Rozhovor s ukrajinským expertom na energie Michalom Gončarom
.prečo došlo k tejto dramatickej situácii?
Podľa mojej hypotézy má Gazprom teraz v zime, v čase špičkového odberu, vážne problémy so zabezpečením dodávok plynu v plnom objeme pre vnútorných odberateľov, ako aj pre export. A nemôže to priznať. Svedčí o tom aj nedávne vyhlásenie premiéra Putina, že Gazprom bol nútený ukončiť ťažbu plynu na viac ako sto vrtoch na Sibíri. Urobil som prepočty podľa oficiálnych zdrojov tejto firmy a vyšlo mi, že ročný deficit činí 8,5 miliardy kubíkov oproti ročnej potrebe. Podľa mňa zavreli tie vrty, ktoré už boli ekonomicky nevýhodné, len to politicky využili. Je to kamufláž problému. Seriózni experti, aj ruskí, už niekoľko rokov poukazujú na to, že prírastok zásob plynu v rokoch 1993 až 2005, podľa neoficiálnych zdrojov ešte dávnejšie, bol menší ako objem ťažby.
.gazprom však neťaží iba v Rusku, kupuje plyn napríklad aj z Turkmenistanu.
To je pravda a práve turkménskym plynom vyrovnáva Gazprom svoju bilanciu. Ukrajina nekupuje ruský plyn, ale turkménsky prostredníctvom systému priekupníckych firiem. To je základná ekonomická príčina súčasnej plynovej krízy, no nie jediná. Druhá má viac politický charakter. V oficiálnej energetickej stratégii Ruska, ktorá bola prijatá v roku 2003, je veľmi jasne priamo v preambule uvedené, že zdroje energií sú nástrojom realizácie vnútornej a vonkajšej politiky Ruska. Rusko bude využívať energetické zdroje a infraštruktúru ich dodávok ako „energetické zbrane“, a to nielen voči Ukrajine. Prvou obeťou bol však niekto iný. Prvého januára 2003 ruský monopol Transneft, ktorý dodáva ropu do Európy, zavrel dodávky cez Litvu. Vysvetľovalo sa to ako pomsta voči politike diskriminácie tamojšej ruskej menšiny. V roku 2004 boli, taktiež v zime, pozastavené dodávky plynu do Bieloruska, na čo doplatilo Poľsko a Nemecko, hoci o tom tieto krajiny spočiatku mlčali. V zime 2005 a 2006 bola analogická situácia vo vzťahu k Ukrajine, teraz už ide o recidívu, o systémové využívanie energie ako zbrane Moskvou. Samozrejme, nikdy to oficiálne nepriznajú.
.podľa Ruska však krízu spôsobila Ukrajina, ktorá údajne kradla plyn.
Táto téza sa objavuje od roku 1992. Gazprom však ani raz nedal ukrajinskú stranu na súd. V dohode je pritom uvedené, že také veci rieši Štokholmská arbitráž.
.ide teda iba o propagandu Moskvy?
Ak by to bolo inak, pokojne by ste mohli poukázať na precedensy, tie však nie sú.
.kvôli verifikácii, ktorú požaduje Moskva, je tu dnes Monitorovacia misia EÚ. Má zmysel?
Úspešná môže byť iba vtedy, ak zmonitorujú situáciu od „začiatku rúry“ v Rusku po jej východ na hraniciach EÚ, napríklad vo Veľkých Kapušanoch. Lebo je tu problém, ktorý Gazprom nepriznáva – majú nedostatok ťažby pre nevyhnutný tok plynu. Rusi by mali ukázať, koľko od nich išlo do transportného systému, koľko prešlo cez územie Ruska a koľko z toho sa po ceste využilo.
.kladie to ukrajinská strana ako podmienku? Často spomínate, že v rokovaniach s Ruskom je slabá...
Tieto udalosti ukázali, že ani jedna európska vláda nie je silná zoči voči takému monštru ako Gazprom. Ruská strana počíta s bilaterálnym formátom a nenájdete jedinú vládu v Európe, ktorá by s ňou v tom mohla hovoriť ako rovný s rovným. Brusel ustavične opakuje, že ide o komerčný spor dvoch komerčných subjektov, Gazpromu a ukrajinského Naftogazu. Ale to je iba časť pravdy. Európska komisia si iba ťažko prizná, že máme dočinenia so skutočnou energetickou vojnou – nielen voči Ukrajine.
.prečo vôbec vznikla sprostredkovateľská firma Rusukrenergo (RUE), ktorá na plynovom biznise parazituje a prečo s tým Ukrajina súhlasí?
Túto čudnú firmu nazývajú prostredníkom, ona je však čosi viac. Je to mechanizmus netransparentného rozdelenia plynových a najmä finančných tokov. Predtým ako vznikol RUE, tu bol iný sprostredkovateľ, Uraltransgaz. Spoločnosť nemenej škandálna, zaregistrovaná v maďarskej dedinke, kde bola slobodná ekonomická zóna. Traja nezamestnaní a izraelský advokát vytvorili v rokoch 2003 a 2004 firmu, ktorá získala kontrakty na kúpu a export takmer celého turkménskeho plynu. Objavilo sa však veľmi veľa výhrad, a tak chcel Kremeľ právne elegantnejšie riešenie. V júli 2004 pri stretnutí prezidentov Ruska a Ukrajiny, Kučmu a Putina, oznámili vznik spoločnosti RUE. Cieľom, ako tvrdili, bola stabilizácia systému dodávok stredoázijského plynu na Ukrajinu. RUE mala vystupovať ako finančný garant voči Gazpromu, čo sa týka dodávok plynu na Ukrajinu. To je veľmi vážny moment, pretože priama dohoda medzi Naftogazom a Gazpromom neexistuje. Iba dohoda medzi Naftogazom a RUE a medzi RUE a Gazpromom. A ukrajinská vláda
nevie, čo je v dohode medzi RUE, ako súkromnou spoločnosťou, a Gazpromom. S ohľadom na to, že Ukrajina mala kedysi priame kontakty s Turkmenistanom, to bola strategická chyba.
.prečo s tým Ukrajina súhlasila?
Pretože turkménsky prezident Turkmenbaši odmietol predĺžiť kontrakt o priamych dodávkach plynu na Ukrajinu. Ruská strana ho v apríli 2003 presvedčila, aby podpísal kontrakt s Gazpromexportom, podľa ktorého celý objem plynu z Turkmenistanu Gazprom získa na 25 rokov vopred. To bola ďalekosiahla stratégia Moskvy: získať celý turkménsky plyn a následne pred tento fakt postaviť Ukrajinu.
.dalo Rusko Turkmenistanu výhodnejšie podmienky ako Ukrajina?
Gazprom povedal, že odoberie všetok turkménsky plyn a zaplatí zaň. Ukrajinská situácia bola iná. Platili sme polovicu v hotovosti a polovicu našimi službami. Treba povedať, že ukrajinská strana časť toho nerobila príliš transparentne, avšak v podmienkach biznisu v strednej Ázii sa zrejme ani inak nedalo. Za Kučmu sme teda aj vlastnou vinou stratili kontrakty s Turkmenistanom.
.nový prezident Juščenko to nemohol zmeniť?
Nie, aj keď deklaroval záujem eliminovať sprostredkovateľa. Naopak, v roku 2006 sa táto schéma ešte upevnila. Počas plynovej krízy RUE expandoval na ukrajinský trh s plynom cez spoločný podnik RUE a Naftogaza, ktorý sa volá Ukrgazenergo. V priebehu roka táto firma obsadila skoro celý vnútorný trh s plynom na Ukrajine. A ten je obrovský, iba import tvorí 50 miliárd kubických metrov. Preto sa na začiatku tohto roka premiérka Tymošenková veľmi aktívne usilovala vytlačiť Ukrgazenergo z vnútorného trhu, čo sa jej aj podarilo. O to isté sa pokúšala aj s RUE, avšak tam narazila.
.nominovala ukrajinská vláda svojich ľudí do RUE?
Táto firma je zaregistrovaná vo švajčiarskom kantóne Zugg. Jej akcionármi v čase vzniku boli dve rakúske firmy: Arosgaz, ktorá zastupovala záujmy topmanažmentu Gazpromu a Centragaz, tá predstavovala ukrajinsko-európsku stranu. Boli tam dvaja manažéri Naftogazu, ale ako súkromné osoby. Pritom jeden z nich bol v tom čase zástupca ministra energetiky Ukrajiny... Následne Gazprom previedol firmu Arosgaz pod svoju správu a druhých päťdesiat percent oficiálne zaregistrovali na dve súkromné osoby z Ukrajiny, pánov Furtaša a Fusina.
.kto sú to?
Furtaš, ktorý je hlavnou postavou, obchodoval s plynom už od začiatku 90. rokov a bol prítomný v rôznych schémach. V tomto prípade zohral úlohu partnera Gazpromu ako jeho trójsky kôň v Naftogaze. Mal však voči Rusom submisívnu pozíciu. Manažéri zo Západu hovoria, že s Gazpromom sa obchoduje veľmi dobre, jedným dychom však dodávajú – ak robíte všetko tak, ako to hovorí Gazprom. Variant, že niekto robí niečo, čo sa Gazpromu nepáči, neexistuje. Nejde pritom o pozíciu tejto firmy, ale o pozíciu Ruska ako celku. Existujú pre nich iba dva uhly pohľadu, ruský a chybný.
.ruská strana však poukazuje aj na to, že Ukrajina pýta vyššie poplatky za tranzit plynu.
V Moskve sa už začína hovoriť, že sú na to pripravení. Doteraz tvrdili, že Rusko dotuje ukrajinskú ekonomiku nízkymi cenami za plyn, čo je však klamstvo. Rovnako my dotujeme plynový export Ruska nízkou tarifou. Pretože poplatok 1,7 dolára za tisíc kubíkov plynu a sto kilometrov nenájdete nikde v Európe. Samozrejme, pre Rusko by bolo zvýšenie poplatkov za tranzit nevýhodné. Preto ustavične zdržiavali rozhovory na túto tému. Iba pre porovnanie: ak si porovnáme rast cien plynu pre Ukrajinu za posledné tri roky, tak v roku 2006 po spomínanom konflikte bola cena 95 dolárov za tisíc kubíkov. V roku 2007 to bolo 130 dolárov a v roku 2008 už 179,5 dolára. Poplatky za tranzit sa však zvýšili iba o desať centov, z 1,6 na 1,7 dolára. Ak by Ukrajina nemenila poplatky za transport a pritom náklady naň neustále rastú, tak Naftogaz by smeroval k bankrotu. Pri súčasných cenách by príjmy, ktoré získa z prepravy plynu, nestačili na vykrytie nákladov spojených s udržiavaním siete plynovodov. Ruská strana na rok 2009 ponúka pre Ukrajinu veľmi nevýhodné podmienky. Dokonca aj pri minimálnej cene na úrovni 250 dolárov za tisíc kubických metrov pri udržaní súčasného tarifu za transport na úrovni 1,7 dolára by sa Naftogaz ocitol v strate 500 miliónov dolárov.
.to je hlavný dôvod, prečo s tým ukrajinská strana nesúhlasila?
Samozrejme, veď ktorý manažér akejkoľvek spoločnosti by podpísal kontrakt, ktorý znamená bankrot? A Gazprom má stratégiu priviesť Naftogaz do tejto pozície a následne využívať plynovodnú sieť na Ukrajine. Svedčí o tom aj nedávne vyjadrenie Putina, ktorý jasne povedal, že sú pripravení podieľať sa na privatizácii plynovodov na Ukrajine. Deje sa tak v čase, keď zákonodarný zbor Ukrajiny kapitalizáciu tejto siete zakazuje.
.hrozí Slovensku katastrofický scenár, že dodávky plynu z Ruska budú zastavené na taký dlhý čas, až ekonomika skolabuje?
Problémy so získavaním plynu na export zo strany Gazpromu majú systémový charakter, takže tieto veci sa môžu opakovať. Nemyslím si však, že dôjde ku kolapsu vašej ekonomiky.
Iste, možno znovu spustiť reaktor v Jaslovských Bohuniciach, ale problém ako taký to nerieši. Mali by ste na Slovensku znížiť podiel plynu na výrobe energie, pretože ide o rizikový faktor, najmä ak je dodávaný z Ruska. Našťastie je váš objem spotreby plynu nízky v porovnaní s inými. Preto by ste sa mali orientovať na projekt Nabucco, ktorý príde až do Rakúska. Potom získate plyn od iného dodávateľa ako je Rusko.
.kedy podľa vás Rusko obnoví dodávky plynu cez Ukrajinu?
Táto otázka by mala byť vyriešená v priebehu tohto týždňa, pretože dochádza ku kritickému nárastu problémov Gazpromu. Ak máme dôverovať tomu, čo hovorí Putin, že uzavreli sto vrtov, tak ak sa to nevyrieši, bude dochádzať k ďalšiemu zatváraniu vrtov. Teda budú ešte väčšie straty pre Gazprom, ešte väčšie znepokojenie európskych partnerov. Finančná situácia Gazpromu je veľmi zlá. A to je aj jedna z príčin, prečo sa správa tak agresívne. Zo psychológie vieme, že agresia je jedným z prejavov strachu. Podľa Anatolija Čubajsa bude od roku 2010 v Rusku veľký deficit plynu. Aj napriek tomu si myslím, že ruská strana dokáže mobilizovať zdroje plynu a obnoviť dodávku. Rusko chce maximálne využiť túto situáciu, ktorú zámerne vytvorili na to, aby získali minimálne tri ciele. Prvý: aby Ukrajina v istej forme súhlasila s kontrolou plynovodov zo strany Gazpromu. Druhý: chcú dotlačiť Európsku komisiu, aby súhlasila so začatím prác na plynovodoch Northstream a Southstream, čím by sa podľa Ruska vyšachovala „nespoľahlivá Ukrajina“, hoci ja dodávam, že to nie je pravda a nestane sa to. A tretí cieľ: eskaláciou napätia sa snažiť o tlak na zvýšenie ceny plynu aj nafty. Toto si Rusi naplánovali a urobili, pretože po gruzínskej vojne ich nikto nezastavil. Je to pokračovanie vojny na Kaukaze, iba s využitím iných druhov zbraní.
.ak by Ukrajina nechcela vstúpiť do NATO, myslíte si, že by to Rusko neurobilo?
Keď bol pred Novým rokom na návšteve v Moskve hovorca nášho parlamentu, predseda výboru pre Spoločenstvo nezávislých štátov a poslanec Vadim Kustov mu to povedal jasne – Ukrajina si musí vybrať, buď pôjde s NATO, alebo s Ruskom. A od toho sa odvíja aj cena plynu.
.prečo došlo k tejto dramatickej situácii?
Podľa mojej hypotézy má Gazprom teraz v zime, v čase špičkového odberu, vážne problémy so zabezpečením dodávok plynu v plnom objeme pre vnútorných odberateľov, ako aj pre export. A nemôže to priznať. Svedčí o tom aj nedávne vyhlásenie premiéra Putina, že Gazprom bol nútený ukončiť ťažbu plynu na viac ako sto vrtoch na Sibíri. Urobil som prepočty podľa oficiálnych zdrojov tejto firmy a vyšlo mi, že ročný deficit činí 8,5 miliardy kubíkov oproti ročnej potrebe. Podľa mňa zavreli tie vrty, ktoré už boli ekonomicky nevýhodné, len to politicky využili. Je to kamufláž problému. Seriózni experti, aj ruskí, už niekoľko rokov poukazujú na to, že prírastok zásob plynu v rokoch 1993 až 2005, podľa neoficiálnych zdrojov ešte dávnejšie, bol menší ako objem ťažby.
.gazprom však neťaží iba v Rusku, kupuje plyn napríklad aj z Turkmenistanu.
To je pravda a práve turkménskym plynom vyrovnáva Gazprom svoju bilanciu. Ukrajina nekupuje ruský plyn, ale turkménsky prostredníctvom systému priekupníckych firiem. To je základná ekonomická príčina súčasnej plynovej krízy, no nie jediná. Druhá má viac politický charakter. V oficiálnej energetickej stratégii Ruska, ktorá bola prijatá v roku 2003, je veľmi jasne priamo v preambule uvedené, že zdroje energií sú nástrojom realizácie vnútornej a vonkajšej politiky Ruska. Rusko bude využívať energetické zdroje a infraštruktúru ich dodávok ako „energetické zbrane“, a to nielen voči Ukrajine. Prvou obeťou bol však niekto iný. Prvého januára 2003 ruský monopol Transneft, ktorý dodáva ropu do Európy, zavrel dodávky cez Litvu. Vysvetľovalo sa to ako pomsta voči politike diskriminácie tamojšej ruskej menšiny. V roku 2004 boli, taktiež v zime, pozastavené dodávky plynu do Bieloruska, na čo doplatilo Poľsko a Nemecko, hoci o tom tieto krajiny spočiatku mlčali. V zime 2005 a 2006 bola analogická situácia vo vzťahu k Ukrajine, teraz už ide o recidívu, o systémové využívanie energie ako zbrane Moskvou. Samozrejme, nikdy to oficiálne nepriznajú.
.podľa Ruska však krízu spôsobila Ukrajina, ktorá údajne kradla plyn.
Táto téza sa objavuje od roku 1992. Gazprom však ani raz nedal ukrajinskú stranu na súd. V dohode je pritom uvedené, že také veci rieši Štokholmská arbitráž.
.ide teda iba o propagandu Moskvy?
Ak by to bolo inak, pokojne by ste mohli poukázať na precedensy, tie však nie sú.
.kvôli verifikácii, ktorú požaduje Moskva, je tu dnes Monitorovacia misia EÚ. Má zmysel?
Úspešná môže byť iba vtedy, ak zmonitorujú situáciu od „začiatku rúry“ v Rusku po jej východ na hraniciach EÚ, napríklad vo Veľkých Kapušanoch. Lebo je tu problém, ktorý Gazprom nepriznáva – majú nedostatok ťažby pre nevyhnutný tok plynu. Rusi by mali ukázať, koľko od nich išlo do transportného systému, koľko prešlo cez územie Ruska a koľko z toho sa po ceste využilo.
.kladie to ukrajinská strana ako podmienku? Často spomínate, že v rokovaniach s Ruskom je slabá...
Tieto udalosti ukázali, že ani jedna európska vláda nie je silná zoči voči takému monštru ako Gazprom. Ruská strana počíta s bilaterálnym formátom a nenájdete jedinú vládu v Európe, ktorá by s ňou v tom mohla hovoriť ako rovný s rovným. Brusel ustavične opakuje, že ide o komerčný spor dvoch komerčných subjektov, Gazpromu a ukrajinského Naftogazu. Ale to je iba časť pravdy. Európska komisia si iba ťažko prizná, že máme dočinenia so skutočnou energetickou vojnou – nielen voči Ukrajine.
.prečo vôbec vznikla sprostredkovateľská firma Rusukrenergo (RUE), ktorá na plynovom biznise parazituje a prečo s tým Ukrajina súhlasí?
Túto čudnú firmu nazývajú prostredníkom, ona je však čosi viac. Je to mechanizmus netransparentného rozdelenia plynových a najmä finančných tokov. Predtým ako vznikol RUE, tu bol iný sprostredkovateľ, Uraltransgaz. Spoločnosť nemenej škandálna, zaregistrovaná v maďarskej dedinke, kde bola slobodná ekonomická zóna. Traja nezamestnaní a izraelský advokát vytvorili v rokoch 2003 a 2004 firmu, ktorá získala kontrakty na kúpu a export takmer celého turkménskeho plynu. Objavilo sa však veľmi veľa výhrad, a tak chcel Kremeľ právne elegantnejšie riešenie. V júli 2004 pri stretnutí prezidentov Ruska a Ukrajiny, Kučmu a Putina, oznámili vznik spoločnosti RUE. Cieľom, ako tvrdili, bola stabilizácia systému dodávok stredoázijského plynu na Ukrajinu. RUE mala vystupovať ako finančný garant voči Gazpromu, čo sa týka dodávok plynu na Ukrajinu. To je veľmi vážny moment, pretože priama dohoda medzi Naftogazom a Gazpromom neexistuje. Iba dohoda medzi Naftogazom a RUE a medzi RUE a Gazpromom. A ukrajinská vláda
nevie, čo je v dohode medzi RUE, ako súkromnou spoločnosťou, a Gazpromom. S ohľadom na to, že Ukrajina mala kedysi priame kontakty s Turkmenistanom, to bola strategická chyba.
.prečo s tým Ukrajina súhlasila?
Pretože turkménsky prezident Turkmenbaši odmietol predĺžiť kontrakt o priamych dodávkach plynu na Ukrajinu. Ruská strana ho v apríli 2003 presvedčila, aby podpísal kontrakt s Gazpromexportom, podľa ktorého celý objem plynu z Turkmenistanu Gazprom získa na 25 rokov vopred. To bola ďalekosiahla stratégia Moskvy: získať celý turkménsky plyn a následne pred tento fakt postaviť Ukrajinu.
.dalo Rusko Turkmenistanu výhodnejšie podmienky ako Ukrajina?
Gazprom povedal, že odoberie všetok turkménsky plyn a zaplatí zaň. Ukrajinská situácia bola iná. Platili sme polovicu v hotovosti a polovicu našimi službami. Treba povedať, že ukrajinská strana časť toho nerobila príliš transparentne, avšak v podmienkach biznisu v strednej Ázii sa zrejme ani inak nedalo. Za Kučmu sme teda aj vlastnou vinou stratili kontrakty s Turkmenistanom.
.nový prezident Juščenko to nemohol zmeniť?
Nie, aj keď deklaroval záujem eliminovať sprostredkovateľa. Naopak, v roku 2006 sa táto schéma ešte upevnila. Počas plynovej krízy RUE expandoval na ukrajinský trh s plynom cez spoločný podnik RUE a Naftogaza, ktorý sa volá Ukrgazenergo. V priebehu roka táto firma obsadila skoro celý vnútorný trh s plynom na Ukrajine. A ten je obrovský, iba import tvorí 50 miliárd kubických metrov. Preto sa na začiatku tohto roka premiérka Tymošenková veľmi aktívne usilovala vytlačiť Ukrgazenergo z vnútorného trhu, čo sa jej aj podarilo. O to isté sa pokúšala aj s RUE, avšak tam narazila.
.nominovala ukrajinská vláda svojich ľudí do RUE?
Táto firma je zaregistrovaná vo švajčiarskom kantóne Zugg. Jej akcionármi v čase vzniku boli dve rakúske firmy: Arosgaz, ktorá zastupovala záujmy topmanažmentu Gazpromu a Centragaz, tá predstavovala ukrajinsko-európsku stranu. Boli tam dvaja manažéri Naftogazu, ale ako súkromné osoby. Pritom jeden z nich bol v tom čase zástupca ministra energetiky Ukrajiny... Následne Gazprom previedol firmu Arosgaz pod svoju správu a druhých päťdesiat percent oficiálne zaregistrovali na dve súkromné osoby z Ukrajiny, pánov Furtaša a Fusina.
.kto sú to?
Furtaš, ktorý je hlavnou postavou, obchodoval s plynom už od začiatku 90. rokov a bol prítomný v rôznych schémach. V tomto prípade zohral úlohu partnera Gazpromu ako jeho trójsky kôň v Naftogaze. Mal však voči Rusom submisívnu pozíciu. Manažéri zo Západu hovoria, že s Gazpromom sa obchoduje veľmi dobre, jedným dychom však dodávajú – ak robíte všetko tak, ako to hovorí Gazprom. Variant, že niekto robí niečo, čo sa Gazpromu nepáči, neexistuje. Nejde pritom o pozíciu tejto firmy, ale o pozíciu Ruska ako celku. Existujú pre nich iba dva uhly pohľadu, ruský a chybný.
.ruská strana však poukazuje aj na to, že Ukrajina pýta vyššie poplatky za tranzit plynu.
V Moskve sa už začína hovoriť, že sú na to pripravení. Doteraz tvrdili, že Rusko dotuje ukrajinskú ekonomiku nízkymi cenami za plyn, čo je však klamstvo. Rovnako my dotujeme plynový export Ruska nízkou tarifou. Pretože poplatok 1,7 dolára za tisíc kubíkov plynu a sto kilometrov nenájdete nikde v Európe. Samozrejme, pre Rusko by bolo zvýšenie poplatkov za tranzit nevýhodné. Preto ustavične zdržiavali rozhovory na túto tému. Iba pre porovnanie: ak si porovnáme rast cien plynu pre Ukrajinu za posledné tri roky, tak v roku 2006 po spomínanom konflikte bola cena 95 dolárov za tisíc kubíkov. V roku 2007 to bolo 130 dolárov a v roku 2008 už 179,5 dolára. Poplatky za tranzit sa však zvýšili iba o desať centov, z 1,6 na 1,7 dolára. Ak by Ukrajina nemenila poplatky za transport a pritom náklady naň neustále rastú, tak Naftogaz by smeroval k bankrotu. Pri súčasných cenách by príjmy, ktoré získa z prepravy plynu, nestačili na vykrytie nákladov spojených s udržiavaním siete plynovodov. Ruská strana na rok 2009 ponúka pre Ukrajinu veľmi nevýhodné podmienky. Dokonca aj pri minimálnej cene na úrovni 250 dolárov za tisíc kubických metrov pri udržaní súčasného tarifu za transport na úrovni 1,7 dolára by sa Naftogaz ocitol v strate 500 miliónov dolárov.
.to je hlavný dôvod, prečo s tým ukrajinská strana nesúhlasila?
Samozrejme, veď ktorý manažér akejkoľvek spoločnosti by podpísal kontrakt, ktorý znamená bankrot? A Gazprom má stratégiu priviesť Naftogaz do tejto pozície a následne využívať plynovodnú sieť na Ukrajine. Svedčí o tom aj nedávne vyjadrenie Putina, ktorý jasne povedal, že sú pripravení podieľať sa na privatizácii plynovodov na Ukrajine. Deje sa tak v čase, keď zákonodarný zbor Ukrajiny kapitalizáciu tejto siete zakazuje.
.hrozí Slovensku katastrofický scenár, že dodávky plynu z Ruska budú zastavené na taký dlhý čas, až ekonomika skolabuje?
Problémy so získavaním plynu na export zo strany Gazpromu majú systémový charakter, takže tieto veci sa môžu opakovať. Nemyslím si však, že dôjde ku kolapsu vašej ekonomiky.
Iste, možno znovu spustiť reaktor v Jaslovských Bohuniciach, ale problém ako taký to nerieši. Mali by ste na Slovensku znížiť podiel plynu na výrobe energie, pretože ide o rizikový faktor, najmä ak je dodávaný z Ruska. Našťastie je váš objem spotreby plynu nízky v porovnaní s inými. Preto by ste sa mali orientovať na projekt Nabucco, ktorý príde až do Rakúska. Potom získate plyn od iného dodávateľa ako je Rusko.
.kedy podľa vás Rusko obnoví dodávky plynu cez Ukrajinu?
Táto otázka by mala byť vyriešená v priebehu tohto týždňa, pretože dochádza ku kritickému nárastu problémov Gazpromu. Ak máme dôverovať tomu, čo hovorí Putin, že uzavreli sto vrtov, tak ak sa to nevyrieši, bude dochádzať k ďalšiemu zatváraniu vrtov. Teda budú ešte väčšie straty pre Gazprom, ešte väčšie znepokojenie európskych partnerov. Finančná situácia Gazpromu je veľmi zlá. A to je aj jedna z príčin, prečo sa správa tak agresívne. Zo psychológie vieme, že agresia je jedným z prejavov strachu. Podľa Anatolija Čubajsa bude od roku 2010 v Rusku veľký deficit plynu. Aj napriek tomu si myslím, že ruská strana dokáže mobilizovať zdroje plynu a obnoviť dodávku. Rusko chce maximálne využiť túto situáciu, ktorú zámerne vytvorili na to, aby získali minimálne tri ciele. Prvý: aby Ukrajina v istej forme súhlasila s kontrolou plynovodov zo strany Gazpromu. Druhý: chcú dotlačiť Európsku komisiu, aby súhlasila so začatím prác na plynovodoch Northstream a Southstream, čím by sa podľa Ruska vyšachovala „nespoľahlivá Ukrajina“, hoci ja dodávam, že to nie je pravda a nestane sa to. A tretí cieľ: eskaláciou napätia sa snažiť o tlak na zvýšenie ceny plynu aj nafty. Toto si Rusi naplánovali a urobili, pretože po gruzínskej vojne ich nikto nezastavil. Je to pokračovanie vojny na Kaukaze, iba s využitím iných druhov zbraní.
.ak by Ukrajina nechcela vstúpiť do NATO, myslíte si, že by to Rusko neurobilo?
Keď bol pred Novým rokom na návšteve v Moskve hovorca nášho parlamentu, predseda výboru pre Spoločenstvo nezávislých štátov a poslanec Vadim Kustov mu to povedal jasne – Ukrajina si musí vybrať, buď pôjde s NATO, alebo s Ruskom. A od toho sa odvíja aj cena plynu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.