Pred dvoma rokmi slovenskí hokejisti na majstrovstvách sveta hráčov do 20 rokov takmer vypadli. Minulý rok to bolo oveľa lepšie – znova síce hrali v skupine o záchranu, ale s prehľadom ju vyhrali. Tento rok hrali o medailu.
To, že ju nakoniec nezískali, vôbec neprekáža. Na tomto turnaji je totiž predvedená hra naozaj oveľa dôležitejšia než výsledné umiestnenie. Dôvod je jednoduchý: práve výkony jednotlivých hráčov na juniorskom šampionáte významne ovplyvňujú draft kanadsko-americkej NHL. A to, koľko našich mladých hráčov získa kontrakty v zámorí, je pre budúcnosť slovenského hokeja mimoriadne dôležité. Pri všetkej úcte k hráčom európskych klubov aj k špičke domácej ligy – sila seniorskej reprezentácie stojí a padá s hráčmi NHL.
A ako to teda vyzerá s mladými slovenskými hráčmi v NHL? Dosť hrozivo. V posledných troch rokoch neboli v prvej stovke draftovaní nijakí slovenskí hráči. Tohtoročný úspech na juniorských majstrovstvách sveta túto neveselú bilanciu takmer určite zmení. Otázkou však zostáva, či ide len o izolovaný úspech, alebo prirodzený dôsledok práce s mužstvom do 20 rokov.
Veľmi zaujímavé boli z tohto hľadiska výsledky ankety v denníku SME. Odporcov zaradenia dvadsiatky do našej najvyššej seniorskej súťaže úspech na juniorských majstrovstvách o správnosti tohto kroku nijako nepresvedčil. Naopak, zástancovia tohto modelu práce s mladými hokejistami považovali taký úspech za dôkaz správnosti svojho postoja. Ako to teda je?
Predovšetkým treba povedať, že medzi výrazným úspechom a evidentným neúspechom je v športe často veľmi tenká hranica. Do play-off sme sa dostali až vďaka víťazstvu nad mladými Fínmi v samostatných nájazdoch – bojom o záchranu sme teda unikli len o vlások. Vo štvrťfinále zdolal Američanov predovšetkým jeden hráč – brankár Jaroslav Janus. A ďalšie dva zápasy sme prehrali.
Nejde však len o to, že sme ich prehrali, ale aj o to, ako sme ich prehrali. V semifinále so Švédmi aj v boji o bronz s Rusmi sme hrali o víťazstvo do poslednej minúty. V obidvoch zápasoch sme pred koncom prehrávali o dva góly a v obidvoch preukázal tréner skutočnú chuť po víťazstve stiahnutím brankára dlho pred poslednou minútou. To, že nejde len o bojovnosť trénera, demonštrovali hráči tým najpresvedčivejším spôsobom – Švédom aj Rusom strelili v power-play gól a znížili na najtesnejší možný rozdiel. V obidvoch prípadoch sa pokúsili aj o ďalšiu power-play a dostali pritom gól do prázdnej bránky, ale to na veci nič nemení – toto mužstvo zohralo so svojimi fínskymi, americkými, švédskymi aj ruskými rovesníkmi sympatické a vyrovnané zápasy.
Znamená to teda, že projekt dvadsiatky v extralige je správny? To by bol určite unáhlený záver. A nielen preto, že z jedného výsledku sa naozaj nijaké veľké závery robiť nedajú. Podstatné je niečo iné.
Naši mladíci podali predovšetkým veľmi dobrý kolektívny výkon a k tomu im dvojročné pravidelné účinkovanie v jednom mužstve určite pomohlo. Pre výsledky budúcich seniorských reprezentácií však nie je primárne dôležitý kolektívny duch juniorskej reprezentácie. Oveľa dôležitejšie sú schopnosti a výkony jednotlivcov. A v tých sme veru v priemere za svojimi súpermi viditeľne zaostávali. Otázka teda stojí takto: pomáha projekt dvadsiatky rastu individuálnych schopností našich mladých hráčov? Práve to je jedna z kľúčových otázok našej hokejovej prítomnosti aj budúcnosti.
Štvrté miesto z majstrovstiev sveta nám na tú otázku neodpovedalo. Niečo možno naznačilo, ale naozaj len naznačilo. Nuž ale, nech už je to tak či onak, je pravda, že po takomto umiestnení a najmä výkone celého mužstva aj niektorých výrazných individualít sa o tej našej hokejovej budúcnosti uvažuje predsa len akosi príjemnejšie.
To, že ju nakoniec nezískali, vôbec neprekáža. Na tomto turnaji je totiž predvedená hra naozaj oveľa dôležitejšia než výsledné umiestnenie. Dôvod je jednoduchý: práve výkony jednotlivých hráčov na juniorskom šampionáte významne ovplyvňujú draft kanadsko-americkej NHL. A to, koľko našich mladých hráčov získa kontrakty v zámorí, je pre budúcnosť slovenského hokeja mimoriadne dôležité. Pri všetkej úcte k hráčom európskych klubov aj k špičke domácej ligy – sila seniorskej reprezentácie stojí a padá s hráčmi NHL.
A ako to teda vyzerá s mladými slovenskými hráčmi v NHL? Dosť hrozivo. V posledných troch rokoch neboli v prvej stovke draftovaní nijakí slovenskí hráči. Tohtoročný úspech na juniorských majstrovstvách sveta túto neveselú bilanciu takmer určite zmení. Otázkou však zostáva, či ide len o izolovaný úspech, alebo prirodzený dôsledok práce s mužstvom do 20 rokov.
Veľmi zaujímavé boli z tohto hľadiska výsledky ankety v denníku SME. Odporcov zaradenia dvadsiatky do našej najvyššej seniorskej súťaže úspech na juniorských majstrovstvách o správnosti tohto kroku nijako nepresvedčil. Naopak, zástancovia tohto modelu práce s mladými hokejistami považovali taký úspech za dôkaz správnosti svojho postoja. Ako to teda je?
Predovšetkým treba povedať, že medzi výrazným úspechom a evidentným neúspechom je v športe často veľmi tenká hranica. Do play-off sme sa dostali až vďaka víťazstvu nad mladými Fínmi v samostatných nájazdoch – bojom o záchranu sme teda unikli len o vlások. Vo štvrťfinále zdolal Američanov predovšetkým jeden hráč – brankár Jaroslav Janus. A ďalšie dva zápasy sme prehrali.
Nejde však len o to, že sme ich prehrali, ale aj o to, ako sme ich prehrali. V semifinále so Švédmi aj v boji o bronz s Rusmi sme hrali o víťazstvo do poslednej minúty. V obidvoch zápasoch sme pred koncom prehrávali o dva góly a v obidvoch preukázal tréner skutočnú chuť po víťazstve stiahnutím brankára dlho pred poslednou minútou. To, že nejde len o bojovnosť trénera, demonštrovali hráči tým najpresvedčivejším spôsobom – Švédom aj Rusom strelili v power-play gól a znížili na najtesnejší možný rozdiel. V obidvoch prípadoch sa pokúsili aj o ďalšiu power-play a dostali pritom gól do prázdnej bránky, ale to na veci nič nemení – toto mužstvo zohralo so svojimi fínskymi, americkými, švédskymi aj ruskými rovesníkmi sympatické a vyrovnané zápasy.
Znamená to teda, že projekt dvadsiatky v extralige je správny? To by bol určite unáhlený záver. A nielen preto, že z jedného výsledku sa naozaj nijaké veľké závery robiť nedajú. Podstatné je niečo iné.
Naši mladíci podali predovšetkým veľmi dobrý kolektívny výkon a k tomu im dvojročné pravidelné účinkovanie v jednom mužstve určite pomohlo. Pre výsledky budúcich seniorských reprezentácií však nie je primárne dôležitý kolektívny duch juniorskej reprezentácie. Oveľa dôležitejšie sú schopnosti a výkony jednotlivcov. A v tých sme veru v priemere za svojimi súpermi viditeľne zaostávali. Otázka teda stojí takto: pomáha projekt dvadsiatky rastu individuálnych schopností našich mladých hráčov? Práve to je jedna z kľúčových otázok našej hokejovej prítomnosti aj budúcnosti.
Štvrté miesto z majstrovstiev sveta nám na tú otázku neodpovedalo. Niečo možno naznačilo, ale naozaj len naznačilo. Nuž ale, nech už je to tak či onak, je pravda, že po takomto umiestnení a najmä výkone celého mužstva aj niektorých výrazných individualít sa o tej našej hokejovej budúcnosti uvažuje predsa len akosi príjemnejšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.