O tom, že George Bush v úrade prezidenta zlyhal, niet pochýb. Úrad opúšťa s najnižším ratingom podpory, aký bol kedy nameraný. Američania vo veku 18 až 30 rokov, ktorí počas prezidenta Busha „politicky dospeli“, sú z republikánskej strany rozčarovaní a výsledkom je, že sa stali silnou voličskou základňou demokratickej strany.
Barack Obama získal Biely dom víťazstvom v takých bývalých republikánskych baštách ako Virgínia, Severná Karolína či Colorado a jeho strana sa teší veľkým väčšinám v Snemovni reprezentantov, ako aj v Senáte. A to všetko pre všeobecne rozšírené pohŕdanie Georgeom W. Bushom a jeho stranou. Ako k tomu došlo? Semená neúspechu boli v prvom rade zasiate v irackej púšti. Saddám Husajn nezaútočil na Ameriku, ničím ju neohrozoval, ani s Amerikou nechcel vojnu. Všetko, čo chcel, bolo pokračovať vo svojej despotickej vláde nad Irakom. Bol to Bush a Biely dom, kto chcel vojnu s ním dlho pred hroznými udalosťami 11. septembra. Motívy sa menili. Vojna sa nakoniec americkej verejnosti predstavila s argumentom, že Husajn s jeho arzenálom zbraní hromadného ničenia (vrátane nukleárnych zbraní) ohrozoval Ameriku. A tie zbrane mohli byť použité, ak nebudeme konať rýchlo.
Paradoxne, vojna bola Američanom prezentovaná ako jednoduchá a lacná, mala pripomínať pozvoľný černošský tanec „cakewalk“ – my by sme boli privítaní ako osloboditelia a celú akciu mala zaplatiť iracká ropa. Keď Američania zistili, že v Iraku žiadne zbrane hromadného ničenia neboli, podpora pre Busha začala klesať. Pokles popularity pokračoval s tým, ako najprv stovky a neskôr tisícky Američanov v Iraku zomreli a náklady okupácie narastali o 12 miliárd dolárov mesačne. Nositeľ Nobelovej ceny a ekonóm Joseph Stiglitz odhaduje, že celkové náklady vojny v Iraku dosiahli ohromujúce tri bilióny amerických dolárov.
.hrozba
Pokiaľ bol Bush schopný prezentovať vojnu v Iraku ako súčasť boja proti nepriateľovi, ktorý chcel zničiť Ameriku a navyše by čoskoro bol schopný vlastniť prostriedky na to potrebné, držal prezident situáciu politicky pod kontrolou. Ale hrozba, ktorú predstavovala al-Káida, aj keď, samozrejme, reálna, nie je existenciálna a do volieb v roku 2008 tému terorizmu vytlačilo znepokojenie týkajúce sa ekonomiky. A Bushova politika pritom usilovne prispievala k oslabeniu americkej ekonomiky. Prezidentova podpora slobodného obchodu pomohla ďalej oslabiť americkú výrobu, čo počas jeho vlády znamenalo stratu troch miliónov pracovných miest. Bush nielenže nalieval miliardy dolárov do Iraku, ale paušálne a nesmierne zvýšil vládne výdaje. Aj jeho vláda podporovala riskantné hypotéky s cieľom umožniť nízkopríjmovým skupinám kúpiť si domy, čiastočne kvôli túžbe získať hispánskych voličov pre republikánsku stranu. Takéto riskantné pôžičky sa stali hrozbou pre celý finančný systém. Umožnila to Bushova laxná regulácia finančných trhov. Následne, keď takéto pôžičky neboli splácané, bol ohrozený celý finančný systém, a to do takej miery, že sami Bushovi poradcovia tvrdili, že Amerika čelí najvážnejšej ekonomickej kríze od Veľkej krízy v 30. rokoch.
.zlé dedičstvo
Nepopulárna vojna a vážna ekonomická kríza sú bez pochýb jasnými indikátormi politického zlyhania. Na nešťastie pre amerických konzervatívcov, Bush zdiskreditoval konzervativizmus v Amerike bez toho, aby bol sám niekedy veľkým konzervatívcom. Nadšene podporoval multikulturalizmus, často robil verejné vyhlásenia v španielčine a Kongres dotlačil k legalizovaniu miliónov nelegálnych imigrantov, ktorí zväčša prišli do Ameriky z Latinskej Ameriky. Bushova túžba násilne rozširovať demokraciu okolo sveta pripomínala prezidenta Woodrowa Wilsona amasívne rozšírenie domácich aj vojenských výdajov pripomínalo prezidenta Lyndona Johnsona. Skutočnou otázkou je, ako dlho bude americkému konzervativizmu trvať zotavenie z katastrofálneho dedičstva Georgea W. Busha.
Autor je americký právnik a publicista slovenského pôvodu, redaktor revue Impulz
Barack Obama získal Biely dom víťazstvom v takých bývalých republikánskych baštách ako Virgínia, Severná Karolína či Colorado a jeho strana sa teší veľkým väčšinám v Snemovni reprezentantov, ako aj v Senáte. A to všetko pre všeobecne rozšírené pohŕdanie Georgeom W. Bushom a jeho stranou. Ako k tomu došlo? Semená neúspechu boli v prvom rade zasiate v irackej púšti. Saddám Husajn nezaútočil na Ameriku, ničím ju neohrozoval, ani s Amerikou nechcel vojnu. Všetko, čo chcel, bolo pokračovať vo svojej despotickej vláde nad Irakom. Bol to Bush a Biely dom, kto chcel vojnu s ním dlho pred hroznými udalosťami 11. septembra. Motívy sa menili. Vojna sa nakoniec americkej verejnosti predstavila s argumentom, že Husajn s jeho arzenálom zbraní hromadného ničenia (vrátane nukleárnych zbraní) ohrozoval Ameriku. A tie zbrane mohli byť použité, ak nebudeme konať rýchlo.
Paradoxne, vojna bola Američanom prezentovaná ako jednoduchá a lacná, mala pripomínať pozvoľný černošský tanec „cakewalk“ – my by sme boli privítaní ako osloboditelia a celú akciu mala zaplatiť iracká ropa. Keď Američania zistili, že v Iraku žiadne zbrane hromadného ničenia neboli, podpora pre Busha začala klesať. Pokles popularity pokračoval s tým, ako najprv stovky a neskôr tisícky Američanov v Iraku zomreli a náklady okupácie narastali o 12 miliárd dolárov mesačne. Nositeľ Nobelovej ceny a ekonóm Joseph Stiglitz odhaduje, že celkové náklady vojny v Iraku dosiahli ohromujúce tri bilióny amerických dolárov.
.hrozba
Pokiaľ bol Bush schopný prezentovať vojnu v Iraku ako súčasť boja proti nepriateľovi, ktorý chcel zničiť Ameriku a navyše by čoskoro bol schopný vlastniť prostriedky na to potrebné, držal prezident situáciu politicky pod kontrolou. Ale hrozba, ktorú predstavovala al-Káida, aj keď, samozrejme, reálna, nie je existenciálna a do volieb v roku 2008 tému terorizmu vytlačilo znepokojenie týkajúce sa ekonomiky. A Bushova politika pritom usilovne prispievala k oslabeniu americkej ekonomiky. Prezidentova podpora slobodného obchodu pomohla ďalej oslabiť americkú výrobu, čo počas jeho vlády znamenalo stratu troch miliónov pracovných miest. Bush nielenže nalieval miliardy dolárov do Iraku, ale paušálne a nesmierne zvýšil vládne výdaje. Aj jeho vláda podporovala riskantné hypotéky s cieľom umožniť nízkopríjmovým skupinám kúpiť si domy, čiastočne kvôli túžbe získať hispánskych voličov pre republikánsku stranu. Takéto riskantné pôžičky sa stali hrozbou pre celý finančný systém. Umožnila to Bushova laxná regulácia finančných trhov. Následne, keď takéto pôžičky neboli splácané, bol ohrozený celý finančný systém, a to do takej miery, že sami Bushovi poradcovia tvrdili, že Amerika čelí najvážnejšej ekonomickej kríze od Veľkej krízy v 30. rokoch.
.zlé dedičstvo
Nepopulárna vojna a vážna ekonomická kríza sú bez pochýb jasnými indikátormi politického zlyhania. Na nešťastie pre amerických konzervatívcov, Bush zdiskreditoval konzervativizmus v Amerike bez toho, aby bol sám niekedy veľkým konzervatívcom. Nadšene podporoval multikulturalizmus, často robil verejné vyhlásenia v španielčine a Kongres dotlačil k legalizovaniu miliónov nelegálnych imigrantov, ktorí zväčša prišli do Ameriky z Latinskej Ameriky. Bushova túžba násilne rozširovať demokraciu okolo sveta pripomínala prezidenta Woodrowa Wilsona amasívne rozšírenie domácich aj vojenských výdajov pripomínalo prezidenta Lyndona Johnsona. Skutočnou otázkou je, ako dlho bude americkému konzervativizmu trvať zotavenie z katastrofálneho dedičstva Georgea W. Busha.
Autor je americký právnik a publicista slovenského pôvodu, redaktor revue Impulz
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.