Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získal Nemec Harald zur Hausen za objav ľudských papilómavírusov, ktoré spôsobujú zhubné nádory krčku maternice a Francúzi Francoise Barré-Sinoussi a Luc Montagnier za objav ľudského vírusu imunodeficiencie.
Vo februári 2007 prišiel do Bratislavy Harald zur Hausen. Pozval som ho ako predseda Učenej spoločnosti SAV na prednášku o vírusoch, ktoré spôsobujú u ľudí zhubné leukémie a lymfómy. Vtedy som ani ja – a možno ani on – netušil, že hostím budúceho nositeľa Nobelovej ceny.
Pred prednáškou sme sedeli na obede a rozprávali sa o vírusoch. Slová zablúdili aj do osobných tém a profesor mi prezradil, že korene jeho predkov – rodičov a prarodičov – siahajú niekam do Litvy, kde sa hovorilo po rusky i po poľsky. Tento kraj bol striedavo v Rusku či v Poľsku a ustavične z jednej i z druhej strany sužovaný pogromami. Jeho manželka, tiež významná virologička, Ethel-Michelle de Villiers, je Juhoafričanka a ich syn sa v Nemecku oženil s afganským dievčaťom. Takže vo vzduchu visela otázka, kto z nich je vlastne Nemec.
.vírus HPV
Harald zur Hausen sa narodil v Nemecku v Gelsenkirchene v roku 1936. Študoval medicínu na Univerzitách v Bonne, Hamburgu a Düsseldorfe, kde získal diplom doktora medicíny. V roku 1983 identifikoval DNA vírusu HPV 16 v nádoroch krčku maternice. Nasledoval objav vírusu HPV 18 v tých istých nádoroch a o rok neskôr sa ukázalo, že až 75 % nádorov krčku maternice vyvolávajú tieto vírusy.
Čo sú to HPV? Označenie pochádza z angličtiny a znamená ľudské papilómové vírusy (human papilloma virus). Papilomavírusy tvoria samostatnú čeľad vírusov, do ktorej patria papilomavírusy ľudí, hovädzieho dobytka, koní, ošípaných, psov a divo žijúcich cicavcov (jelenia zver, líšky, králiky, vlky a podobne).
Prvý papilomavírus objavil v roku 1933 u králikov Shope. Dnes poznáme 96 typov týchto vírusov, označujú sa číslami HPV 1 až 96. Ich genóm tvorí dvojvláknová DNA, ktorá je chránená bielkovinovým obalom. Tento genóm kóduje popri dvoch bielkovinách, ktoré vytvárajú spomínaný obal, ešte sedem až osem iných bielkovín, ktoré netvoria štruktúru vírusu. Tieto bielkoviny sa nachádzajú v infikovanej bunke a sú zodpovedné za jej transformáciu, t.j. za premenu zdravej bunky na nádorovú.
Rozmnožovanie spomínaných vírusov je viazané na dlaždicový epitel kože a slizníc. Šíria sa cez kožu, priamym kontaktom, kde sa obyčajne vírus zachytí na drobných odreninkách a trhlinkách. Jemné poranenia predkožky u mužov alebo vulvy u žien sú miestami, kde sa vírusy dostávajú aj pohlavným stykom. Medzi rizikové miesta s možnosťou prenosu patria aj verejné bazény a sprchy. Klinicky sa ochorenie prejavuje najčastejšie výskytom bradavíc na koži, výrastkov v hrtane a na krčku maternice.
Vírusy HPV 1 a 2 spôsobujú hlboké bradavice na koži chodidiel nôh a okrem toho vyvolávajú aj vznik obyčajných bradavíc (prakticky všetky bradavice u ľudí, s výnimkou tzv. bradavíc objavujúcich sa v neskorom veku, sú vyvolané papilomavírusmi). Výrastky na sliznici hrtanu vyvolávajú vírusy HPV 6 a 11 (podobné výrastky vyvolané HPV 6, 11 a 16 sa môžu vyskytnúť aj na sliznici spojoviek oka). Karcinómy kože vyvolávajú vírusy HPV 5 a 8, nádory krčka maternice spôsobujú HPV 16 a 18, zriedkavejšie aj HPV 31 a 45.
Výsledky práce prof. Haralda zur Hausena viedli k objavu a príprave očkovacej látky proti papilomavírusom spôsobujúcim nádory krčku maternice. Očkovacia látka je už dostupná a aplikuje sa hlavne dievčatám hneď po postpubertálnom veku.
K týmto výsledkom významne prispel aj objav pracovníkov Virologického ústavu SAV, J. Závadu, S. Pastorekovej a J. Pastoreka. Ide o objav enzýmu karbonická anhydráza 9 (CA 9), ktorý je včasným znakom na vznik nádorov krčku maternice. Predstavuje veľmi významný diagnostický test na skoré odhalenie premeny zdravých buniek na nádorové v bunkách sliznice krčku maternice. Objav je patentovaný v USA a znamená záchranu a zdravie pre mnohé ženy po včasnom chirurgickom zákroku.
.vírus HIV
Francoise Barré-Sinousi, narodená v roku 1947 v Paríži, a Luc Montanier, narodený v roku 1932 v Chabris, dostali Nobelovu cenu za objav vírusu HIV. Tento objav nám umožnil porozumieť pôvodu dovtedy záhadného a zlovestného ochorenia, ktoré sa z ničoho nič objavilo v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Prvýkrát bol syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS – acquired immunodeficiency syndrome) opísaný v roku 1981.
Ochorenie sa začína prejavovať zväčšením lymfatických uzlín a vyrážkami na koži. Nasleduje veľmi výrazný pokles počtu bielych krviniek – T lymfocytov – ktoré majú významnú úlohu v imunitnom systéme zdravého človeka. Ľudský organizmus stráca schopnosť reagovať tvorbou protilátok proti rôznym vírusovým, bakteriálnym, kvasinkovým či parazitárnym agensom. Oslabený, nechránený organizmus veľmi ľahko podľahne infekcii, ktorá by sa u zdravého človeka ani neprejavila.
Ľudia nakazení vírusom HIV obyčajne trpia na tieto druhotné infekcie, ku ktorým sa ešte môže pridať aj agresívne rastúci nádor vyvolaný vírusom Kaposiho sarkómu. V roku 1983 bol od takýchto pacientov so zväčšenými lymfatickými uzlinami izolovaný nový vírus (pôvodný názov bol LAV – vírus spojený s poruchou lymfatických uzlín čiže lymfadenopathy associated virus). Ukázalo sa, že vírus sa rozmnožuje práve v bielych krvinkách, T – lymfocytoch. Jeho rozmnožovanie v týchto bunkách je príčinou ich zániku a straty protilátkovej obranyschopnosti organizmu.
HIV dnes predstavuje jeden z najčastejších a najrýchlejšie sa šíriacich infekčných agensov. Šíri sa priamym kontaktom, najčastejšie sexuálnym stykom, transfúziami krvi či kontaminovanými injekčnými striekačkami, predovšetkým u drogovo závislých jedincov. Infekcia predstavuje celosvetovú pandémiu, kde najpostihnutejšími sú krajiny na africkom kontinente a krajiny či oblasti s vysokou sexuálnou promiskuitou (prístavné mestá, mestá s vysokou koncentráciou sociálne slabých obyvateľov s nízkou úrovňou hygieny a zdravotníckej osvety).
Odkiaľ sa vírus objavil? Najpravdepodobnejším zdrojom infekcie sú opice, ktoré vírus rozmnožujú, ale neochorejú a na infekciu nehynú (podobnou infekciou je aj ebola, kde však zatiaľ prírodný rezervoár vírusu nepoznáme).
Objav vírusu HIV umožnil výrazné pokroky v liečbe AIDS. Ale liek, ktorý by zbavil infikovaného človeka vírusu, zatiaľ nemáme. Všetky dnes používané lieky len znižujú rozmnožovanie vírusu, zvyšujú kvalitu života chorých a predlžujú ich život, vírus však nelikvidujú. Veľká snaha je venovaná príprave očkovacej látky, ale HIV je veľmi komplikovaný a premenlivý, a preto zatiaľ neexistuje dostupná očkovacia látka, ktorá by ľudstvo zbavila tohto vírusu. Jediným a veľmi účinným prostriedkom je zatiaľ zdravotnícka osveta a sexuálna výchova od dorasteneckého veku, boj so šírením drog a kvalitná diagnostika všetkých krvných preparátov používaných v liečbe ľudí.
A celkom na záver ešte malá poznámka. Objav vírusu HIV má komplikovanú históriu. O prvenstvo sa uchádzali laboratóriá Luca Montagniera v Pasteurovom ústave v Paríži aj laboratóriá Roberta Gallu v Národnom ústave zdravia v Bethesde v USA. Z nášho pohľadu je zaujímavé, že u R. Gallu pracoval aj Mikuláš Popovič, absolvent LFUK v Bratislave a kandidát vied z Ústavu experimentálnej onkológie SAV. Dr. Popovič bol priamo v kolektíve, ktorý sa podieľal na odhalení príčin AIDS. Spor o prvenstvo patrí v tomto prípade naozaj k tým zložitým, ale dnes je jasné, že získaním Nobelovej ceny vyšla z tohto boja víťazne skupina vedená Lucom Montagnierom.
Autor je virológ
Vo februári 2007 prišiel do Bratislavy Harald zur Hausen. Pozval som ho ako predseda Učenej spoločnosti SAV na prednášku o vírusoch, ktoré spôsobujú u ľudí zhubné leukémie a lymfómy. Vtedy som ani ja – a možno ani on – netušil, že hostím budúceho nositeľa Nobelovej ceny.
Pred prednáškou sme sedeli na obede a rozprávali sa o vírusoch. Slová zablúdili aj do osobných tém a profesor mi prezradil, že korene jeho predkov – rodičov a prarodičov – siahajú niekam do Litvy, kde sa hovorilo po rusky i po poľsky. Tento kraj bol striedavo v Rusku či v Poľsku a ustavične z jednej i z druhej strany sužovaný pogromami. Jeho manželka, tiež významná virologička, Ethel-Michelle de Villiers, je Juhoafričanka a ich syn sa v Nemecku oženil s afganským dievčaťom. Takže vo vzduchu visela otázka, kto z nich je vlastne Nemec.
.vírus HPV
Harald zur Hausen sa narodil v Nemecku v Gelsenkirchene v roku 1936. Študoval medicínu na Univerzitách v Bonne, Hamburgu a Düsseldorfe, kde získal diplom doktora medicíny. V roku 1983 identifikoval DNA vírusu HPV 16 v nádoroch krčku maternice. Nasledoval objav vírusu HPV 18 v tých istých nádoroch a o rok neskôr sa ukázalo, že až 75 % nádorov krčku maternice vyvolávajú tieto vírusy.
Čo sú to HPV? Označenie pochádza z angličtiny a znamená ľudské papilómové vírusy (human papilloma virus). Papilomavírusy tvoria samostatnú čeľad vírusov, do ktorej patria papilomavírusy ľudí, hovädzieho dobytka, koní, ošípaných, psov a divo žijúcich cicavcov (jelenia zver, líšky, králiky, vlky a podobne).
Prvý papilomavírus objavil v roku 1933 u králikov Shope. Dnes poznáme 96 typov týchto vírusov, označujú sa číslami HPV 1 až 96. Ich genóm tvorí dvojvláknová DNA, ktorá je chránená bielkovinovým obalom. Tento genóm kóduje popri dvoch bielkovinách, ktoré vytvárajú spomínaný obal, ešte sedem až osem iných bielkovín, ktoré netvoria štruktúru vírusu. Tieto bielkoviny sa nachádzajú v infikovanej bunke a sú zodpovedné za jej transformáciu, t.j. za premenu zdravej bunky na nádorovú.
Rozmnožovanie spomínaných vírusov je viazané na dlaždicový epitel kože a slizníc. Šíria sa cez kožu, priamym kontaktom, kde sa obyčajne vírus zachytí na drobných odreninkách a trhlinkách. Jemné poranenia predkožky u mužov alebo vulvy u žien sú miestami, kde sa vírusy dostávajú aj pohlavným stykom. Medzi rizikové miesta s možnosťou prenosu patria aj verejné bazény a sprchy. Klinicky sa ochorenie prejavuje najčastejšie výskytom bradavíc na koži, výrastkov v hrtane a na krčku maternice.
Vírusy HPV 1 a 2 spôsobujú hlboké bradavice na koži chodidiel nôh a okrem toho vyvolávajú aj vznik obyčajných bradavíc (prakticky všetky bradavice u ľudí, s výnimkou tzv. bradavíc objavujúcich sa v neskorom veku, sú vyvolané papilomavírusmi). Výrastky na sliznici hrtanu vyvolávajú vírusy HPV 6 a 11 (podobné výrastky vyvolané HPV 6, 11 a 16 sa môžu vyskytnúť aj na sliznici spojoviek oka). Karcinómy kože vyvolávajú vírusy HPV 5 a 8, nádory krčka maternice spôsobujú HPV 16 a 18, zriedkavejšie aj HPV 31 a 45.
Výsledky práce prof. Haralda zur Hausena viedli k objavu a príprave očkovacej látky proti papilomavírusom spôsobujúcim nádory krčku maternice. Očkovacia látka je už dostupná a aplikuje sa hlavne dievčatám hneď po postpubertálnom veku.
K týmto výsledkom významne prispel aj objav pracovníkov Virologického ústavu SAV, J. Závadu, S. Pastorekovej a J. Pastoreka. Ide o objav enzýmu karbonická anhydráza 9 (CA 9), ktorý je včasným znakom na vznik nádorov krčku maternice. Predstavuje veľmi významný diagnostický test na skoré odhalenie premeny zdravých buniek na nádorové v bunkách sliznice krčku maternice. Objav je patentovaný v USA a znamená záchranu a zdravie pre mnohé ženy po včasnom chirurgickom zákroku.
.vírus HIV
Francoise Barré-Sinousi, narodená v roku 1947 v Paríži, a Luc Montanier, narodený v roku 1932 v Chabris, dostali Nobelovu cenu za objav vírusu HIV. Tento objav nám umožnil porozumieť pôvodu dovtedy záhadného a zlovestného ochorenia, ktoré sa z ničoho nič objavilo v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Prvýkrát bol syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS – acquired immunodeficiency syndrome) opísaný v roku 1981.
Ochorenie sa začína prejavovať zväčšením lymfatických uzlín a vyrážkami na koži. Nasleduje veľmi výrazný pokles počtu bielych krviniek – T lymfocytov – ktoré majú významnú úlohu v imunitnom systéme zdravého človeka. Ľudský organizmus stráca schopnosť reagovať tvorbou protilátok proti rôznym vírusovým, bakteriálnym, kvasinkovým či parazitárnym agensom. Oslabený, nechránený organizmus veľmi ľahko podľahne infekcii, ktorá by sa u zdravého človeka ani neprejavila.
Ľudia nakazení vírusom HIV obyčajne trpia na tieto druhotné infekcie, ku ktorým sa ešte môže pridať aj agresívne rastúci nádor vyvolaný vírusom Kaposiho sarkómu. V roku 1983 bol od takýchto pacientov so zväčšenými lymfatickými uzlinami izolovaný nový vírus (pôvodný názov bol LAV – vírus spojený s poruchou lymfatických uzlín čiže lymfadenopathy associated virus). Ukázalo sa, že vírus sa rozmnožuje práve v bielych krvinkách, T – lymfocytoch. Jeho rozmnožovanie v týchto bunkách je príčinou ich zániku a straty protilátkovej obranyschopnosti organizmu.
HIV dnes predstavuje jeden z najčastejších a najrýchlejšie sa šíriacich infekčných agensov. Šíri sa priamym kontaktom, najčastejšie sexuálnym stykom, transfúziami krvi či kontaminovanými injekčnými striekačkami, predovšetkým u drogovo závislých jedincov. Infekcia predstavuje celosvetovú pandémiu, kde najpostihnutejšími sú krajiny na africkom kontinente a krajiny či oblasti s vysokou sexuálnou promiskuitou (prístavné mestá, mestá s vysokou koncentráciou sociálne slabých obyvateľov s nízkou úrovňou hygieny a zdravotníckej osvety).
Odkiaľ sa vírus objavil? Najpravdepodobnejším zdrojom infekcie sú opice, ktoré vírus rozmnožujú, ale neochorejú a na infekciu nehynú (podobnou infekciou je aj ebola, kde však zatiaľ prírodný rezervoár vírusu nepoznáme).
Objav vírusu HIV umožnil výrazné pokroky v liečbe AIDS. Ale liek, ktorý by zbavil infikovaného človeka vírusu, zatiaľ nemáme. Všetky dnes používané lieky len znižujú rozmnožovanie vírusu, zvyšujú kvalitu života chorých a predlžujú ich život, vírus však nelikvidujú. Veľká snaha je venovaná príprave očkovacej látky, ale HIV je veľmi komplikovaný a premenlivý, a preto zatiaľ neexistuje dostupná očkovacia látka, ktorá by ľudstvo zbavila tohto vírusu. Jediným a veľmi účinným prostriedkom je zatiaľ zdravotnícka osveta a sexuálna výchova od dorasteneckého veku, boj so šírením drog a kvalitná diagnostika všetkých krvných preparátov používaných v liečbe ľudí.
A celkom na záver ešte malá poznámka. Objav vírusu HIV má komplikovanú históriu. O prvenstvo sa uchádzali laboratóriá Luca Montagniera v Pasteurovom ústave v Paríži aj laboratóriá Roberta Gallu v Národnom ústave zdravia v Bethesde v USA. Z nášho pohľadu je zaujímavé, že u R. Gallu pracoval aj Mikuláš Popovič, absolvent LFUK v Bratislave a kandidát vied z Ústavu experimentálnej onkológie SAV. Dr. Popovič bol priamo v kolektíve, ktorý sa podieľal na odhalení príčin AIDS. Spor o prvenstvo patrí v tomto prípade naozaj k tým zložitým, ale dnes je jasné, že získaním Nobelovej ceny vyšla z tohto boja víťazne skupina vedená Lucom Montagnierom.
Autor je virológ
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.