Sára má dvadsať a žije v Košiciach. Spolu s piatimi súrodencami vyrastala v rodine, kde obidvaja rodičia boli alkoholici. Prišli problémy a ona skončila v detskom domove.
Ako sama hovorí, až tam si naplno uvedomila, že nemá nikoho blízkeho, kto by sa o ňu postaral. Nevzdala sa. Urobila si maturitu, chystala sa na vysokú školu. Keď odchádzala z domova, vtedy sa to stalo. „Aj ja, ako mnohé iné, som naletela,“ hovorí Sára. Stretla muža a otehotnela.
Katarína je iný prípad. Keď otehotnela, mala 26 rokov a spolu s manželom a štyrmi deťmi bývali v podnájme v Bratislave. Rodina sa dostala do finačných problémov a manžel jej navrhol rozvod. Tehotná žena s deťmi zostala zo dňa na deň bez domova aj bez peňazí. Pomohli jej v jednom azylovom dome v Holíči, ale začal sa zápas o deti. Dve mladšie skončili v detskom domove a ona, s rastúcim bruškom, vedela, že ak sa k nej deti majú vrátiť, musí začať zarábať, a nie ostať na materskej. A ešte jeden príbeh. Margaréta má 31 rokov a diagnostikovanú sklerózu multiplex. So životom na invalidnom vozíku sa nezmierila. Veľa cvičila, zdravotný stav sa postupne zlepšil, život bol zrazu krajší a zažila aj lásku. Otehotnela. Myslela iba na dve veci: že ona, chorá žena, sa o dieťa nedokáže postarať a že tehotenstvo musí doma tajiť.
.nechcené, ale narodené
Sára, Katarína aj Margaréta mali niečo spoločné. Ocitli sa v pasci a nevedeli, čo robiť. Všetky tri čakali dieťa a pre všetky tri predstavovalo počaté bábätko problém. Sáru, Katarínu a Margarétu však spája ešte niečo ďalšie. Ich deti sa napriek všetkému narodili. Volajú sa Patrik, Elinka a Janko. Ich život zachránil program Zachráňme životy, ktorý garantuje slovenská pro-life organizácia Fórum života. Táto bratislavská organizácia združuje tri desiatky menších a špecializovaných organizácií z celého Slovenska, s ktorými rozbehli program s cieľom pomôcť tehotnej žene. Vďaka tejto „adopcii ženy s počatým dieťatkom“ sa už narodilo prvých desať detí.
.nápad
Na začiatku programu stál Marek Nikolov z organizácie Pastor Bonus, známy aj zo šokujúcej kampane so zobrazeným potratom na bilbordoch. „Tá kampaň mala zmysel, ale šokovať sa dá iba raz. Už vtedy som rozmýšľal, že musíme prísť aj s niečím ďalším, aby sme neostali len pri moralizovaní,“ hovorí Nikolov. Cieľ bol pre neho jednoduchý. „Nemá zmysel len hovoriť o tom, v akej zlej situácii je žena pred potratom. Ak chceme niečo zmeniť, musíme ponúknuť alternatívu. Ukázať, že nie je dôvod, aby ženy šli na potrat pre zlú sociálnu situáciu,“ dodáva Nikolov.
.ako to funguje
Projekt Zachráňme životy sa začal minulý rok. „Našou jedinou podmienkou je, že zariadenie, s ktorým spolupracujeme, musí chrániť život od počatia tak ako my,“ hovorí riaditeľ Fóra života Marek Michalčík. Výsledkom je nadviazanie spolupráce s desiatimi inštitúciami a za prvý rok ženy umiestnené v siedmich z nich. Spravidla to funguje tak, že sociálna pracovníčka zavolá do Fóra života a informuje o prípade ženy, ktorá je odkázaná na pomoc. Dotyčná sociálna pracovníčka prípad zdokumentuje, Fórum života rozhodne a výkonná šéfka projektu Mária Demeterová zabezpečí realizáciu pomoci. Na internetovej stránke zachranmezivoty. sk sú jednotlivé prípady opísané a darca si môže (alebo nemusí) vybrať jeden z nich a pravidelne či nepravidelne prispievať. Program trvá rok, v prípade potreby možno rozhodnúť o jeho dočasnom predĺžení. „Čakateľku na podporu zaradíme do programu vtedy, ak máme tri mesiace po sebe dostatok zdrojov na zaplatenie jej potrieb. Postupujeme chronologicky, ale v prípade mimoriadnej katastrofy si vyhradzujeme právo niektorú ženu privilegovať. Zatiaľ sa to však nestalo,“ dodáva Michalčík. Keďže ide o ženy, ktoré zostávajú v sociálnych zariadeniach, priamo spolupracujúcich s Fórom života, v podstate je zabezpečená stopercetná kontrola.
.darcovia
Hoci projekt Zachráňme životy nemal väčšiu publicitu, podpora darcov rastie. „Začínali sme s dvanástimi darcami, dnes ich je vyše tisícsedemsto,“ hovorí Mária Demeterová. Za dvanásť mesiacov prišli dva mimoriadne dary, ale celá podpora je založená na vysokom počte malých darcov. Najčastejšou darovanou sumou je dvesto alebo päťsto korún mesačne a ženy v núdzi dostávajú v priemere päť- až šesťtisíc korún. Podpora je rôzna: vyššia v čase narodenia bábätka, keď je potrebné zabezpečiť kočík a detskú výbavu. Z darovanej podpory možno platiť výdavky na lieky, školu pre deti či pomoc odborných lekárov. Nejde však len o peniaze. Keď si ľudia na internete prečítajú príbeh zo svojho mesta, ozvú sa a darujú niečo konkrétne, napríklad kočík. Demeterová je však pri hmotných daroch opatrná, cieľom je finančná pomoc, aby si o tom, čo potrebujú, ženy rozhodovali samy.ň
.a obdarovaní
Existujú však aj ďalšie, vzácnejšie príklady solidarity. Napríklad, keď ženy prekonajú ťažké obdobie a zocelí to napokon celú ich rodinu. Sára, spomínaná v úvode článku, po narodení Patrika začala napríklad uvažovať o tom, ako pomôže svojej mame, ktorá žila na ulici. Síce sa jej to nepodarilo, pretože mama zomrela, ale napriek tomu jej to zmenilo život. Matke, ktorú dlho vinila za svoju situáciu, odpustila a bola rozhodnutá zaopatriť ju v starobe. Ester, ktorá sa s manželom počas tehotenstva rozišla, sa k nemu vrátila a žijú spolu. A Margaréta, ktorá do programu vstupovala s tým, že dieťa porodí a požiada o adopciu či pestúnsku starostlivosť, sa dnes o dieťa príkladne stará a našla v tom zmysel života. Už dve ženy program skončili a vrátili sa do normálneho života.
„Najväčším zázrakom je pre mňa moment, keď vidím, ako zlomená žena vďaka pomoci cudzích ľudí prekoná vlastnú beznádej a zrazu zistí, že sa pred ňou otvára nový svet. Nielenže už nie je ponechaná sama na seba, nečelí tlaku partnera či manžela, ale začne uvažovať, čo a ako bude robiť ďalej, či dokonca ako pomôže ďalším vo svojom okolí,“ hovorí Mária Demeterová. Ani tu sa však všetky zmeny nekončia. Organizácia Zachráňme životy totiž mení aj samotných darcov a všetkých zainteresovaných. Bývalá poslankyňa parlamentu Mária Demeterová s pohnutím v hlase hovorí o tom, ako ju naplní šťastie na konci každého mesiaca, keď sa podarí zabezpečiť a vyplatiť všetky potrebné peniaze. Marek Michalčík pri pohľade na fotky narodených detí rozmýšľa, čo z nich asi bude a aké veľké je tajomstvo života. „Možno sme pomohli rodine, kde sa narodí dieťa, ktoré raz pomôže iným, bude známe, niečo dokáže a keby nebolo darcov dnes, nebolo by ani pomoci v budúcnosti,“ dodáva Michalčík. Marek Nikolov súhlasí a dodáva, že „okrem radosti cíti nádej. Pretože, ak sme dokázali pomôcť týmto ženám, zmena je možná aj v celej spoločnosti.“
Nedá sa nesúhlasiť. Stačí sa pozrieť na všetky zachránené detské tváre.
MAREK/ Narodil sa ako prvé dieťa v celom projekte, hneď v januári, takže čoskoro bude mať rok. Jeho mama Miriam už dnes v projekte zapojená nie je, pomohla jej rodina, ktorá jej poskytla bývanie a pomoc. Po narodení Mareka tak Miriam z projektu odišla, stále je v spojení s Fórom života.
JANKO/ Narodil sa Margaréte vo februári, najskôr si nevedela predstaviť, že sa o svoje dieťa dokáže postarať, uvažovala o adopcii, dnes je Margarétka šťastná a Janko jej robí radosť. V azylovom dome pečie medovníčky a stará sa o vianočné trhy a výstavy. Popritom plánuje, čo bude ďalej.
KAROLÍNKA/ Príchod ďalšieho, v poradí už šiesteho dieťaťa, si Mária nedokázala predstaviť. Aj keď dve deti boli zverené do starostlivosti otca. Stalo sa a Karolínka sa narodila vmarci. Mária má však
problém nájsť stabilnejšie
ubytovanie.
PATRIK/ Narodil sa vmáji, mal 3,5 kg a 51cm a pokrstený bol v októbri. Jeho mama je Sára spomínaná v článku a krstným otcom je jej brat. Sára je cieľavedomá, navštevuje počítačový kurz amá cieľ popri všetkých ťažkostiach dokončiť vysokú školu. Materstvo si pochvaľuje.
MIŠKO/ Je tiež májový, a keď sa narodil, mal 2,9 kg., Jeho mamou je Soňa, ktorá vyrastala, v detskom domove, a svojich rodičov nikdy nepoznala,, hoci sa jej nezriekli, a teda, zabránili adopcii. ZMiška, má radosť, baví ju žehliť detské, vecičky a starať sa o neho.
NATÁLKA/ Narodila sa, v októbrimame Anne. Otec, ich najprv opustil pre inú ženu,, napriek dohode na deti neplatil,, neskôr nastúpil na protialkoholické, liečenie. Natálkin, brat je prvákom na základnej, škole, sestra začala chodiť do, materskej škôlky.
MAGDALÉNKA/ Tiež októbrová,, matka Mariana spolu, s otcom pochádzajú z detského, domova, sú spolu 5 rokov,, žijú v sociálnom zariadení, a plánujú spoločnú domácnosť., Ťažkú situáciu spoločne, zvládli, pomohli aj kamarátky, z domova a na „svoju krásnu, dcérku“ mama nedá dopustiť.
ELINKA/ Narodila sa v novembri,, mala 2,7 kg a 48 cm, a podľa slov vlastnej mamy je, to pokojné bábätko, dobre spí, aj priberá. V živote Kataríny sa, veľa zmenilo a dnes napriek, odchodu manžela a umiestneniu, dvoch zo štyroch detí do, detského domova je plná vďaky.
Ako sama hovorí, až tam si naplno uvedomila, že nemá nikoho blízkeho, kto by sa o ňu postaral. Nevzdala sa. Urobila si maturitu, chystala sa na vysokú školu. Keď odchádzala z domova, vtedy sa to stalo. „Aj ja, ako mnohé iné, som naletela,“ hovorí Sára. Stretla muža a otehotnela.
Katarína je iný prípad. Keď otehotnela, mala 26 rokov a spolu s manželom a štyrmi deťmi bývali v podnájme v Bratislave. Rodina sa dostala do finačných problémov a manžel jej navrhol rozvod. Tehotná žena s deťmi zostala zo dňa na deň bez domova aj bez peňazí. Pomohli jej v jednom azylovom dome v Holíči, ale začal sa zápas o deti. Dve mladšie skončili v detskom domove a ona, s rastúcim bruškom, vedela, že ak sa k nej deti majú vrátiť, musí začať zarábať, a nie ostať na materskej. A ešte jeden príbeh. Margaréta má 31 rokov a diagnostikovanú sklerózu multiplex. So životom na invalidnom vozíku sa nezmierila. Veľa cvičila, zdravotný stav sa postupne zlepšil, život bol zrazu krajší a zažila aj lásku. Otehotnela. Myslela iba na dve veci: že ona, chorá žena, sa o dieťa nedokáže postarať a že tehotenstvo musí doma tajiť.
.nechcené, ale narodené
Sára, Katarína aj Margaréta mali niečo spoločné. Ocitli sa v pasci a nevedeli, čo robiť. Všetky tri čakali dieťa a pre všetky tri predstavovalo počaté bábätko problém. Sáru, Katarínu a Margarétu však spája ešte niečo ďalšie. Ich deti sa napriek všetkému narodili. Volajú sa Patrik, Elinka a Janko. Ich život zachránil program Zachráňme životy, ktorý garantuje slovenská pro-life organizácia Fórum života. Táto bratislavská organizácia združuje tri desiatky menších a špecializovaných organizácií z celého Slovenska, s ktorými rozbehli program s cieľom pomôcť tehotnej žene. Vďaka tejto „adopcii ženy s počatým dieťatkom“ sa už narodilo prvých desať detí.
.nápad
Na začiatku programu stál Marek Nikolov z organizácie Pastor Bonus, známy aj zo šokujúcej kampane so zobrazeným potratom na bilbordoch. „Tá kampaň mala zmysel, ale šokovať sa dá iba raz. Už vtedy som rozmýšľal, že musíme prísť aj s niečím ďalším, aby sme neostali len pri moralizovaní,“ hovorí Nikolov. Cieľ bol pre neho jednoduchý. „Nemá zmysel len hovoriť o tom, v akej zlej situácii je žena pred potratom. Ak chceme niečo zmeniť, musíme ponúknuť alternatívu. Ukázať, že nie je dôvod, aby ženy šli na potrat pre zlú sociálnu situáciu,“ dodáva Nikolov.
.ako to funguje
Projekt Zachráňme životy sa začal minulý rok. „Našou jedinou podmienkou je, že zariadenie, s ktorým spolupracujeme, musí chrániť život od počatia tak ako my,“ hovorí riaditeľ Fóra života Marek Michalčík. Výsledkom je nadviazanie spolupráce s desiatimi inštitúciami a za prvý rok ženy umiestnené v siedmich z nich. Spravidla to funguje tak, že sociálna pracovníčka zavolá do Fóra života a informuje o prípade ženy, ktorá je odkázaná na pomoc. Dotyčná sociálna pracovníčka prípad zdokumentuje, Fórum života rozhodne a výkonná šéfka projektu Mária Demeterová zabezpečí realizáciu pomoci. Na internetovej stránke zachranmezivoty. sk sú jednotlivé prípady opísané a darca si môže (alebo nemusí) vybrať jeden z nich a pravidelne či nepravidelne prispievať. Program trvá rok, v prípade potreby možno rozhodnúť o jeho dočasnom predĺžení. „Čakateľku na podporu zaradíme do programu vtedy, ak máme tri mesiace po sebe dostatok zdrojov na zaplatenie jej potrieb. Postupujeme chronologicky, ale v prípade mimoriadnej katastrofy si vyhradzujeme právo niektorú ženu privilegovať. Zatiaľ sa to však nestalo,“ dodáva Michalčík. Keďže ide o ženy, ktoré zostávajú v sociálnych zariadeniach, priamo spolupracujúcich s Fórom života, v podstate je zabezpečená stopercetná kontrola.
.darcovia
Hoci projekt Zachráňme životy nemal väčšiu publicitu, podpora darcov rastie. „Začínali sme s dvanástimi darcami, dnes ich je vyše tisícsedemsto,“ hovorí Mária Demeterová. Za dvanásť mesiacov prišli dva mimoriadne dary, ale celá podpora je založená na vysokom počte malých darcov. Najčastejšou darovanou sumou je dvesto alebo päťsto korún mesačne a ženy v núdzi dostávajú v priemere päť- až šesťtisíc korún. Podpora je rôzna: vyššia v čase narodenia bábätka, keď je potrebné zabezpečiť kočík a detskú výbavu. Z darovanej podpory možno platiť výdavky na lieky, školu pre deti či pomoc odborných lekárov. Nejde však len o peniaze. Keď si ľudia na internete prečítajú príbeh zo svojho mesta, ozvú sa a darujú niečo konkrétne, napríklad kočík. Demeterová je však pri hmotných daroch opatrná, cieľom je finančná pomoc, aby si o tom, čo potrebujú, ženy rozhodovali samy.ň
.a obdarovaní
Existujú však aj ďalšie, vzácnejšie príklady solidarity. Napríklad, keď ženy prekonajú ťažké obdobie a zocelí to napokon celú ich rodinu. Sára, spomínaná v úvode článku, po narodení Patrika začala napríklad uvažovať o tom, ako pomôže svojej mame, ktorá žila na ulici. Síce sa jej to nepodarilo, pretože mama zomrela, ale napriek tomu jej to zmenilo život. Matke, ktorú dlho vinila za svoju situáciu, odpustila a bola rozhodnutá zaopatriť ju v starobe. Ester, ktorá sa s manželom počas tehotenstva rozišla, sa k nemu vrátila a žijú spolu. A Margaréta, ktorá do programu vstupovala s tým, že dieťa porodí a požiada o adopciu či pestúnsku starostlivosť, sa dnes o dieťa príkladne stará a našla v tom zmysel života. Už dve ženy program skončili a vrátili sa do normálneho života.
„Najväčším zázrakom je pre mňa moment, keď vidím, ako zlomená žena vďaka pomoci cudzích ľudí prekoná vlastnú beznádej a zrazu zistí, že sa pred ňou otvára nový svet. Nielenže už nie je ponechaná sama na seba, nečelí tlaku partnera či manžela, ale začne uvažovať, čo a ako bude robiť ďalej, či dokonca ako pomôže ďalším vo svojom okolí,“ hovorí Mária Demeterová. Ani tu sa však všetky zmeny nekončia. Organizácia Zachráňme životy totiž mení aj samotných darcov a všetkých zainteresovaných. Bývalá poslankyňa parlamentu Mária Demeterová s pohnutím v hlase hovorí o tom, ako ju naplní šťastie na konci každého mesiaca, keď sa podarí zabezpečiť a vyplatiť všetky potrebné peniaze. Marek Michalčík pri pohľade na fotky narodených detí rozmýšľa, čo z nich asi bude a aké veľké je tajomstvo života. „Možno sme pomohli rodine, kde sa narodí dieťa, ktoré raz pomôže iným, bude známe, niečo dokáže a keby nebolo darcov dnes, nebolo by ani pomoci v budúcnosti,“ dodáva Michalčík. Marek Nikolov súhlasí a dodáva, že „okrem radosti cíti nádej. Pretože, ak sme dokázali pomôcť týmto ženám, zmena je možná aj v celej spoločnosti.“
Nedá sa nesúhlasiť. Stačí sa pozrieť na všetky zachránené detské tváre.
MAREK/ Narodil sa ako prvé dieťa v celom projekte, hneď v januári, takže čoskoro bude mať rok. Jeho mama Miriam už dnes v projekte zapojená nie je, pomohla jej rodina, ktorá jej poskytla bývanie a pomoc. Po narodení Mareka tak Miriam z projektu odišla, stále je v spojení s Fórom života.
JANKO/ Narodil sa Margaréte vo februári, najskôr si nevedela predstaviť, že sa o svoje dieťa dokáže postarať, uvažovala o adopcii, dnes je Margarétka šťastná a Janko jej robí radosť. V azylovom dome pečie medovníčky a stará sa o vianočné trhy a výstavy. Popritom plánuje, čo bude ďalej.
KAROLÍNKA/ Príchod ďalšieho, v poradí už šiesteho dieťaťa, si Mária nedokázala predstaviť. Aj keď dve deti boli zverené do starostlivosti otca. Stalo sa a Karolínka sa narodila vmarci. Mária má však
problém nájsť stabilnejšie
ubytovanie.
PATRIK/ Narodil sa vmáji, mal 3,5 kg a 51cm a pokrstený bol v októbri. Jeho mama je Sára spomínaná v článku a krstným otcom je jej brat. Sára je cieľavedomá, navštevuje počítačový kurz amá cieľ popri všetkých ťažkostiach dokončiť vysokú školu. Materstvo si pochvaľuje.
MIŠKO/ Je tiež májový, a keď sa narodil, mal 2,9 kg., Jeho mamou je Soňa, ktorá vyrastala, v detskom domove, a svojich rodičov nikdy nepoznala,, hoci sa jej nezriekli, a teda, zabránili adopcii. ZMiška, má radosť, baví ju žehliť detské, vecičky a starať sa o neho.
NATÁLKA/ Narodila sa, v októbrimame Anne. Otec, ich najprv opustil pre inú ženu,, napriek dohode na deti neplatil,, neskôr nastúpil na protialkoholické, liečenie. Natálkin, brat je prvákom na základnej, škole, sestra začala chodiť do, materskej škôlky.
MAGDALÉNKA/ Tiež októbrová,, matka Mariana spolu, s otcom pochádzajú z detského, domova, sú spolu 5 rokov,, žijú v sociálnom zariadení, a plánujú spoločnú domácnosť., Ťažkú situáciu spoločne, zvládli, pomohli aj kamarátky, z domova a na „svoju krásnu, dcérku“ mama nedá dopustiť.
ELINKA/ Narodila sa v novembri,, mala 2,7 kg a 48 cm, a podľa slov vlastnej mamy je, to pokojné bábätko, dobre spí, aj priberá. V živote Kataríny sa, veľa zmenilo a dnes napriek, odchodu manžela a umiestneniu, dvoch zo štyroch detí do, detského domova je plná vďaky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.