JAMES YORKSTON
WHEN THE HAAR ROLLS IN
DOMINO/WEGART
Škót James Yorkston začínal ako basgitarista v punkovej kapele, neskôr sa stal členom muzikantského zoskupenia The Fence Collective a drsný rock vymenil za novodobý folk. Yorkstonove piesne zaujali Johna Peela z BBC, neskôr sa pre výpravné texty a intímne melódie dostal do pozornosti vydavateľstva Domino. Spolupracoval s významnými menami nezávislej muziky (Four Tet, Rustin Man), koncertoval s Tindersticks, Beth Orton či Lambchop. Aktuálna štvrtá platňa je opäť v duchu Yorkstonovho trúchlivého spevu. Ako správny trubadúr si vystačí sám, no ako v minulosti, i teraz sa obklopil spoluhráčmi pod menom The Athletes, a tak v skladbách opäť zaznieva akordeón, mandolína či husle. V piesni Tortoise Regrets Hare si s Yorkstonom zanôtila pesničkárka Nancy Elizabeth. Slovko „Haar“ (škótska hmla) z názvu platne vystihuje atmosféru celej pokojnej nahrávky.
●●●●○
.matej Lauko
FAIRY TALE
DREAM
HEV-HET TUNE
Druhý album slovenských Fairy Tale je príjemným prekvapením. Žánrovo ide o hudbu, ktorá v súčasnosti u nás nemá veľa konkurencie. Pripomína artrockové sedemdesiate roky pokrstené optimizmom rokov šesťdesiatych – ELP, Yes, Jethro Tull, ale aj Ursinyho z obdobia Provisoria. Zo súčasných vplyvov, špeciálne v rytmike, preblesknú náznaky trip hopu. Napriek takémuto rozptylu ide o originálny a ujasnený projekt, ktorý netrpí roztrieštenosťou. Nápady, aranžmány, farba nástrojov, práca v štúdiu aj oduševnená interpretácia tu fungujú vo vzácnej zhode. Ťažko sa rozhoduje, čo pochváliť skôr: či kapelu, ktorá zo zamiešaných karát rozohrala dramatickú partiu plnú zaujímavých kontrastov, alebo presvedčivý prejav speváčky Barbory Kolárikovej. Nebezpečenstvo? Azda len tá angličtina maskujúca obsah. Štyri hviezdy za celkovú atmosféru, jednu za odhodlanie.
●●●●●
.martin Chrobák
TONINO CAROTONE
CIAO MORTALI
VENUS ESCLUSIVA
Tonino sedel v chládku za nedisciplinovanosť v armáde. Za to má u mňa bod. Za vtipné rebelantstvo v bohémskom štýle druhý. Za hymnu proti militarizmu tretí a za švihácky kabaretný underground štvrtý. Začínal s punkom, a teraz mu hovoria alternatívny Adriano Celentano. Zároveň je súčasťou románskeho rocku s vyhňou v španielskej Barcelone, kde moderní svetoobčania búrajú zastarané hranice, najmä rasové. Tonino to korunoval vlastným dialektom vaskogiaponeziki – výrazmi v taliančine poprepletanými cudzími jazykmi. Na albume Ciao Mortali (Čau, smrteľníci!) sa k nemu pripojil kamarát Manu Chao a skupiny Gogol Bordello a Bandabardó. Je to, skrátka, ľudový underground na taliansky spôsob: serenádový pop kombinovaný štýlmi ska, reggae, punk, tango, valčík, folk. Nám tu však namiesto Tonina omieľajú Erosa. Preto sa zdá, že Taliani nikoho iného nemajú. Mamma mia!
●●●●○
.miro Potoček
AMC TRIO & ULF WAKENIUS
SOUL OF THE MOUNTAIN
HEVHETIA
Jediná škoda, že najkrajší album domáceho džezu za rok 2008 vychádza na jeho úplnom sklonku! Načasovanie podobných projektov azda nehrá podstatnú rolu – dôležitejší je rozdiel, ktorý prešovské trio preklenulo od čias svojho debutu Thor-Iza z roku 2006. Aj džezoví puristi ohŕňajúci nos nad mäkkosťou a spevnosťou ich tém musia uznať, že predkladaný koncept s hosťujúcim švédskym gitaristom Ulfom Wakeniusom, ktorého univerzálnosť oceňovali jeho niekdajší kapelníci Oscar Peterson a Ray Brown, funguje dokonale. Zvuková priezračnosť nahrávky korešponduje s priestorovosťou Wakeniusovej hry, jeho drajvom, intenzitou, ale aj emocionalitou, ktorými infikuje spoluhráčov reagujúcich senzitívnejšie ako kedykoľvek predtým. Zoskupenie Adamkovič – Marinčák – Cvanciger sa na svojom vrcholovom výstupe nemohlo spoľahnúť na lepšieho horského vodcu.
●●●●●
.peter Motyčka
BEYONCÉ
I AM... SASHA FIERCE
COLUMBIA/SONY BMG
Formát dvojalbumu je ideálny pre konceptuálne projekty a tradične ho majú v obľube rôzni progrockeri, ktorým robí problém napísať skladbu nepresahujúcu 15 minút. Dnes, v ére vyše 70-minútových cédečiek, však dvojalbumy väčšinou pôsobia neúnosne dlho, až človek banuje, že tvorcovia nepoužili prísnejší výber – a platí to aj o takých kvalitných nahrávkach ako Stadium Arcadium od Red Hot Chili Peppers. Formát dvojalbumu najnovšie zlákal speváčku Beyoncé. Prvý disk by mal predstavovať jej romantické Ja a druhý disk jej zmyselné alter ego, ktoré nazvala Sasha Fierce. Tento ideový koncept pôsobí veľmi vykonštruovanie. Lepšie z toho vychádzajú samotné skladby, profesionálne urobené komerčné RnB, ktoré sa, našťastie, na nič nehrá. Najpríjemnejším zistením však je, že tento „dvojalbum“ dokopy nepresahuje 42 minút, čo je na dnešnú dobu chvályhodná striedmosť.
●●●○○
.vladislav Gális
GUNS N' ROSES
CHINESE DEMOCRACY
GEFFEN
Axlovi Rosovi sa už podarili všelijaké husárske kúsky. Napríklad postupne si poštvať svojich spoluhráčov a ponechať si názov kapely Guns N' Roses, hoci z klasickej zostavy v nej zostal sám. Alebo vyše desať rokov pripravovať vydanie jedného albumu. Toto všetko by sa možno dalo Axlovi prepáčiť, keby album Chinese Democracy pôsobil ako dielo bláznivého génia. Čínska demokracia však skôr vyznieva ako výsledok posadnutosti a perfekcionizmu, ktoré širokým oblúkom minuli cieľ. S pôvodným špinavým rokenrolom z debutu Guns N' Roses nemá táto nahrávka nič spoločné, Axl nadviazal len na prepiatu bombastickosť balád z dvojalbumu Use Your Illusion a pridal zvuky, ktoré pôsobili progresívne v podaní Nine Inch Nails v hlbokých 90. rokoch. Axlov sólový album pod reklamnou nálepkou Guns N' Roses najlepšie vystihuje jedno porekadlo: vajatali hory, porodili myš.
●○○○○
.vladislav Gális
WHEN THE HAAR ROLLS IN
DOMINO/WEGART
Škót James Yorkston začínal ako basgitarista v punkovej kapele, neskôr sa stal členom muzikantského zoskupenia The Fence Collective a drsný rock vymenil za novodobý folk. Yorkstonove piesne zaujali Johna Peela z BBC, neskôr sa pre výpravné texty a intímne melódie dostal do pozornosti vydavateľstva Domino. Spolupracoval s významnými menami nezávislej muziky (Four Tet, Rustin Man), koncertoval s Tindersticks, Beth Orton či Lambchop. Aktuálna štvrtá platňa je opäť v duchu Yorkstonovho trúchlivého spevu. Ako správny trubadúr si vystačí sám, no ako v minulosti, i teraz sa obklopil spoluhráčmi pod menom The Athletes, a tak v skladbách opäť zaznieva akordeón, mandolína či husle. V piesni Tortoise Regrets Hare si s Yorkstonom zanôtila pesničkárka Nancy Elizabeth. Slovko „Haar“ (škótska hmla) z názvu platne vystihuje atmosféru celej pokojnej nahrávky.
●●●●○
.matej Lauko
FAIRY TALE
DREAM
HEV-HET TUNE
Druhý album slovenských Fairy Tale je príjemným prekvapením. Žánrovo ide o hudbu, ktorá v súčasnosti u nás nemá veľa konkurencie. Pripomína artrockové sedemdesiate roky pokrstené optimizmom rokov šesťdesiatych – ELP, Yes, Jethro Tull, ale aj Ursinyho z obdobia Provisoria. Zo súčasných vplyvov, špeciálne v rytmike, preblesknú náznaky trip hopu. Napriek takémuto rozptylu ide o originálny a ujasnený projekt, ktorý netrpí roztrieštenosťou. Nápady, aranžmány, farba nástrojov, práca v štúdiu aj oduševnená interpretácia tu fungujú vo vzácnej zhode. Ťažko sa rozhoduje, čo pochváliť skôr: či kapelu, ktorá zo zamiešaných karát rozohrala dramatickú partiu plnú zaujímavých kontrastov, alebo presvedčivý prejav speváčky Barbory Kolárikovej. Nebezpečenstvo? Azda len tá angličtina maskujúca obsah. Štyri hviezdy za celkovú atmosféru, jednu za odhodlanie.
●●●●●
.martin Chrobák
TONINO CAROTONE
CIAO MORTALI
VENUS ESCLUSIVA
Tonino sedel v chládku za nedisciplinovanosť v armáde. Za to má u mňa bod. Za vtipné rebelantstvo v bohémskom štýle druhý. Za hymnu proti militarizmu tretí a za švihácky kabaretný underground štvrtý. Začínal s punkom, a teraz mu hovoria alternatívny Adriano Celentano. Zároveň je súčasťou románskeho rocku s vyhňou v španielskej Barcelone, kde moderní svetoobčania búrajú zastarané hranice, najmä rasové. Tonino to korunoval vlastným dialektom vaskogiaponeziki – výrazmi v taliančine poprepletanými cudzími jazykmi. Na albume Ciao Mortali (Čau, smrteľníci!) sa k nemu pripojil kamarát Manu Chao a skupiny Gogol Bordello a Bandabardó. Je to, skrátka, ľudový underground na taliansky spôsob: serenádový pop kombinovaný štýlmi ska, reggae, punk, tango, valčík, folk. Nám tu však namiesto Tonina omieľajú Erosa. Preto sa zdá, že Taliani nikoho iného nemajú. Mamma mia!
●●●●○
.miro Potoček
AMC TRIO & ULF WAKENIUS
SOUL OF THE MOUNTAIN
HEVHETIA
Jediná škoda, že najkrajší album domáceho džezu za rok 2008 vychádza na jeho úplnom sklonku! Načasovanie podobných projektov azda nehrá podstatnú rolu – dôležitejší je rozdiel, ktorý prešovské trio preklenulo od čias svojho debutu Thor-Iza z roku 2006. Aj džezoví puristi ohŕňajúci nos nad mäkkosťou a spevnosťou ich tém musia uznať, že predkladaný koncept s hosťujúcim švédskym gitaristom Ulfom Wakeniusom, ktorého univerzálnosť oceňovali jeho niekdajší kapelníci Oscar Peterson a Ray Brown, funguje dokonale. Zvuková priezračnosť nahrávky korešponduje s priestorovosťou Wakeniusovej hry, jeho drajvom, intenzitou, ale aj emocionalitou, ktorými infikuje spoluhráčov reagujúcich senzitívnejšie ako kedykoľvek predtým. Zoskupenie Adamkovič – Marinčák – Cvanciger sa na svojom vrcholovom výstupe nemohlo spoľahnúť na lepšieho horského vodcu.
●●●●●
.peter Motyčka
BEYONCÉ
I AM... SASHA FIERCE
COLUMBIA/SONY BMG
Formát dvojalbumu je ideálny pre konceptuálne projekty a tradične ho majú v obľube rôzni progrockeri, ktorým robí problém napísať skladbu nepresahujúcu 15 minút. Dnes, v ére vyše 70-minútových cédečiek, však dvojalbumy väčšinou pôsobia neúnosne dlho, až človek banuje, že tvorcovia nepoužili prísnejší výber – a platí to aj o takých kvalitných nahrávkach ako Stadium Arcadium od Red Hot Chili Peppers. Formát dvojalbumu najnovšie zlákal speváčku Beyoncé. Prvý disk by mal predstavovať jej romantické Ja a druhý disk jej zmyselné alter ego, ktoré nazvala Sasha Fierce. Tento ideový koncept pôsobí veľmi vykonštruovanie. Lepšie z toho vychádzajú samotné skladby, profesionálne urobené komerčné RnB, ktoré sa, našťastie, na nič nehrá. Najpríjemnejším zistením však je, že tento „dvojalbum“ dokopy nepresahuje 42 minút, čo je na dnešnú dobu chvályhodná striedmosť.
●●●○○
.vladislav Gális
GUNS N' ROSES
CHINESE DEMOCRACY
GEFFEN
Axlovi Rosovi sa už podarili všelijaké husárske kúsky. Napríklad postupne si poštvať svojich spoluhráčov a ponechať si názov kapely Guns N' Roses, hoci z klasickej zostavy v nej zostal sám. Alebo vyše desať rokov pripravovať vydanie jedného albumu. Toto všetko by sa možno dalo Axlovi prepáčiť, keby album Chinese Democracy pôsobil ako dielo bláznivého génia. Čínska demokracia však skôr vyznieva ako výsledok posadnutosti a perfekcionizmu, ktoré širokým oblúkom minuli cieľ. S pôvodným špinavým rokenrolom z debutu Guns N' Roses nemá táto nahrávka nič spoločné, Axl nadviazal len na prepiatu bombastickosť balád z dvojalbumu Use Your Illusion a pridal zvuky, ktoré pôsobili progresívne v podaní Nine Inch Nails v hlbokých 90. rokoch. Axlov sólový album pod reklamnou nálepkou Guns N' Roses najlepšie vystihuje jedno porekadlo: vajatali hory, porodili myš.
●○○○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.