory o jeho priebeh. Čo s tým?
Zadefinovali sme pravidlá hry a niektorí účastníci ich jednoducho nesplnili. Doteraz sme nechceli nič hovoriť, pretože sme ten tender nechceli ohroziť. Len čo však bude podpísaná zmluva, urobíme veľkú tlačovku, aby to verejnosť vedela posúdiť. Uvidíte, že keď dáme argumenty na stôl, tak to nebudú argumenty spoločností, ktoré robia všetko preto, aby to prekazili. Naše vzťahy sÚradom pre verejné obstarávanie sú napäté, ale aj napriek tomu úrad všetky doterajšie námietky neúspešných účastníkov tendra zamietol.
.víťaz tendra ponúkol cenu 26 miliárd korún. Koľko bude trvať, kým sa systém zaplatí?
Pesimistický odhad je 4 až 5 rokov, optimistický 3 roky. A navyše, mýtny systém bude spravodlivý: kto koľko prejde, toľko zaplatí. Dnes máme za diaľničné nálepky 2,2 miliardy ročne, v roku 2010 čakáme z mýta nejakých 5-6 miliárd.
.kedy budete zaspávať s pocitom, že ste splnili svoju úlohu?
Dobre sa mi bude spať, keď budú na hlavnej diaľnici D1 rozbehnuté všetky stavby. Slovensko tú chrbtovú kosť jednoducho potrebuje.
IGORCHOMA/Narodil sa v roku 1964 v Martine. Vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT, pracoval ako stavebný a projektový manažér, obchodný zástupca MZV a MH v Moskve (1996 – 99), riaditeľ viacerých stavebných firiem. Je ženatý, má dve deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.