BLOC PARTY
INTIMACY
WICHITA
Kto vie, skrátka vie a netreba k tomu veľa dodávať. Tak nejako je na tom aj britská kapela Bloc Party s citlivo veršujúcim frontmanom s nigérijskými koreňmi Kelem Okerekem. O kvalitách sme sa mohli presvedčiť už pred štyrmi rokmi na debute Silent Alarm a potom v roku 2007 na platni A Weekend In The City, obsahujúcej nádherné trúchlivé skladby kombinované s aktuálnymi spoločenskými témami. Potom sa Bloc Party začali hrať s elektronikou (Flux), aby ich tretia platňa ponúkla tri silné podoby: indie tanečnú (Mercury, One Month Off), zamyslenú (Signs, Biko) i hitovú (Talons, Halo), prípadne ich pomiešala dokopy. Skladba Ares pripomenie hlučných Test Icicles, album drží aktuálny zvukový trend a môže si dovoliť ťažiť z toho, čo majú Bloc Party od začiatku – talentovaného lídra a dobre zohratej zostavy. Krehký, ale aj punkový zvuk lahodiaci uchu.
.matej Lauko
EAGLES OF DEATH METAL
HEART ON
UNIVERSAL
Nie, táto skupina nemá nič spoločné s Hotelom California, ba ani s hudobným žánrom death metal. Spojitosti by sa našli skôr so slávnejšími Queens Of The Stone Age, a to prostredníctvom speváka a gitaristu menom Joshua Homme. Oba projekty vznikli v druhej polovici 90. rokov, no pre Josha nepredstavujú Eagles of Death Metal žiadnu bokovku, ale plnohodnotnú súčasť jeho hudobníckej schizofrénie. Pokiaľ by ste si pri ich počúvaní neboli načistom, či ide o nejaký rockový revival (mix garage a glam rocku) alebo o komiksovú paródiu tradičných amerických gitaroviek spestrenú tanečnými prvkami, nič to. Zdá sa, že v tom nemá jasno ani sám Josh. Mimochodom, Eagles of Death Metal sa v marci chystajú koncertovať vo Viedni – to je toť naskok, len aby nám dovtedy tamojší potenciálni osvietenci opäť nezaviedli vízový režim pre našu oživenú piecku!
.martin Chrobák
STO MÚCH
FŠEHOCHUŤ
HEVHETIA
Debut Sto múch bola veľmi sľubná platňa s niekoľkými rozpačitými miestami. Ich druhá nahrávka je rozpačité dielko s niekoľkými sľubnými miestami. Žánrovo a zvukovo chcú muchy priniesť z každého rožka troška, no ich hlavnou zbraňou je paródia. Miestami láskavá (ursinyovsko-neštrpkovské Jablko v župane), inde traskavá (Vítanie primátora s ponáškou na Roba Kazíka), dakde trápna (Ján Pavol II. v Temperamente). Niektoré texty sú vynaliezavo hravé (Hroch, Taliansky slovník), iné sa blížia k humoru horkých slížov (O sile kolektívu, Včielky z úľa). Paródia na Nightwish (Daj mi II) pripomína Karpinu a jej Prievidzu. Potom však zaznejú lyrické skvosty ako Všechochuť a Dosť už, a poslucháč nevie, čí je. Muchám je asi jedno, či sedia na hovne, alebo na mede. Ak je to jedno aj vám, zabudnite na to, čo ste tu čítali. Ja si idem radšej bzučať s fúzmi trolejbusu.
.vladimír Potančok
DAVID DORŮŽKA
SILENTLY DAWNING
ANIMAL MUSIC
Po minulotýždňovom domácom džezovom favoritovi roku 2008 (AMC Trio s Ulfom Wakeniusom) treba predstaviť to najlepšie od susedov. Dvadsaťosemročný gitarista David Dorůžka pôsobí napriek svojim bohatým americko-parížskym skúsenostiam placho a introvertne. Jeho druhý album Silently Dawning je introspekciou vnútorných svetov, až neuveriteľne prirodzene súznejúcich s krehkou poéziou Emily Dickinsonovej a Jiřího Ortena. Podobne ako ich verše navonok nevypovedajú o závažnostiach, aj náboj Dorůžkovej hudby ostáva napriek svojej intenzite skôr v skrytosti. Azda preto nachádza komorných partnerov na poľskej scéne, v zopätom a rešpektovanom tandeme Michal Baranski – Lukasz Zyta. Čerešničkou na torte je švédska vokalistka Josefine Lindstrand, tlmočiaca nie celkom priamočiarym spôsobom zhudobnenú poéziu s nesmiernym nadhľadom.
.peter Motyčka
RÔZNI
TO NEJLEPŠÍ Z ČESKÉHO ROCKU
SUPRAPHON (5CD)
V roku 2004 začalo české Radio Beat pripravovať so Supraphonom CD edíciu Radio Beat doporučuje díla českých mistrů. Moderátor rádia Pavel Malúš tak päť rokov po sebe zostavoval kompiláciu z toho „najlepšieho“ a medzi poslucháčmi najobľúbenejšieho z českého bigbítu. Kompletné vydanie edície ukazuje, že Pavel Matúš (či český poslucháč) má úprimne rád krčmový rock, ale má zároveň aj vyššie nároky. Preto ani na jednom CD nechýba Kabát, Tři sestry či Katapult, ale ani (čo je potešiteľnejšie) Pražský výběr, Stromboli, Michal Prokop či Zuzana Michnová. Otázne je, prečo sa iba raz objavil Mišík a prečo viaceré dôležité skupiny chýbajú. Stačilo by vyhodiť niektoré bezvýznamné „opusy“. Dramaturgicky znamenajú CD pre Malúša profesionálnu samovraždu, čo však nič nemení na tom, že z 93 skladieb predstavuje väčšina skutočné perly českého bigbítu.
.augustín Rebro
RÔZNI
PREHLAD 2008
HIP-HOP.SK/EMI
Kompilácia PreHlad 2008 vyšla počas uplynulého roka, dokonca pred obdobím koncoročných rekapitulácií, no presný časový údaj nie je až taký dôležitý. PreHlad 2008 totiž nemapuje len minulý rok, v podstate je akýmsi súhrnom celkového diania v slovenskom hip-hope. Nie sú tu síce zastúpení všetci priekopníci (napríklad David zo Senca) a zo súčasných veľkých mien chýba trebárs Zverina, ale inak je toto 21-skladbové cédečko prehľadným „kto je kto“. Popri hviezdach (Kontrafakt, Vec, H16, Čistychov, L.U.Z.A., Miky Mora, Opak z Amo...) sú tu širokej verejnosti menej známe mená (Danosť, Turbo Boost...), popri tradičnej silnej Bratislave/Petržalke a Trnave je zastúpený „zvyšok Slovenska“ (Stanica Projekt z Košíc, Tragikomix zo Žiliny, Dramatikz z Ružomberka, Mikuláša a Martina...). Kvalita rôzna, ale celkovo záživnejšie než mnohé samostatné albumy miestneho hip-hopu.
.vladislav Gális
INTIMACY
WICHITA
Kto vie, skrátka vie a netreba k tomu veľa dodávať. Tak nejako je na tom aj britská kapela Bloc Party s citlivo veršujúcim frontmanom s nigérijskými koreňmi Kelem Okerekem. O kvalitách sme sa mohli presvedčiť už pred štyrmi rokmi na debute Silent Alarm a potom v roku 2007 na platni A Weekend In The City, obsahujúcej nádherné trúchlivé skladby kombinované s aktuálnymi spoločenskými témami. Potom sa Bloc Party začali hrať s elektronikou (Flux), aby ich tretia platňa ponúkla tri silné podoby: indie tanečnú (Mercury, One Month Off), zamyslenú (Signs, Biko) i hitovú (Talons, Halo), prípadne ich pomiešala dokopy. Skladba Ares pripomenie hlučných Test Icicles, album drží aktuálny zvukový trend a môže si dovoliť ťažiť z toho, čo majú Bloc Party od začiatku – talentovaného lídra a dobre zohratej zostavy. Krehký, ale aj punkový zvuk lahodiaci uchu.
.matej Lauko
EAGLES OF DEATH METAL
HEART ON
UNIVERSAL
Nie, táto skupina nemá nič spoločné s Hotelom California, ba ani s hudobným žánrom death metal. Spojitosti by sa našli skôr so slávnejšími Queens Of The Stone Age, a to prostredníctvom speváka a gitaristu menom Joshua Homme. Oba projekty vznikli v druhej polovici 90. rokov, no pre Josha nepredstavujú Eagles of Death Metal žiadnu bokovku, ale plnohodnotnú súčasť jeho hudobníckej schizofrénie. Pokiaľ by ste si pri ich počúvaní neboli načistom, či ide o nejaký rockový revival (mix garage a glam rocku) alebo o komiksovú paródiu tradičných amerických gitaroviek spestrenú tanečnými prvkami, nič to. Zdá sa, že v tom nemá jasno ani sám Josh. Mimochodom, Eagles of Death Metal sa v marci chystajú koncertovať vo Viedni – to je toť naskok, len aby nám dovtedy tamojší potenciálni osvietenci opäť nezaviedli vízový režim pre našu oživenú piecku!
.martin Chrobák
STO MÚCH
FŠEHOCHUŤ
HEVHETIA
Debut Sto múch bola veľmi sľubná platňa s niekoľkými rozpačitými miestami. Ich druhá nahrávka je rozpačité dielko s niekoľkými sľubnými miestami. Žánrovo a zvukovo chcú muchy priniesť z každého rožka troška, no ich hlavnou zbraňou je paródia. Miestami láskavá (ursinyovsko-neštrpkovské Jablko v župane), inde traskavá (Vítanie primátora s ponáškou na Roba Kazíka), dakde trápna (Ján Pavol II. v Temperamente). Niektoré texty sú vynaliezavo hravé (Hroch, Taliansky slovník), iné sa blížia k humoru horkých slížov (O sile kolektívu, Včielky z úľa). Paródia na Nightwish (Daj mi II) pripomína Karpinu a jej Prievidzu. Potom však zaznejú lyrické skvosty ako Všechochuť a Dosť už, a poslucháč nevie, čí je. Muchám je asi jedno, či sedia na hovne, alebo na mede. Ak je to jedno aj vám, zabudnite na to, čo ste tu čítali. Ja si idem radšej bzučať s fúzmi trolejbusu.
.vladimír Potančok
DAVID DORŮŽKA
SILENTLY DAWNING
ANIMAL MUSIC
Po minulotýždňovom domácom džezovom favoritovi roku 2008 (AMC Trio s Ulfom Wakeniusom) treba predstaviť to najlepšie od susedov. Dvadsaťosemročný gitarista David Dorůžka pôsobí napriek svojim bohatým americko-parížskym skúsenostiam placho a introvertne. Jeho druhý album Silently Dawning je introspekciou vnútorných svetov, až neuveriteľne prirodzene súznejúcich s krehkou poéziou Emily Dickinsonovej a Jiřího Ortena. Podobne ako ich verše navonok nevypovedajú o závažnostiach, aj náboj Dorůžkovej hudby ostáva napriek svojej intenzite skôr v skrytosti. Azda preto nachádza komorných partnerov na poľskej scéne, v zopätom a rešpektovanom tandeme Michal Baranski – Lukasz Zyta. Čerešničkou na torte je švédska vokalistka Josefine Lindstrand, tlmočiaca nie celkom priamočiarym spôsobom zhudobnenú poéziu s nesmiernym nadhľadom.
.peter Motyčka
RÔZNI
TO NEJLEPŠÍ Z ČESKÉHO ROCKU
SUPRAPHON (5CD)
V roku 2004 začalo české Radio Beat pripravovať so Supraphonom CD edíciu Radio Beat doporučuje díla českých mistrů. Moderátor rádia Pavel Malúš tak päť rokov po sebe zostavoval kompiláciu z toho „najlepšieho“ a medzi poslucháčmi najobľúbenejšieho z českého bigbítu. Kompletné vydanie edície ukazuje, že Pavel Matúš (či český poslucháč) má úprimne rád krčmový rock, ale má zároveň aj vyššie nároky. Preto ani na jednom CD nechýba Kabát, Tři sestry či Katapult, ale ani (čo je potešiteľnejšie) Pražský výběr, Stromboli, Michal Prokop či Zuzana Michnová. Otázne je, prečo sa iba raz objavil Mišík a prečo viaceré dôležité skupiny chýbajú. Stačilo by vyhodiť niektoré bezvýznamné „opusy“. Dramaturgicky znamenajú CD pre Malúša profesionálnu samovraždu, čo však nič nemení na tom, že z 93 skladieb predstavuje väčšina skutočné perly českého bigbítu.
.augustín Rebro
RÔZNI
PREHLAD 2008
HIP-HOP.SK/EMI
Kompilácia PreHlad 2008 vyšla počas uplynulého roka, dokonca pred obdobím koncoročných rekapitulácií, no presný časový údaj nie je až taký dôležitý. PreHlad 2008 totiž nemapuje len minulý rok, v podstate je akýmsi súhrnom celkového diania v slovenskom hip-hope. Nie sú tu síce zastúpení všetci priekopníci (napríklad David zo Senca) a zo súčasných veľkých mien chýba trebárs Zverina, ale inak je toto 21-skladbové cédečko prehľadným „kto je kto“. Popri hviezdach (Kontrafakt, Vec, H16, Čistychov, L.U.Z.A., Miky Mora, Opak z Amo...) sú tu širokej verejnosti menej známe mená (Danosť, Turbo Boost...), popri tradičnej silnej Bratislave/Petržalke a Trnave je zastúpený „zvyšok Slovenska“ (Stanica Projekt z Košíc, Tragikomix zo Žiliny, Dramatikz z Ružomberka, Mikuláša a Martina...). Kvalita rôzna, ale celkovo záživnejšie než mnohé samostatné albumy miestneho hip-hopu.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.