Keď niektoré veci zverejníte, tak sa pokazí ich čaro. Raz som tu napríklad písal o tom, ako sa u nás na dedine oslavuje prvý máj. Odvtedy som stratil kúsok z tej spontánnej radosti, mám pocit, že to musí byť vždy také ako v tom mojom článku a keď sa netancuje nadránom na ulici, tak to akoby nebolo ono.
A už sa netancovalo nikdy a ja si to vyčítam, aj keď si nemyslím, že moje stĺpčeky majú takú úžasnú moc, aby dokázali pohnúť, resp. nepohnúť nohami a rukami mojich spoludedinčanov. Odčarovanie nastalo vo mne. Aj preto sa čudujem novému fenoménu, keď si ľudia dávajú na internet tie najintímnejšie podrobnosti, fotky, videá a opisujú každý svoj krok. Kroky Františka Janečka, to bola skupina, čo?
Tá prezradila o Františkovi možno viac ako fotky, videá a opisovanie reálnych krokov na internete. Inak, František sa už veľmi nepoužíva, pričom Fero je dobré meno, nie? Lola je tiež fajn, ale nájde sa odvážlivec, ktorý dá teraz dievčatku meno Alojzia? Aj Lojzo je dobré. Moja teta Alojzia mala za muža Alojza, Lola a Lojzo — myslíte, že sa v najbližších rokoch podarí vytvoriť podobný dokonalý pár? Inak, vždy v pondelok keď čítam tieto svoje výplody, tak som prekvapený, že mi pripadajú úplne iné, ako keď ich píšem, tlačené slovo je akési vážne a niekedy sa mi zdá, akoby som to ani nepísal ja. Ktovie, aký sa mi bude zdať tento, určite mi niektorí moji kamaráti povedia, že som zas nemal o čom, ja ale teraz sedím na jednom peknom mieste, usmievam sa a je mi dobre, len tak si píšem, akoby nič, a pritom píšem do mienkotvorného týždenníka. Pri troche analýzy si z toho môžete vziať napríklad to, ako hlboko je v nás vpísaná normalizačná hudba, keď si pri slove kroky spomeniete na Františka Janečka, alebo si nájdite iné ponaučenia, je ich tu aspoň šesť, odhadom teda. Odhad a intuícia sú skvelé veci, niekoľkokrát ma intuícia doslova zachránila od všeličoho. Aj v roku 2008. Mám za sebou krásny rok a dúfam, že ten ďalší bude ešte krajší, prajem to aj vytrvalému čitateľovi, ktorý tieto riadky dočítal až sem. A vlastne aj tomu, čo to nedočítal. Vedieť to síce nebude, ale to vôbec neprekáža.
A už sa netancovalo nikdy a ja si to vyčítam, aj keď si nemyslím, že moje stĺpčeky majú takú úžasnú moc, aby dokázali pohnúť, resp. nepohnúť nohami a rukami mojich spoludedinčanov. Odčarovanie nastalo vo mne. Aj preto sa čudujem novému fenoménu, keď si ľudia dávajú na internet tie najintímnejšie podrobnosti, fotky, videá a opisujú každý svoj krok. Kroky Františka Janečka, to bola skupina, čo?
Tá prezradila o Františkovi možno viac ako fotky, videá a opisovanie reálnych krokov na internete. Inak, František sa už veľmi nepoužíva, pričom Fero je dobré meno, nie? Lola je tiež fajn, ale nájde sa odvážlivec, ktorý dá teraz dievčatku meno Alojzia? Aj Lojzo je dobré. Moja teta Alojzia mala za muža Alojza, Lola a Lojzo — myslíte, že sa v najbližších rokoch podarí vytvoriť podobný dokonalý pár? Inak, vždy v pondelok keď čítam tieto svoje výplody, tak som prekvapený, že mi pripadajú úplne iné, ako keď ich píšem, tlačené slovo je akési vážne a niekedy sa mi zdá, akoby som to ani nepísal ja. Ktovie, aký sa mi bude zdať tento, určite mi niektorí moji kamaráti povedia, že som zas nemal o čom, ja ale teraz sedím na jednom peknom mieste, usmievam sa a je mi dobre, len tak si píšem, akoby nič, a pritom píšem do mienkotvorného týždenníka. Pri troche analýzy si z toho môžete vziať napríklad to, ako hlboko je v nás vpísaná normalizačná hudba, keď si pri slove kroky spomeniete na Františka Janečka, alebo si nájdite iné ponaučenia, je ich tu aspoň šesť, odhadom teda. Odhad a intuícia sú skvelé veci, niekoľkokrát ma intuícia doslova zachránila od všeličoho. Aj v roku 2008. Mám za sebou krásny rok a dúfam, že ten ďalší bude ešte krajší, prajem to aj vytrvalému čitateľovi, ktorý tieto riadky dočítal až sem. A vlastne aj tomu, čo to nedočítal. Vedieť to síce nebude, ale to vôbec neprekáža.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.