Skutočnosť, že v prvej federálnej vláde sedeli dvaja agenti vojenskej kontrarozviedky, ktorú priamo riadila ŠtB, veľké zemetrasenie v Prahe nevyvolala. Svedectvo z vriec, ktoré ležali ladom určené na skartáciu v útrobách českého ministerstva obrany, nevyzerá na senzačný objav najmä preto, lebo minulosť Richarda Sachera a Miroslava Vacka kládli pod veľký otáznik mnohí už v časoch, keď sa ujali funkcií.
Problémom však môže byť, že nález podporí konšpiračné teórie, podľa ktorých ŠtB ovplyvňovala či dokonca riadila demokratické zmeny.
Vzhľadom na fakty o zostavovaní Čalfovej vlády, keď si tento kariérny komunista získal veľkú dôveru Václava Havla, je odhalenie minimálne pikantné.
Dva najchúlostivejšie rezorty z hľadiska transformačného prechodu dostali ľudia, u ktorých existovalo obrovské riziko i osobná motivácia, aby politické zmeny brzdili či zmarili, alebo aspoň zahladili stopy vedúce k iným osobám, ktorých účasť vo verejných funkciách by bola rizikom pre demokratický režim. Na to, ako sa to mohlo stať, by mali odpovedať priami aktéri. A nie je v poriadku, keď Václav Havel, ktorý o ceste Sachera a Vacka do funkcií musí vedieť najviac, odkazuje, že sa o tom už nebude vyjadrovať.
Hovoríme pritom o období, keď ŠtB ešte nebola zrušená (až k 15. februáru 1990) a ľudia z VPN i OF videli, takpovediac, za každým rohom tieň či ruku ŠtB... A obavy, že koná, neboli bezdôvodné, ako ukázal napr. neskorší videozáznam o „privítaní“ Jana Kavana jeho riadiacimi orgánmi priamo na ruzynskom letisku... Na obranu Havla, ktorý spočiatku Sachera veľmi hájil, treba povedať, že už v apríli 1990 presadil za jeho námestníka Jana Rumla. To bolo vtedy, keď sa objavili informácie, že Sacher si vytvára tzv. fond Z – teda zväzky aktívnych politikov.
Obraz doby je však ešte zložitejší. Veď u Vacka je tajná agentúrna spolupráca vlastne iba „drobnosťou“. Jeho prvá reakcia pre médiá, že „ja som nebol žiadny agent, ja som kontrarozviedku riadil“, nie je síce v prvej časti pravdivá, keďže agentom bol skôr, ale pripomína, že ak zostavovateľom Čalfovej vlády neprekážal komunistický generál, ktorý mal osobne klásť základy vojenského obranného spravodajstva pre demokratické pomery, tak tam bola buď akási dohoda s komunistami, alebo stopercentne platí diagnóza Fedora Gála, že „nič iného ako amatéri sme ani byť nemohli“.
Prvé ohlasy českých historikov i politikov presviedčajú verejnosť, že objav dvoch agentov v Čalfovej vláde do hodnotenia doby nič zásadne nového nevnáša. To je možné, ale debaty o minulosti, ktoré otváranie archívov sprevádzajú, sú značne zmätočné (pozri napr. vyjadrenie Gašparoviča, že „zverejňovanie bývalých milicionárov by nebolo rozumné“. Milicionár je pritom v princípe horší ako agent ŠtB – to musí byť jasné.) Vzhľadom na vysokú úspešnosť komunistov, eštebákov, milicionárov a spol., ktorým sa podarilo preklopiť svoj politický, ekonomický či sociálny kapitál z totalitného do demokratického režimu, by nerozumné predovšetkým bolo, keby boli základy transformácie spochybnené novými mýtami o všadeprítomných eštebákoch. Preto je dôležité, aby účastníci nemlčali a vydali svedectvo. Aj o tom, ako to bolo so Sacherom a Vackom.
Peter Schutz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.