Román Konec světa & Hard-boiled Wonderland pravdepodobne najznámejšieho japonského spisovateľa Haruki Murakamiho je obrazom vnútorných zápasov jednotlivca i podobenstvom o aktuálnych sociálnych problémoch.
Murakamiho kniha Konec světa & Hard-boiled Wonderland obsahuje viacero styčných bodov s jeho ostatnými rozsiahlejšími literárnymi prácami, ktoré v minulých rokoch v českých a slovenských prekladoch vyšli. Romány Tancuj, tancuj, tancuj, Hon na ovcu či Kafka na pobřeží tiež rozprávajú o silne introvertných, sociálne izolovaných hrdinoch, ktorým do života zasiahnu nadprirodzené sily. Konec světa možno v istom zmysle vnímať ako protiklad románu Kafka na pobřeží, ktorý vznikol takmer o dve desaťročia neskôr. Hrdinovia oboch diel podnikajú dramatickú cestu za hranice svojich možností. Pätnásťročnému chlapcovi Kafkovi Tamurovi jeho románová púť pomôže dospieť a vstúpiť do života, rezignovaný tridsiatnik z Konce světa si čoraz zreteľnejšie uvedomuje, že svoj život nenávratne stráca. Kafkova cesta viedla cez tmavé zákutia k novému sebapoznaniu, bezmenný hrdina z Konce světa zostupuje do temnoty.
Hrdina tohto románu podstúpil operáciu mozgu, aby mohol spracúvať informácie pre fiktívnu tokijskú korporáciu nazvanú Systém. Čoskoro sa pre svoje špecifické schopnosti ocitá uprostred informačnej vojny medzi dominantným Systémom a konkurenčnou Továrňou. Dostáva sa do vleku udalostí, ktoré nemôže ovplyvniť. Svoj pohodlný život nenávratne stráca. V paralelnej línii románu hrdina vstupuje do záhadného Mesta. Mesto funguje dokonale, pretože sa riadi podľa vopred daných, nemenných pravidiel. Hrdina sa postupne oboznamuje s jeho obyvateľmi, preniká do jeho záhad a nachádza v ňom svoje vlastné miesto. Murakami do oboch príbehov ukryl jemné náznaky a paralely, aby naznačil prepojenie oboch svetov. Román zaujme práve rafinovaným prelínaním týchto dvoch línií, ktoré sa čoraz výraznejšie vzájomne približujú. Hoci sú oba príbehy dostatočne zaujímavé a dramatické, ich vzájomné pretínanie a reflektovanie dodáva knihe celkom novú hĺbku.
Román Konec světa & Hard-boiled Wonderland zároveň predstavuje jednu z najkritickejších autorových výpovedí. Jemná kritika a ironizovanie moderného životného štýlu sa objavili i v predchádzajúcich Murakamiho dielach (silne zazneli napríklad v románe Tancuj, tancuj, tancuj), nikdy však neboli natoľko intenzívne. Murakamiho kritika modernej spoločnosti je vyjadrená nepriamo, prostredníctvom dramatického príbehu a originálnych obrazov, zaobíde sa bez moralizujúceho odsudzovania súčasnej kultúry. Hrdinov márny boj proti Systému a Továrni reprezentuje bezmocnosť jednotlivca vo vzťahu k moderným globalizovaným korporáciám.
Iracionálne prvky, ktoré reprezentujú sily nevedomia, sa objavili vo všetkých Murakamiho dielach. V rozsiahlejších románoch (Hon na ovcu; Tancuj, tancuj, tancuj; Kafka na pobřeží) tieto javy zasiahli rozhodujúcim spôsobom do deja, v kratších prózach (Na jih od hranic, na západ od slunce, Norské dřevo, Afterdark) boli menej nápadné. V žiadnej z nich však Murakami nestvoril natoľko dômyselný a komplexný fiktívny svet, akým je románové Mesto. Mesto je živým a farbistým obrazom ľudského nevedomia, je preto zároveň krásne i hrozivé.
Román je, tak ako všetky Murakamiho knihy, písaný bohatým jazykom, plným nezvyčajných metafor a poetických prirovnaní. Jeho literárne majstrovstvo sa najzreteľnejšie ukazuje pri opisoch Mesta. Autor jeho charakteristikami vyvoláva nostalgiu za čímsi dávno strateným a zároveň evokuje pocit neurčitej hrozby, ktorú Mesto stelesňuje. Murakami však vie pútavo opísať a ozvláštniť i všedné drobnosti. Aj v tomto románe zmysluplne pracuje s odkazmi na známe umelecké diela i populárnu kultúru, ktoré pridávajú jeho výpovedi ďalší rozmer.
Murakamiho dielo Konec světa & Hard-boiled Wonderland zobrazuje púť do hlbín nevedomia a prináša pohľad na odvrátenú stranu spoločnosti. Znázorňuje ponurú, no predsa strhujúcu odyseu za hranice všedného a každodenného. Je obrazom prelínania svetov.
Haruki Murakami: Konec světa & Hard-boiled Wonderland, preklad Tomáš Jurkovič, Odeon, 2008.
Murakamiho kniha Konec světa & Hard-boiled Wonderland obsahuje viacero styčných bodov s jeho ostatnými rozsiahlejšími literárnymi prácami, ktoré v minulých rokoch v českých a slovenských prekladoch vyšli. Romány Tancuj, tancuj, tancuj, Hon na ovcu či Kafka na pobřeží tiež rozprávajú o silne introvertných, sociálne izolovaných hrdinoch, ktorým do života zasiahnu nadprirodzené sily. Konec světa možno v istom zmysle vnímať ako protiklad románu Kafka na pobřeží, ktorý vznikol takmer o dve desaťročia neskôr. Hrdinovia oboch diel podnikajú dramatickú cestu za hranice svojich možností. Pätnásťročnému chlapcovi Kafkovi Tamurovi jeho románová púť pomôže dospieť a vstúpiť do života, rezignovaný tridsiatnik z Konce světa si čoraz zreteľnejšie uvedomuje, že svoj život nenávratne stráca. Kafkova cesta viedla cez tmavé zákutia k novému sebapoznaniu, bezmenný hrdina z Konce světa zostupuje do temnoty.
Hrdina tohto románu podstúpil operáciu mozgu, aby mohol spracúvať informácie pre fiktívnu tokijskú korporáciu nazvanú Systém. Čoskoro sa pre svoje špecifické schopnosti ocitá uprostred informačnej vojny medzi dominantným Systémom a konkurenčnou Továrňou. Dostáva sa do vleku udalostí, ktoré nemôže ovplyvniť. Svoj pohodlný život nenávratne stráca. V paralelnej línii románu hrdina vstupuje do záhadného Mesta. Mesto funguje dokonale, pretože sa riadi podľa vopred daných, nemenných pravidiel. Hrdina sa postupne oboznamuje s jeho obyvateľmi, preniká do jeho záhad a nachádza v ňom svoje vlastné miesto. Murakami do oboch príbehov ukryl jemné náznaky a paralely, aby naznačil prepojenie oboch svetov. Román zaujme práve rafinovaným prelínaním týchto dvoch línií, ktoré sa čoraz výraznejšie vzájomne približujú. Hoci sú oba príbehy dostatočne zaujímavé a dramatické, ich vzájomné pretínanie a reflektovanie dodáva knihe celkom novú hĺbku.
Román Konec světa & Hard-boiled Wonderland zároveň predstavuje jednu z najkritickejších autorových výpovedí. Jemná kritika a ironizovanie moderného životného štýlu sa objavili i v predchádzajúcich Murakamiho dielach (silne zazneli napríklad v románe Tancuj, tancuj, tancuj), nikdy však neboli natoľko intenzívne. Murakamiho kritika modernej spoločnosti je vyjadrená nepriamo, prostredníctvom dramatického príbehu a originálnych obrazov, zaobíde sa bez moralizujúceho odsudzovania súčasnej kultúry. Hrdinov márny boj proti Systému a Továrni reprezentuje bezmocnosť jednotlivca vo vzťahu k moderným globalizovaným korporáciám.
Iracionálne prvky, ktoré reprezentujú sily nevedomia, sa objavili vo všetkých Murakamiho dielach. V rozsiahlejších románoch (Hon na ovcu; Tancuj, tancuj, tancuj; Kafka na pobřeží) tieto javy zasiahli rozhodujúcim spôsobom do deja, v kratších prózach (Na jih od hranic, na západ od slunce, Norské dřevo, Afterdark) boli menej nápadné. V žiadnej z nich však Murakami nestvoril natoľko dômyselný a komplexný fiktívny svet, akým je románové Mesto. Mesto je živým a farbistým obrazom ľudského nevedomia, je preto zároveň krásne i hrozivé.
Román je, tak ako všetky Murakamiho knihy, písaný bohatým jazykom, plným nezvyčajných metafor a poetických prirovnaní. Jeho literárne majstrovstvo sa najzreteľnejšie ukazuje pri opisoch Mesta. Autor jeho charakteristikami vyvoláva nostalgiu za čímsi dávno strateným a zároveň evokuje pocit neurčitej hrozby, ktorú Mesto stelesňuje. Murakami však vie pútavo opísať a ozvláštniť i všedné drobnosti. Aj v tomto románe zmysluplne pracuje s odkazmi na známe umelecké diela i populárnu kultúru, ktoré pridávajú jeho výpovedi ďalší rozmer.
Murakamiho dielo Konec světa & Hard-boiled Wonderland zobrazuje púť do hlbín nevedomia a prináša pohľad na odvrátenú stranu spoločnosti. Znázorňuje ponurú, no predsa strhujúcu odyseu za hranice všedného a každodenného. Je obrazom prelínania svetov.
Haruki Murakami: Konec světa & Hard-boiled Wonderland, preklad Tomáš Jurkovič, Odeon, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.