Svetové akciové indexy sa ešte stále javia, akoby prichádzal koniec sveta. Za posledné mesiace sa spustili výpredaje takmer všetkých aktív, bez ohľadu na ich sektorové zaradenie alebo fundamentálnu hodnotu.
Ničivé finančné cunami spôsobilo obrovskú deštrukciu svetového bohatstva a bilióny eur, dolárov či jenov sa jednoducho stratili pod jeho rozbúrenou hladinou. Asi tým sa dá vysvetliť, prečo je dnes väčšina bankových analytikov a ekonomických novinárov presvedčená, že celá planéta sa rúti do dlhodobej globálnej recesie. Paradoxne sú to často tí istí ekonómovia a žurnalisti, ktorí ešte nedávno vehementne hlasovali za nákupy akciových podielových fondov.
.predajná panika
Priamym produktom tohto „bubnovania na poplach“ sú vystrašení slovenskí investori, ktorí podľa príkladu amerických investorov predávajú všetky likvidné aj nelikvidné aktíva len preto, aby čo najskôr splatili svoje osobné aj podnikateľské úvery. Sprievodným javom sú aj reštrikčné opatrenia bánk, ktoré v strachu z prepadu všetkých cien požadujú predčasné splácanie podnikateľských úverov a obmedzujú vydávanie nových.
Prepad cien všetkých aktív vrátane akcií, dlhopisov, nehnuteľností či nerastných surovín je prirodzeným javom v každej predajnej panike. Odpútajme sa však na chvíľu od lákavých katastrofických scenárov a zistíme, že z pohľadu dlhodobého investovania sa nachádzame priamo v epicentre jednej z najväčších investičných príležitostí.
.dno je príležitosť
Pre niektorých je to možno klišé, ale majme na pamäti starú dobrú investičnú zásadu, že najlepší čas na nákupy je vtedy, keď sú ceny nízke. Hlavné akciové indexy sa v priemere prepadli o 40 percent, klesli však aj ceny dlhopisov, komodít, nehnuteľností, poľnohospodárskych výrobkov a drahých kovov, o rope nehovoriac. To je z hľadiska dlhodobých investorov vynikajúca príležitosť – investície do vybraných odvetví prinesú dobrú úrodu. John Templeton, zakladateľ známych Templeton Funds, často tvrdil, že býčie trhy sa rodia z pesimizmu, rastú na skepticizme a dospievajú na optimizme. Je viac ako isté, že to, čo v súčasnosti sledujeme, nie je nič iné ako extrémny pesimizmus a strach.
Súčasná finančná kríza sa často prirovnáva k americkej Veľkej depresii z 30. rokov minulého storočia. Treba však pripomenúť, že Veľká depresia bola spôsobená zámernou neschopnosťou emisie nových peňazí na trh. Reštrikčnou monetárnou politikou vtedajšej americkej vlády boli banky donútené zatvárať dvere pred žiadateľmi o úvery. Banky tak stratili základný nástroj ich podnikania, v dôsledku čoho sa zrútil celý finančný systém.
Dnes je situácia opačná. Vlády bohatých krajín rozhadzujú bilióny nových dolárov a eur do monetárneho systému a predháňajú sa v garanciách bankových vkladov. Nech už sú dnešné hrozby akékoľvek, opakovanie Veľkej hospodárskej krízy nehrozí.
.kam „zasiať“
Podľa zdrojov významných finančných inštitúcií je len v Spojených štátoch pripravených vyše 3,5 bilióna dolárov na okamžité investovanie. Dá sa preto očakávať, že ak sa investori rozhodnú „zasiať“ takúto hotovosť, bude to hlavne do oblastí, ktoré prežili finančné cunami. Spoločnosťami, ktoré z tohto dôvodu určite nebudú pre opatrných investorov atraktívne, sú automobilky alebo americkí realitní developeri. U tých je stále prebytok ponuky nad dopytom. Nebudú to ani finančné spoločnosti, ktoré sa pripravujú na sprísnený dohľad štátu. A nebudú to ani spotrebiteľsky orientované spoločnosti, ktoré v najbližšom období zažijú výrazné uťahovanie opaskov spotrebiteľov.
Existujú len dve oblasti, v ktorých dopyt aj naďalej bude prevyšovať ponuku. Komodity a priemyselná výroba sponzorovaná vládnymi projektmi v oblasti rozvoja infraštruktúry. Komodity sú jedinečným odvetvím svetovej ekonomiky, v ktorom je takmer nepoškvrnený dopyt, kým ponuka je stále limitovaná. Súčasná kríza len dočasne pozastavila projekty náročné na spotrebu kľúčových komodít. Rovnako sa dá očakávať, že v budúcnosti nastane ešte väčší úbytok prírodných a poľnohospodárskych surovín a tým sa ceny týchto komodít výrazne posilnia.
Spomedzi komodít budú v najbližšej budúcnosti narastať na význame drahé kovy. Hlavne zlato obnoví svoju stratenú povesť svetového peňažného nástroja, pretože je stále akousi istou v neistote. Rastúce obavy z kolapsu svetového finančného systému, ktorý bol unesený modernými tlačiarmi peňazí, tento trend výrazne napomáhajú. Centrálne banky totiž len tlačia nové peniaze, čím vytvárajú tlak na infláciu a neúmerne zvyšujú zadlženosť štátnych pokladníc.
Ak niekto chce investovať, najlepšie urobí, ak bude nakupovať fyzické aktíva ako drahé kovy, poľnohospodárske komodity alebo nerastné suroviny. Aj tie boli zasiahnuté, ale ukazuje sa, že zostali takmer nepoškodené. Ich ceny boli stiahnuté krízou na nízke úrovne, pričom fundamenty ostali nepoškodené. Ak prijmeme najpozitívnejší scenár a uveríme, že hlavné akciové indexy sú už stabilizované, potom sa tieto sektory javia ako najbezpečnejšie. A ak by mal predsa len nastať koniec sveta, prežijú ho len tí, ktorí vlastnia fyzické aktíva.
Autor je investičný poradca.
Ničivé finančné cunami spôsobilo obrovskú deštrukciu svetového bohatstva a bilióny eur, dolárov či jenov sa jednoducho stratili pod jeho rozbúrenou hladinou. Asi tým sa dá vysvetliť, prečo je dnes väčšina bankových analytikov a ekonomických novinárov presvedčená, že celá planéta sa rúti do dlhodobej globálnej recesie. Paradoxne sú to často tí istí ekonómovia a žurnalisti, ktorí ešte nedávno vehementne hlasovali za nákupy akciových podielových fondov.
.predajná panika
Priamym produktom tohto „bubnovania na poplach“ sú vystrašení slovenskí investori, ktorí podľa príkladu amerických investorov predávajú všetky likvidné aj nelikvidné aktíva len preto, aby čo najskôr splatili svoje osobné aj podnikateľské úvery. Sprievodným javom sú aj reštrikčné opatrenia bánk, ktoré v strachu z prepadu všetkých cien požadujú predčasné splácanie podnikateľských úverov a obmedzujú vydávanie nových.
Prepad cien všetkých aktív vrátane akcií, dlhopisov, nehnuteľností či nerastných surovín je prirodzeným javom v každej predajnej panike. Odpútajme sa však na chvíľu od lákavých katastrofických scenárov a zistíme, že z pohľadu dlhodobého investovania sa nachádzame priamo v epicentre jednej z najväčších investičných príležitostí.
.dno je príležitosť
Pre niektorých je to možno klišé, ale majme na pamäti starú dobrú investičnú zásadu, že najlepší čas na nákupy je vtedy, keď sú ceny nízke. Hlavné akciové indexy sa v priemere prepadli o 40 percent, klesli však aj ceny dlhopisov, komodít, nehnuteľností, poľnohospodárskych výrobkov a drahých kovov, o rope nehovoriac. To je z hľadiska dlhodobých investorov vynikajúca príležitosť – investície do vybraných odvetví prinesú dobrú úrodu. John Templeton, zakladateľ známych Templeton Funds, často tvrdil, že býčie trhy sa rodia z pesimizmu, rastú na skepticizme a dospievajú na optimizme. Je viac ako isté, že to, čo v súčasnosti sledujeme, nie je nič iné ako extrémny pesimizmus a strach.
Súčasná finančná kríza sa často prirovnáva k americkej Veľkej depresii z 30. rokov minulého storočia. Treba však pripomenúť, že Veľká depresia bola spôsobená zámernou neschopnosťou emisie nových peňazí na trh. Reštrikčnou monetárnou politikou vtedajšej americkej vlády boli banky donútené zatvárať dvere pred žiadateľmi o úvery. Banky tak stratili základný nástroj ich podnikania, v dôsledku čoho sa zrútil celý finančný systém.
Dnes je situácia opačná. Vlády bohatých krajín rozhadzujú bilióny nových dolárov a eur do monetárneho systému a predháňajú sa v garanciách bankových vkladov. Nech už sú dnešné hrozby akékoľvek, opakovanie Veľkej hospodárskej krízy nehrozí.
.kam „zasiať“
Podľa zdrojov významných finančných inštitúcií je len v Spojených štátoch pripravených vyše 3,5 bilióna dolárov na okamžité investovanie. Dá sa preto očakávať, že ak sa investori rozhodnú „zasiať“ takúto hotovosť, bude to hlavne do oblastí, ktoré prežili finančné cunami. Spoločnosťami, ktoré z tohto dôvodu určite nebudú pre opatrných investorov atraktívne, sú automobilky alebo americkí realitní developeri. U tých je stále prebytok ponuky nad dopytom. Nebudú to ani finančné spoločnosti, ktoré sa pripravujú na sprísnený dohľad štátu. A nebudú to ani spotrebiteľsky orientované spoločnosti, ktoré v najbližšom období zažijú výrazné uťahovanie opaskov spotrebiteľov.
Existujú len dve oblasti, v ktorých dopyt aj naďalej bude prevyšovať ponuku. Komodity a priemyselná výroba sponzorovaná vládnymi projektmi v oblasti rozvoja infraštruktúry. Komodity sú jedinečným odvetvím svetovej ekonomiky, v ktorom je takmer nepoškvrnený dopyt, kým ponuka je stále limitovaná. Súčasná kríza len dočasne pozastavila projekty náročné na spotrebu kľúčových komodít. Rovnako sa dá očakávať, že v budúcnosti nastane ešte väčší úbytok prírodných a poľnohospodárskych surovín a tým sa ceny týchto komodít výrazne posilnia.
Spomedzi komodít budú v najbližšej budúcnosti narastať na význame drahé kovy. Hlavne zlato obnoví svoju stratenú povesť svetového peňažného nástroja, pretože je stále akousi istou v neistote. Rastúce obavy z kolapsu svetového finančného systému, ktorý bol unesený modernými tlačiarmi peňazí, tento trend výrazne napomáhajú. Centrálne banky totiž len tlačia nové peniaze, čím vytvárajú tlak na infláciu a neúmerne zvyšujú zadlženosť štátnych pokladníc.
Ak niekto chce investovať, najlepšie urobí, ak bude nakupovať fyzické aktíva ako drahé kovy, poľnohospodárske komodity alebo nerastné suroviny. Aj tie boli zasiahnuté, ale ukazuje sa, že zostali takmer nepoškodené. Ich ceny boli stiahnuté krízou na nízke úrovne, pričom fundamenty ostali nepoškodené. Ak prijmeme najpozitívnejší scenár a uveríme, že hlavné akciové indexy sú už stabilizované, potom sa tieto sektory javia ako najbezpečnejšie. A ak by mal predsa len nastať koniec sveta, prežijú ho len tí, ktorí vlastnia fyzické aktíva.
Autor je investičný poradca.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.