Kríza s plynom nám dala zabudnúť na to, že iba nedávno sme tu mali krízu s ropou a jej astronomické ceny. Súčasné nízke ceny ropy tešia Európanov a Američanov, ktorí pritom majú hlavu v smútku z finančnej krízy.
Zle, naopak, spávajú prezidenti Ruska, Venezuely a Iránu, ktorí z ropy žijú. CIA dokonca predpovedá širšiu nespokojnosť v Iráne a Venezuele (Putinov režim v Rusku je predsa len lepšie zorganizovaný). Kto by bol pred pol rokom hádal takýto vývoj, bol by, samozrejme, za blázna.
Zmenu cien ropy možno spätne racionálne vysvetliť (zníženie dopytu v dôsledku finančnej krízy), ťažšie je však robiť presné odhady dopredu. To platí aj pre iné oblasti. Tí, ktorí veria, že niekto dokáže predvídať vývoj sveta, majú pyšnú vieru v schopnosť presne porozumieť tomu, ako funguje svet, a dokonca vedieť svojimi krokmi tento vývoj ovplyvniť.
My ostatní sa musíme uspokojiť s odhadom toho, ako sa veci ovplyvňujú navzájom, pričom výsledok dopredu nepoznáme. Kto by si bol napríklad vedel pred časom predstaviť, že české ministerstvo životného prostredia, vedené šéfom Zelených Martinom Bursíkom, sa v tichosti zmieri s rozvojom jadrovej energetiky? Alebo naopak, že vlaňajšie cenové rekordy na amerických pumpách, nasledované krízou, povedú k tomu, že na automobilovom salóne v Detroite nebude možné vystaviť nové vozidlo bez zdôraznenia jeho nízkej spotreby? Za obe by nás pred rokom vysmiali.
A je toho ešte oveľa viac, čo nevieme dopredu vôbec odhadnúť. Keď prezident Bush chystal útok na Irak, rátali sme skôr s irackou chemickou odvetou ako s neskoršou sektárskou vojnou. Barack Obama vyhral voľby s prísľubom stiahnutia jednotiek z Iraku, v ktorom má celkom v protiklade k tomu, čo Američania očakávali, veľký vplyv susedný Irán. A ak Američania naozaj rýchlo odídu, bude mať Irán ešte väčší vplyv (ibaže by režim nečakane oslabil kvôli lacnej rope). Mali by sa teda Američania pripraviť na konflikt s Iránom po tom, čo znížia počet jednotiek v Iraku? A nebolo by to zasa v priamom rozpore s Obamovým cieľom nebojovať na Strednom východe?
Túžba rozumieť svetu okolo nás, kam patrí aj schopnosť odhadovať, čo sa stane, je prirodzená. Ak by sme na ňu rezignovali, prestali by sme sa v každodennom konaní orientovať na budúcnosť, a to by malo strašné dôsledky na náš život. Dnešný svet však nášmu racionálnemu kalkulu dodáva relatívne parametre – svetu väčšinou dokážeme porozumieť spätne, dopredu si však nevieme byť istí výsledkom. Pokora je nemoderná, ale múdra.
Zle, naopak, spávajú prezidenti Ruska, Venezuely a Iránu, ktorí z ropy žijú. CIA dokonca predpovedá širšiu nespokojnosť v Iráne a Venezuele (Putinov režim v Rusku je predsa len lepšie zorganizovaný). Kto by bol pred pol rokom hádal takýto vývoj, bol by, samozrejme, za blázna.
Zmenu cien ropy možno spätne racionálne vysvetliť (zníženie dopytu v dôsledku finančnej krízy), ťažšie je však robiť presné odhady dopredu. To platí aj pre iné oblasti. Tí, ktorí veria, že niekto dokáže predvídať vývoj sveta, majú pyšnú vieru v schopnosť presne porozumieť tomu, ako funguje svet, a dokonca vedieť svojimi krokmi tento vývoj ovplyvniť.
My ostatní sa musíme uspokojiť s odhadom toho, ako sa veci ovplyvňujú navzájom, pričom výsledok dopredu nepoznáme. Kto by si bol napríklad vedel pred časom predstaviť, že české ministerstvo životného prostredia, vedené šéfom Zelených Martinom Bursíkom, sa v tichosti zmieri s rozvojom jadrovej energetiky? Alebo naopak, že vlaňajšie cenové rekordy na amerických pumpách, nasledované krízou, povedú k tomu, že na automobilovom salóne v Detroite nebude možné vystaviť nové vozidlo bez zdôraznenia jeho nízkej spotreby? Za obe by nás pred rokom vysmiali.
A je toho ešte oveľa viac, čo nevieme dopredu vôbec odhadnúť. Keď prezident Bush chystal útok na Irak, rátali sme skôr s irackou chemickou odvetou ako s neskoršou sektárskou vojnou. Barack Obama vyhral voľby s prísľubom stiahnutia jednotiek z Iraku, v ktorom má celkom v protiklade k tomu, čo Američania očakávali, veľký vplyv susedný Irán. A ak Američania naozaj rýchlo odídu, bude mať Irán ešte väčší vplyv (ibaže by režim nečakane oslabil kvôli lacnej rope). Mali by sa teda Američania pripraviť na konflikt s Iránom po tom, čo znížia počet jednotiek v Iraku? A nebolo by to zasa v priamom rozpore s Obamovým cieľom nebojovať na Strednom východe?
Túžba rozumieť svetu okolo nás, kam patrí aj schopnosť odhadovať, čo sa stane, je prirodzená. Ak by sme na ňu rezignovali, prestali by sme sa v každodennom konaní orientovať na budúcnosť, a to by malo strašné dôsledky na náš život. Dnešný svet však nášmu racionálnemu kalkulu dodáva relatívne parametre – svetu väčšinou dokážeme porozumieť spätne, dopredu si však nevieme byť istí výsledkom. Pokora je nemoderná, ale múdra.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.