Z chýrnych slovenských zimovísk vo Vysokých i Nízkych Tatrách sa takmer vytratili turisti z Ruska a Ukrajiny. Kým predtým k nám na prelome rokov prichádzali po tisícoch, túto zimu sa rátajú na stovky. Prečo neprišli?
Optimisti sú zatiaľ opatrní, pesimisti dvíhajú prst a veštia krízu domáceho cestovného ruchu. Zdá sa, že náhla absencia turistov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu je argumentom, ktorý dáva za pravdu pesimistom. Navyše, v Tatrách je v porovnaní s minulými zimnými sezónami o čosi menej i turistov z Poľska, Česka, Nemecka.
.kríza i nepomer cien a služieb
„Situácia vyzerá veľmi zle,“ konštatuje Mark Blitstein, riaditeľ cestovnej kancelárie Pilgrim Tour v Liptovskom Mikuláši a siaha po štatistike: „Túto zimu z Ruskej federácie nepríde na Slovensko takmer nikto. Budeme šťastní, ak ich príde do dvesto. Problém je globálny. Rusko a Ukrajinu postihla finančná kríza, zasiahla nižšiu strednú vrstvu, teda tých, ktorí v ostatných rokoch hojne navštevovali Slovensko. Popravde, prichádzali sem chudobnejší Rusi, pretože bohatší stratili o Slovensko záujem už asi pred desiatimi rokmi. Neboli spokojní so službami, s obsluhou, ubytovaním, sortimentom v obchodoch, a tak chodia do Álp. Pritom Rusov, ktorí majú peniaze a idú na zimu na lyže, je najmenej pol milióna. K nám však neprídu.“
Mark Blitstein na Slovensku podniká od roku 1992. V minulosti Pilgrim Tour pre klientov nakupoval izbu v dvojhviezdičkovom hoteli za dvadsať nemeckých mariek, v trojhviezdičkovom za dvadsaťpäť. V posledných piatich rokoch sa však v nízkotatranskej Jasnej alebo vo Vysokých Tatrách aspoň trojnásobne zvýšili ceny, ale kvalita služieb nestúpla ani o tretinu: „Nepomer ceny a kvality sa odráža vo všetkom: krátke lyžiarske trate sú nedostatočne upravené, personál na vlekoch je nepríjemný a chamtivý, parkovacie služby drahé a nekvalitné, zásobovanie v obchodoch podpriemerné, sortiment v reštauráciách slabý, obsluha neúctivá... Tak vyznieva Slovensko v porovnaní s Rakúskom. Záujem nestrácajú len Rusi, Ukrajinci, Estónci, Lotyši, Litvania, ale i Poliaci, Nemci, Holanďania. Všetci chcú kvalitu za primerané peniaze,“ vraví Mark Blitstein. Špecifickým problémom je podľa neho náš pretrvávajúci nevraživý prístup k rusky hovoriacim turistom, stále považovaných za nevyhnutné zlo: „V mentalite mnohých Slovákov je zakorenená predstava o rusky hovoriacich turistoch ako o druhoradých, a stále znie povestná výzva ‚Ivan, vráť sa k Nataši!‘ No a tak Ivan s Natašou odišli na dovolenku do Álp.“
.mierny pesimizmus Ukrajincov
„Je tu prekrásne, ale draho,“ hovorí hlava rodiny Pozniakovcov z Kyjeva. S priateľmi prišli na lyžovačku do Jasnej. Za opadnutým záujmom krajanov o slovenské zimoviská vidia najmä finančnú krízu v domovine: „Máte drahé ubytovanie, drahé sú vleky a parkovanie v Jasnej. Nie sme veľmi spokojní so stravou, porcie sú totiž malé a jedlo priemerné.“ Deväťčlennú partiu, ktorá prišla na Slovensko autami, stál sedemdňový pobyt pri kurze 11 ukrajinských hrivien za euro vyše 10-tisíc eur. To je vraj suma, za akú sa dá na Ukrajine kúpiť auto. Z mikrobusu plného Ukrajincov vystupuje starší manželský pár, dovolenkujúci na priváte v Lučivnej. Sú spokojní s počasím i prostredím, ale peniaze nerozhadzujú. Nevýhodný kurz a drahé euro ich núti nakupovať v supermarkete, do reštaurácie nejdú. „Situácia sa určite zlepší, myslím si, že kríza pominie a turisti od nás sa do Tatier vrátia, lebo je to relatívne blízko, na Liptove je pekne a dá sa tu pekne prežiť dovolenka na lyžiach i v kúpeľoch a termálnych bazénoch,“ tvrdí pani v teplom kožuchu. Zámožne vyzerajúci Kyjevčan v kožušinovej baranici a s terénnym Mercedesom priznáva, že sa ceny u nás zdvihli, ale nie tragicky. „Kto chce a bude mať na to, príde, kto nie, ostane doma,“ konštatuje lakonicky a dodá, že veľa Ukrajincov sa vybralo na dovolenku do nového domáceho lyžiarskeho strediska Bukovel. Turisti nie sú zhovorčiví, na otázku, či budúcu zimu strávia u nás, krčia plecami. „Nevedno, uvidíme, aká bude situácia,“ vraví pán Pozniak.
.rakúsky trik
Po minulé roky do ôsmich najlepších zimných destinácií – do Andorry, Česka, Slovenska, Rakúska, Talianska, Turecka, Poľska i Bulharska – lietalo chartrovými letmi z Moskvy vyše pol milióna turistov. Už vlani v novembri nastal vinou finančnej krízy prepad záujmu o zimné dovolenky a počet ruských záujemcov klesol o vyše dvadsať percent. Pactour Moskva, jeden z najväčších ruských touroperátorov, pre nízky záujem vyčiarkol takmer všetkých zahraničných partnerov, okrem talianskych a rakúskych. Rakúšania a podobne i Taliani totiž včas poskytli ruským partnerom finančné garancie, zabezpečujúce fungovanie chartrov. Rakúšania v spolupráci s Australian Airlines garantovali, že za 200 eur na osobu dopravia ruských turistov z Moskvy do zimných stredísk v Salzburgu a Innsbrucku v každom prípade, či budú lietadlá úplne, čiastočne, alebo minimálne vyťažené. Ak by sme podobne chceli garantovať lety z Moskvy do Popradu my, potrebovali by na to naše cestovné kancelárie aspoň 500-tisíc eur, ktoré však nemajú. Výsledok: zatiaľ čo minulú zimu pristálo v Poprade asi 40 chartrových lietadiel z Moskvy, túto zimu vari štyri.
„Rakúsky systém funguje na výkonnom manažmente destinačných oblastí, pričom len salzburský na túto zimu disponoval asi 60 miliónmi eur, z ktorých boli hradené garancie chartrových letov,“ vysvetľuje Bohuš Palovič, majiteľ liptovskomikulášskej cestovnej kancelárie Liptour. Dodáva, že asi polovicu z toho poskytol rakúsky štát a zvyšok je výsledkom systematickej finančnej politiky v rakúskych centrách cestovného ruchu, kde každý podnikateľ (nielen ten, kto priamo podniká v cestovnom ruchu) istým odvodom z príjmov prispieva do spoločného koša. Z neho sa potom podporuje cestovný ruch aj v kritickom období: „Prispievajú všetci, nielen hotelieri a majitelia reštaurácií či lyžiarskych stredísk, ale i pekári, mäsiari, zlatníci, majitelia práčovní, obchodov so suvenírmi, lebo aj ich príjmy závisia od toho, koľko turistov príde a peniaze napokon utratí i u nich. U nás takýto systém nefunguje, a aj preto náhle cítime obrovský prepad po rusky hovoriacich turistov. Odhadujem, že túto zimu strávi u nás najviac 400 až 500 rusky hovoriacich turistov.“
O rakúskej dotácii touroperátorov hovorí aj Mark Blitstein. Podľa neho je to najmenej 100 eur, ktoré dostane rakúska cestovná kancelária za jedného dopraveného rusky hovoriaceho turistu: „Slovensko nemusí investovať do propagácie v zahraničí – tú si spravíme sami, vítané by boli daňové úľavy, dotovanie leteniek a podobne. Bohužiaľ, štátni úradníci u nás nie sú viazaní zodpovednosťou za svoje konanie, preto je štátna politika v oblasti cestovného ruchu na Slovensku neefektívna. Štátne peniaze sa míňajú buď nehospodárne, alebo neefektívne. Naopak, veľmi sa zlepšila práca slovenských zastupiteľských úradov v Moskve i v Kyjeve, kde sa snažia turistovi ľudským prístupom pomôcť pri vybavovaní víz a podobne.“
.byrokratické starosti
Do penziónu Vesna v Starom Smokovci už desať rokov každú zimu chodieva s rodinou seriózny pán z Ukrajiny. Keď chce však tento fyzik, pracujúci pre nejakú francúzsku spoločnosť, prísť, musí mu majiteľka penziónu Jela Stašková vopred poslať potvrdenie o rezervácii ubytovania na celý pobyt s notársky potvrdeným podpisom. Tohoročnú dovolenku musel dokonca dopredu zaplatiť na účet a majiteľka penziónu poslať potvrdenie na slovenský konzulát do Kyjeva, že jej peniaze prišli. Navyše musela klientom vopred zaplatiť spiatočnú cestu – a opäť zaslať o tom potvrdenie... Čudné? Nepríjemné, ba ponižujúce? Ochrana schengenskej hranice? V každom prípade byrokracia, ktorá pravdepodobne mnohých individuálnych turistov z Ukrajiny či Ruska odrádza od návštevy Slovenska.
Ochrana schengenského priestoru priniesla aj iné nepríjemné zážitky. „Telefonovali nám z colnej správy, že colníci zastavili ukrajinské auto s otcom a dcérou, ktorí pri sebe nemali pasy. Do pol hodiny sme im ich mali doniesť, inak turistov, ktorí boli u nás na dovolenke, odvezú do imigračného tábora ako podozrivých z nelegálneho prekročenia hranice. To, že si hostia nechali pasy na izbe, ani naša garancia, že sú skutočne u nás ubytovaní, nestačilo. Zaplatili po dvetisíc korún pokutu, my sme taxíkom leteli s pasmi k colníkom. Keďže išlo o osamelú dvojicu muža a ženy, dokonca padlo podozrenie, či náhodou nejde o obchod s bielym mäsom,“ spomína pani Stašková. Alebo: Tri autobusy ruských turistov zo Ždiaru so sprievodcom šli na výlet do Popradu, kde mali vybavené prehliadky mesta a múzea. Zastavili ich colníci. Keďže turisti nemali pasy pri sebe, ale u vedúceho zájazdu, dvojhodinová prehliadka sa skončila nervozitou a rozčarovaním.
Pani Stašková súdi, že príčinou masívneho poklesu záujmu rusky hovoriacich turistov o Slovensko sú predovšetkým vysoké ceny ubytovania a služieb, ktoré sú v nepomere k ponuke: „Lyžovačka u nás nikdy nebude taká, ako v talianskych alebo rakúskych Alpách. Na druhej strane, Rusi sa k nám chodili učiť lyžovať, a keď sa naučili, odišli do Álp. Prirodzene si vybrali zaujímavejšiu, cenovo prístupnejšiu a komfortnejšiu dovolenku v lepšie vybudovaných strediskách, kde sú služby na neporovnateľnej úrovni.“
.menej turistov, kratšie pobyty
Neuveriteľných takmer päť miliónov turistov ročne zo Sovietskeho zväzu, socialistického Nemecka, Poľska, Maďarska či Česka vo Vysokých Tatrách v druhej polovici 70. a v 80. rokoch je nenávratnou minulosťou... Po rozpade RVHP do dvoch rokov návštevnosť klesla na milión – čo však stačilo, aby Tatry turisticky žili. „Mali sme dostatok ubytovacích kapacít, ale čoskoro nastal problém zaplniť ich,“ spomína Zuzana Šedivá, viceprezidentka Zväzu hotelov a reštaurácií SR a riaditeľka hotela International vo Veľkej Lomnici. V cestovnom ruchu pracuje od roku 1971. Keď začínala v smokoveckom hoteli Grand, prichádzali sovietski turisti hromadne do Tatier vlakmi Družby a autobusmi. Sezóny v Tatrách bývali dlhé. Letná od 15. mája do 15. októbra, zimná od 15. decembra do 15. marca. Po roku 1989 sa sezóny výrazne skrátili, dnes letná trvá asi šesť týždňov, zimná najviac päť. Niet hostí. Ubytovaných na dlhšie alebo prichádzajúcich len na deň či dva je vo Vysokých Tatrách a v podtatranských obciach v ostatných dvoch rokoch asi dva milióny. Ak niekedy bývala priemerná dĺžka pobytu takmer sedem dní, dnes je to 2,2 dňa. Socialistické tradície hromadne organizovanej turistiky zanikli, trh sa otvoril pre všetkých turistov vo všetkých krajinách. Hranice doslova neexistujú.
Charakteristické pre cestovný ruch sú cyklické vlny záujmu určitých skupín návštevníkov z niektorých krajín. Pred šiestimi rokmi nás hojne navštevovali Slovinci, letá patrili turistom z Holandska, príznačné boli návaly Poliakov, Maďarov. To isté platí aj o turistoch hovoriacich po rusky. Po čase sa turisti rozhodnú pre inú krajinu. Napokon, ani naši dovolenkári nechodia stále len do Chorvátska, objavujú iné destinácie. Nik nechodí dovolenkovať desať rokov na jedno miesto. „Rusko, Ukrajina, pobaltské štáty sú pre nás obrovským trhom, obávam sa však, že strateným. Ostatné dve zimné sezóny neboli u nás príliš priaznivé snehové podmienky na lyžovačku, a tak sa Rusi a Ukrajinci preorientovali na iné európske zimoviská. Dnes sa turista rozhoduje často spontánne a na poslednú chvíľu, kam pôjde na dovolenku, vyberá si podľa aktuálnej ponuky a podmienok. Pol milióna po rusky hovoriacich turistov sa rozhodlo pre Alpy nielen pre výhodnejšie ceny, ale aj pre garanciu dobrých podmienok na lyžovanie. Kto u nás mohol koncom novembra predpokladať, že v druhej polovici decembra napadne sneh?“ uvažuje Zuzana Šedivá.
.svojráz ruskej turistiky
Dôvodov, pre ktoré alarmujúco klesol záujem po rusky hovoriacich turistov o Slovensko, je celé spektrum – od finančnej krízy cez drahé ceny až po nespokojnosť so službami. Pre Rusov a Ukrajincov sme možno „vyšli z módy“, zaujíma ich lepšia lyžovačka, atraktívnejšie alpské oblasti. Tí, ktorí prichádzali z nostalgie, zostarli, ich deti a vnuci sú inou generáciou. Mladí majú odlišné predstavy o prežití dovolenky: adrenalínové športy, snowboarding, lietanie balónmi, snežné skútre, freeride, večer diskotéky, zábava, bary a kluby s hudbou... „Turista už nechodí len za dobrým hotelom a vynikajúcou kuchyňou, to sú samozrejmosti. Dobrá lyžovačka nestačí. Ide mu o úplné a atraktívne využitie voľného času. Tatry stále nevedia ponúknuť dlhé, výborne upravené, rôznorodé a členité lyžiarske trate. V tom sa nikdy Alpám nevyrovnáme,“ konštatuje Zuzana Šedivá.
S odchodom po rusky hovoriacich turistov stráca slovenský cestovný priemysel ľudí, ktorí radi utrácajú peniaze, nešetriac na dobrom bývaní, dobrom jedle, na nákupoch, športovom, spoločenskom a kultúrnom vyžívaní. Vyše stotisícové nákupy lyžiarskej výbavy v tatranských obchodíkoch nebývali u týchto hostí výnimkou... „Mentalita turistov je rôzna,“ spomína Bohuš Palovič: „Zatiaľ čo Nemci šetria a za úspech považujú, keď zo sto eur neminú viac ako deväťdesiat, Rusi sú nešťastní, keď neminú všetko. Taká dovolenka sa im neráta.“ Zuzana Šedivá vraví, že ruskí a ukrajinskí turisti radi míňajú za dobré jedlá, nápoje, za pocit pohodlia, za to, že sa cíti ako vítaný hosť. Mark Blitstein upozorňuje, že ani za dvadsať rokov sa mnohí „naši“ neprestali k turistom hovoriacim po rusky správať ako k druhotriednym ľuďom, pozerajú sa na nich cez prsty ako na podozrivé indivíduá. Napriek tomu, že sa u nás Rusi aj Ukrajinci cítili dobre, radi prichádzali i vracali sa sem, rozhodli sa pre zmenu. Neprišli. Neostali však doma, ale išli inam.
Optimisti sú zatiaľ opatrní, pesimisti dvíhajú prst a veštia krízu domáceho cestovného ruchu. Zdá sa, že náhla absencia turistov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu je argumentom, ktorý dáva za pravdu pesimistom. Navyše, v Tatrách je v porovnaní s minulými zimnými sezónami o čosi menej i turistov z Poľska, Česka, Nemecka.
.kríza i nepomer cien a služieb
„Situácia vyzerá veľmi zle,“ konštatuje Mark Blitstein, riaditeľ cestovnej kancelárie Pilgrim Tour v Liptovskom Mikuláši a siaha po štatistike: „Túto zimu z Ruskej federácie nepríde na Slovensko takmer nikto. Budeme šťastní, ak ich príde do dvesto. Problém je globálny. Rusko a Ukrajinu postihla finančná kríza, zasiahla nižšiu strednú vrstvu, teda tých, ktorí v ostatných rokoch hojne navštevovali Slovensko. Popravde, prichádzali sem chudobnejší Rusi, pretože bohatší stratili o Slovensko záujem už asi pred desiatimi rokmi. Neboli spokojní so službami, s obsluhou, ubytovaním, sortimentom v obchodoch, a tak chodia do Álp. Pritom Rusov, ktorí majú peniaze a idú na zimu na lyže, je najmenej pol milióna. K nám však neprídu.“
Mark Blitstein na Slovensku podniká od roku 1992. V minulosti Pilgrim Tour pre klientov nakupoval izbu v dvojhviezdičkovom hoteli za dvadsať nemeckých mariek, v trojhviezdičkovom za dvadsaťpäť. V posledných piatich rokoch sa však v nízkotatranskej Jasnej alebo vo Vysokých Tatrách aspoň trojnásobne zvýšili ceny, ale kvalita služieb nestúpla ani o tretinu: „Nepomer ceny a kvality sa odráža vo všetkom: krátke lyžiarske trate sú nedostatočne upravené, personál na vlekoch je nepríjemný a chamtivý, parkovacie služby drahé a nekvalitné, zásobovanie v obchodoch podpriemerné, sortiment v reštauráciách slabý, obsluha neúctivá... Tak vyznieva Slovensko v porovnaní s Rakúskom. Záujem nestrácajú len Rusi, Ukrajinci, Estónci, Lotyši, Litvania, ale i Poliaci, Nemci, Holanďania. Všetci chcú kvalitu za primerané peniaze,“ vraví Mark Blitstein. Špecifickým problémom je podľa neho náš pretrvávajúci nevraživý prístup k rusky hovoriacim turistom, stále považovaných za nevyhnutné zlo: „V mentalite mnohých Slovákov je zakorenená predstava o rusky hovoriacich turistoch ako o druhoradých, a stále znie povestná výzva ‚Ivan, vráť sa k Nataši!‘ No a tak Ivan s Natašou odišli na dovolenku do Álp.“
.mierny pesimizmus Ukrajincov
„Je tu prekrásne, ale draho,“ hovorí hlava rodiny Pozniakovcov z Kyjeva. S priateľmi prišli na lyžovačku do Jasnej. Za opadnutým záujmom krajanov o slovenské zimoviská vidia najmä finančnú krízu v domovine: „Máte drahé ubytovanie, drahé sú vleky a parkovanie v Jasnej. Nie sme veľmi spokojní so stravou, porcie sú totiž malé a jedlo priemerné.“ Deväťčlennú partiu, ktorá prišla na Slovensko autami, stál sedemdňový pobyt pri kurze 11 ukrajinských hrivien za euro vyše 10-tisíc eur. To je vraj suma, za akú sa dá na Ukrajine kúpiť auto. Z mikrobusu plného Ukrajincov vystupuje starší manželský pár, dovolenkujúci na priváte v Lučivnej. Sú spokojní s počasím i prostredím, ale peniaze nerozhadzujú. Nevýhodný kurz a drahé euro ich núti nakupovať v supermarkete, do reštaurácie nejdú. „Situácia sa určite zlepší, myslím si, že kríza pominie a turisti od nás sa do Tatier vrátia, lebo je to relatívne blízko, na Liptove je pekne a dá sa tu pekne prežiť dovolenka na lyžiach i v kúpeľoch a termálnych bazénoch,“ tvrdí pani v teplom kožuchu. Zámožne vyzerajúci Kyjevčan v kožušinovej baranici a s terénnym Mercedesom priznáva, že sa ceny u nás zdvihli, ale nie tragicky. „Kto chce a bude mať na to, príde, kto nie, ostane doma,“ konštatuje lakonicky a dodá, že veľa Ukrajincov sa vybralo na dovolenku do nového domáceho lyžiarskeho strediska Bukovel. Turisti nie sú zhovorčiví, na otázku, či budúcu zimu strávia u nás, krčia plecami. „Nevedno, uvidíme, aká bude situácia,“ vraví pán Pozniak.
.rakúsky trik
Po minulé roky do ôsmich najlepších zimných destinácií – do Andorry, Česka, Slovenska, Rakúska, Talianska, Turecka, Poľska i Bulharska – lietalo chartrovými letmi z Moskvy vyše pol milióna turistov. Už vlani v novembri nastal vinou finančnej krízy prepad záujmu o zimné dovolenky a počet ruských záujemcov klesol o vyše dvadsať percent. Pactour Moskva, jeden z najväčších ruských touroperátorov, pre nízky záujem vyčiarkol takmer všetkých zahraničných partnerov, okrem talianskych a rakúskych. Rakúšania a podobne i Taliani totiž včas poskytli ruským partnerom finančné garancie, zabezpečujúce fungovanie chartrov. Rakúšania v spolupráci s Australian Airlines garantovali, že za 200 eur na osobu dopravia ruských turistov z Moskvy do zimných stredísk v Salzburgu a Innsbrucku v každom prípade, či budú lietadlá úplne, čiastočne, alebo minimálne vyťažené. Ak by sme podobne chceli garantovať lety z Moskvy do Popradu my, potrebovali by na to naše cestovné kancelárie aspoň 500-tisíc eur, ktoré však nemajú. Výsledok: zatiaľ čo minulú zimu pristálo v Poprade asi 40 chartrových lietadiel z Moskvy, túto zimu vari štyri.
„Rakúsky systém funguje na výkonnom manažmente destinačných oblastí, pričom len salzburský na túto zimu disponoval asi 60 miliónmi eur, z ktorých boli hradené garancie chartrových letov,“ vysvetľuje Bohuš Palovič, majiteľ liptovskomikulášskej cestovnej kancelárie Liptour. Dodáva, že asi polovicu z toho poskytol rakúsky štát a zvyšok je výsledkom systematickej finančnej politiky v rakúskych centrách cestovného ruchu, kde každý podnikateľ (nielen ten, kto priamo podniká v cestovnom ruchu) istým odvodom z príjmov prispieva do spoločného koša. Z neho sa potom podporuje cestovný ruch aj v kritickom období: „Prispievajú všetci, nielen hotelieri a majitelia reštaurácií či lyžiarskych stredísk, ale i pekári, mäsiari, zlatníci, majitelia práčovní, obchodov so suvenírmi, lebo aj ich príjmy závisia od toho, koľko turistov príde a peniaze napokon utratí i u nich. U nás takýto systém nefunguje, a aj preto náhle cítime obrovský prepad po rusky hovoriacich turistov. Odhadujem, že túto zimu strávi u nás najviac 400 až 500 rusky hovoriacich turistov.“
O rakúskej dotácii touroperátorov hovorí aj Mark Blitstein. Podľa neho je to najmenej 100 eur, ktoré dostane rakúska cestovná kancelária za jedného dopraveného rusky hovoriaceho turistu: „Slovensko nemusí investovať do propagácie v zahraničí – tú si spravíme sami, vítané by boli daňové úľavy, dotovanie leteniek a podobne. Bohužiaľ, štátni úradníci u nás nie sú viazaní zodpovednosťou za svoje konanie, preto je štátna politika v oblasti cestovného ruchu na Slovensku neefektívna. Štátne peniaze sa míňajú buď nehospodárne, alebo neefektívne. Naopak, veľmi sa zlepšila práca slovenských zastupiteľských úradov v Moskve i v Kyjeve, kde sa snažia turistovi ľudským prístupom pomôcť pri vybavovaní víz a podobne.“
.byrokratické starosti
Do penziónu Vesna v Starom Smokovci už desať rokov každú zimu chodieva s rodinou seriózny pán z Ukrajiny. Keď chce však tento fyzik, pracujúci pre nejakú francúzsku spoločnosť, prísť, musí mu majiteľka penziónu Jela Stašková vopred poslať potvrdenie o rezervácii ubytovania na celý pobyt s notársky potvrdeným podpisom. Tohoročnú dovolenku musel dokonca dopredu zaplatiť na účet a majiteľka penziónu poslať potvrdenie na slovenský konzulát do Kyjeva, že jej peniaze prišli. Navyše musela klientom vopred zaplatiť spiatočnú cestu – a opäť zaslať o tom potvrdenie... Čudné? Nepríjemné, ba ponižujúce? Ochrana schengenskej hranice? V každom prípade byrokracia, ktorá pravdepodobne mnohých individuálnych turistov z Ukrajiny či Ruska odrádza od návštevy Slovenska.
Ochrana schengenského priestoru priniesla aj iné nepríjemné zážitky. „Telefonovali nám z colnej správy, že colníci zastavili ukrajinské auto s otcom a dcérou, ktorí pri sebe nemali pasy. Do pol hodiny sme im ich mali doniesť, inak turistov, ktorí boli u nás na dovolenke, odvezú do imigračného tábora ako podozrivých z nelegálneho prekročenia hranice. To, že si hostia nechali pasy na izbe, ani naša garancia, že sú skutočne u nás ubytovaní, nestačilo. Zaplatili po dvetisíc korún pokutu, my sme taxíkom leteli s pasmi k colníkom. Keďže išlo o osamelú dvojicu muža a ženy, dokonca padlo podozrenie, či náhodou nejde o obchod s bielym mäsom,“ spomína pani Stašková. Alebo: Tri autobusy ruských turistov zo Ždiaru so sprievodcom šli na výlet do Popradu, kde mali vybavené prehliadky mesta a múzea. Zastavili ich colníci. Keďže turisti nemali pasy pri sebe, ale u vedúceho zájazdu, dvojhodinová prehliadka sa skončila nervozitou a rozčarovaním.
Pani Stašková súdi, že príčinou masívneho poklesu záujmu rusky hovoriacich turistov o Slovensko sú predovšetkým vysoké ceny ubytovania a služieb, ktoré sú v nepomere k ponuke: „Lyžovačka u nás nikdy nebude taká, ako v talianskych alebo rakúskych Alpách. Na druhej strane, Rusi sa k nám chodili učiť lyžovať, a keď sa naučili, odišli do Álp. Prirodzene si vybrali zaujímavejšiu, cenovo prístupnejšiu a komfortnejšiu dovolenku v lepšie vybudovaných strediskách, kde sú služby na neporovnateľnej úrovni.“
.menej turistov, kratšie pobyty
Neuveriteľných takmer päť miliónov turistov ročne zo Sovietskeho zväzu, socialistického Nemecka, Poľska, Maďarska či Česka vo Vysokých Tatrách v druhej polovici 70. a v 80. rokoch je nenávratnou minulosťou... Po rozpade RVHP do dvoch rokov návštevnosť klesla na milión – čo však stačilo, aby Tatry turisticky žili. „Mali sme dostatok ubytovacích kapacít, ale čoskoro nastal problém zaplniť ich,“ spomína Zuzana Šedivá, viceprezidentka Zväzu hotelov a reštaurácií SR a riaditeľka hotela International vo Veľkej Lomnici. V cestovnom ruchu pracuje od roku 1971. Keď začínala v smokoveckom hoteli Grand, prichádzali sovietski turisti hromadne do Tatier vlakmi Družby a autobusmi. Sezóny v Tatrách bývali dlhé. Letná od 15. mája do 15. októbra, zimná od 15. decembra do 15. marca. Po roku 1989 sa sezóny výrazne skrátili, dnes letná trvá asi šesť týždňov, zimná najviac päť. Niet hostí. Ubytovaných na dlhšie alebo prichádzajúcich len na deň či dva je vo Vysokých Tatrách a v podtatranských obciach v ostatných dvoch rokoch asi dva milióny. Ak niekedy bývala priemerná dĺžka pobytu takmer sedem dní, dnes je to 2,2 dňa. Socialistické tradície hromadne organizovanej turistiky zanikli, trh sa otvoril pre všetkých turistov vo všetkých krajinách. Hranice doslova neexistujú.
Charakteristické pre cestovný ruch sú cyklické vlny záujmu určitých skupín návštevníkov z niektorých krajín. Pred šiestimi rokmi nás hojne navštevovali Slovinci, letá patrili turistom z Holandska, príznačné boli návaly Poliakov, Maďarov. To isté platí aj o turistoch hovoriacich po rusky. Po čase sa turisti rozhodnú pre inú krajinu. Napokon, ani naši dovolenkári nechodia stále len do Chorvátska, objavujú iné destinácie. Nik nechodí dovolenkovať desať rokov na jedno miesto. „Rusko, Ukrajina, pobaltské štáty sú pre nás obrovským trhom, obávam sa však, že strateným. Ostatné dve zimné sezóny neboli u nás príliš priaznivé snehové podmienky na lyžovačku, a tak sa Rusi a Ukrajinci preorientovali na iné európske zimoviská. Dnes sa turista rozhoduje často spontánne a na poslednú chvíľu, kam pôjde na dovolenku, vyberá si podľa aktuálnej ponuky a podmienok. Pol milióna po rusky hovoriacich turistov sa rozhodlo pre Alpy nielen pre výhodnejšie ceny, ale aj pre garanciu dobrých podmienok na lyžovanie. Kto u nás mohol koncom novembra predpokladať, že v druhej polovici decembra napadne sneh?“ uvažuje Zuzana Šedivá.
.svojráz ruskej turistiky
Dôvodov, pre ktoré alarmujúco klesol záujem po rusky hovoriacich turistov o Slovensko, je celé spektrum – od finančnej krízy cez drahé ceny až po nespokojnosť so službami. Pre Rusov a Ukrajincov sme možno „vyšli z módy“, zaujíma ich lepšia lyžovačka, atraktívnejšie alpské oblasti. Tí, ktorí prichádzali z nostalgie, zostarli, ich deti a vnuci sú inou generáciou. Mladí majú odlišné predstavy o prežití dovolenky: adrenalínové športy, snowboarding, lietanie balónmi, snežné skútre, freeride, večer diskotéky, zábava, bary a kluby s hudbou... „Turista už nechodí len za dobrým hotelom a vynikajúcou kuchyňou, to sú samozrejmosti. Dobrá lyžovačka nestačí. Ide mu o úplné a atraktívne využitie voľného času. Tatry stále nevedia ponúknuť dlhé, výborne upravené, rôznorodé a členité lyžiarske trate. V tom sa nikdy Alpám nevyrovnáme,“ konštatuje Zuzana Šedivá.
S odchodom po rusky hovoriacich turistov stráca slovenský cestovný priemysel ľudí, ktorí radi utrácajú peniaze, nešetriac na dobrom bývaní, dobrom jedle, na nákupoch, športovom, spoločenskom a kultúrnom vyžívaní. Vyše stotisícové nákupy lyžiarskej výbavy v tatranských obchodíkoch nebývali u týchto hostí výnimkou... „Mentalita turistov je rôzna,“ spomína Bohuš Palovič: „Zatiaľ čo Nemci šetria a za úspech považujú, keď zo sto eur neminú viac ako deväťdesiat, Rusi sú nešťastní, keď neminú všetko. Taká dovolenka sa im neráta.“ Zuzana Šedivá vraví, že ruskí a ukrajinskí turisti radi míňajú za dobré jedlá, nápoje, za pocit pohodlia, za to, že sa cíti ako vítaný hosť. Mark Blitstein upozorňuje, že ani za dvadsať rokov sa mnohí „naši“ neprestali k turistom hovoriacim po rusky správať ako k druhotriednym ľuďom, pozerajú sa na nich cez prsty ako na podozrivé indivíduá. Napriek tomu, že sa u nás Rusi aj Ukrajinci cítili dobre, radi prichádzali i vracali sa sem, rozhodli sa pre zmenu. Neprišli. Neostali však doma, ale išli inam.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.