„...človek vždy musí trvať na zdravom zmysle pre humor a snažiť sa, aby jeho pomocníci a príklady, ktoré používa na ceste, neboli príliš cudzie a nebrali sami seba príliš vážne.
Zvlášť dôležité je, aby mali zdravý a nefrustrovaný pohľad na sexualitu, neposlúchali slepo trend politickej korektnosti, ale dôverovali sami sebe,“ povedal svetoznámy buddhistický láma Ole Nydahl, s ktorým sme urobili nasledujúci rozhovor.
.veľa cestujete. Odkiaľ ste pricestovali do Bratislavy?
Cestujem, pôvodne aj s mojou zosnulou ženou, už od roku 1972, keď sme sa vrátili po štvorročnom pobyte v Himalájach. Viete, moja žena a ja sme boli z generácie hippie, ktorá tam hľadala koncom 60. rokov iných učiteľov ako boli tí americkí. A našli sme niekoľko úžasných učiteľov, ktorí prišli z Tibetu. S nimi sme zostali až do roku 1972, keď nás požiadali, aby sme sa vrátili domov a zistili, či by naši priatelia nechceli meditovať. To sme aj urobili a odvtedy cestujeme dvakrát za rok okolo celého sveta a sme takmer každý deň v inom meste.
.takže máte za sebou už nejakých 36 rokov učenia. To je dlhý čas. Mohli by ste aspoň zhruba odhadnúť počet vašich žiakov?
Viem, že som špeciálnu techniku učil asi 65-tisíc ľudí na celom svete. Robím tak 11 – 12 kurzov ročne a na tých kurzoch je často 2 000 ľudí, niekedy až do 3 500, takže je to naozaj veľká vec. Tých, ktorým som poskytol útočisko, bolo možno medzi štvrť a pol miliónom. Toľkým ľuďom som asi sprostredoval styk s buddhizmom.
.je veľa takých ľudí, ktorí sa učia meditovať. Medzi nimi sú takí, ktorí potom už meditujú po celý zvyšok života, a musia byť i takí, ktorí to zanechajú. Viete odhadnúť ten pomer?
Povedal by som, že zo sto ľudí, ktorí prídu na prednášku, sa do centra opäť vráti asi desať až pätnásť. Časť z nich potom nadobudne nejaký návyk meditovať doma či v centre. Ale všetci, ktorí prídu, sa oboznámia s buddhistickým pohľadom na svet. V skutočnosti nejde len o cvičenie, ide aj o to, ako vidíme svet. V tom vidím zmysel – pomôcť ľuďom prekonať staré učenie typu „buď – alebo“. Myslím, že každý, kto príde na prednášku, odchádza s o niečo širším pohľadom na to ako funguje svet.
.veľa cestujete, a tak môžete hádam aj porovnať, kde je záujem o prednášky a meditovanie väčší a kde sú ťažkosti získať ľudí, aby počúvali.
Myslím, že všeobecne možno povedať, že na svete sú dnes tri veľké kultúry. Je tu „konfuciánska“ kultúra, čo je najmä Kórea a Čína, potom je tu európska kultúra, kultúra slobody, teda naša kultúra, ktorá je niekedy zakotvená v logickej rímskej kultúre, inokedy v nemeckej racionalistickej kultúre a niekedy tiež v empirizme keltských krajín. Všetky tieto tri zakotvenia však preferujú rozvoj slobodnej individuality. No a do tretice tu máme prichádzajúce nebezpečenstvo, ktoré hrozí každému – konfuciánskej kultúre aj slobodným názorom našej časti sveta – islamský svet. Je to kultúra, v ktorej perfektná ľudská bytosť nie je niekto, kto rozvinul svoje ľudské kvality, ale je to niekto, kto otrocky nasleduje 1 400 rokov starú knihu z arabskej púšte. V tej je záujem o buddhizmus malý až nijaký.
.zastavme sa na okamih pri základných konceptoch buddhizmu. Čitatelia nášho časopisu sú spravidla vzdelaní ľudia, mnohí však majú zrejme iba hmlisté predstavy o tom, čo je buddhizmus.
Začnime tým, že buddhizmus je o plnom rozvinutí ľudskej bytosti a snahe stať sa Buddhom. Nie je to ani tak o viere, ako skôr o skúsenosti, zážitku. Prvá vec, ktorú Buddha po svojom „precitnutí“ (osvietení, prebudení sa) vyučoval, boli štyri vznešené pravdy, ktoré však mnoho ľudí chápe chybne. Buddhovým prvým výrokom bolo, že je tu utrpenie, ale myslel utrpenie v porovnaní s absolútnym stavom mysle. Myslel utrpenie v porovnaní s naším potenciálom, v porovnaní s tým, čím by človek mohol byť. Z tohto uhla pohľadu je všetko, čo prežívame, utrpením. Teda je to pozitívna vec, vedomie šance, že možno dosiahnuť niečo dokonalé. Ďalšou vznešenou pravdou – pre tibetských mníchov – je prítomnosť túžby po niečom, hľadanie niečoho, ktoré sú zdrojom spomenutého utrpenia. V buddhizme na Západe ide o nevedomosť, o neschopnosť vnímať súvislosti vecí, to, ako sú navzájom prepojené, ako sú časťou tej istej úplnosti. Z toho vzniká neprekonateľná dualita medzi tým, čo je „ja“ a tým ostatným. Všetko sa k nám vracia a zabúdame, že to my sami sme sadili kaktusy, v ktorých teraz sedíme. Myslíme si, že to urobili iní a znovu povieme alebo urobíme niečo, čo znovu spôsobí problémy. Základnou vecou je teda naša neschopnosť vnímať súvislosti a to, že sme sami súčasťou žijúcej úplnosti.
.a tretia a štvrtá pravda je?
V tých ide o to, že existuje koniec utrpenia, stav dokonalosti, čo Buddha sám demonštruje, ako tam stojí a hovorí – toto je koniec utrpenia, už žiadna bolesť, žiadne obmedzenia, myseľ je plne rozvinutá. A hovorí, že existujú cesty, ako ukončiť utrpenie. Tie cesty sú to, čo vyučoval ďalších 45 rokov života po svojom „prebudení“. Dosiahol prebudenie, osvietenie, ako 35-ročný a opustil svoje telo, keď mal 80 rokov. Keď sa na to pozeráme, máme tu tri kolesá diamantu. Najprv učil dosť ťažko zvládnuteľných ľudí o kauzalite. Ďalšiu skupinu žiakov, ktorá k nemu v severovýchodnej Indii prišla, učil o súcite a múdrosti. Teda prvé jeho učenie bolo o kauzalite, druhé o motivácii. V tretej skupine jeho žiakov boli veľmi inteligentní ľudia a tejto tretej skupine dal učenie o identifikácii, o tom, ako sa správať ako Buddha, až kým sa človek nestane Buddhom. Otočil teda koleso trikrát a my z buddhizmu diamantovej cesty sa špeciálne koncentrujeme na to tretie koleso.
.cesta k osvieteniu, ako ju poznáme z knižiek, je dosť náročná. Všetky veci, ktoré nesmieš či by si nemal robiť a všetky tie, ktoré by si robiť mal, meditácia a podobne. Zdá sa, že ste pokojne schopní spojiť tieto veci s moderným životným štýlom. Vieme, že v niektorých náboženstvách požiadavky, ktoré sa kladú na ich ortodoxných vyznávačov, sú také, že im až znemožňujú viesť normálny život. Ako to vnímate v prípade buddhizmu?
Všetko, čo Buddha učil, je ako lepšie žiť, lepšie zomrieť a lepšie sa znovunarodiť. Vlastne dal dokopy desať rád, lebo ľudia majú desať prstov. Nie desať prikázaní, ako doniesol Mojžiš, ale desať rád – v zmysle: ak urobíš toto, bude to mať taký následok, ak urobíš ono, zase taký... Buddhizmus z nás robí dospelých ľudí. Nehovorí, že musíš urobiť to či ono, hovorí, že toto je kauzalita, príčinná súvislosť a ty si vyber. Cieľom nie je urobiť spokojným Buddhu či ktoréhokoľvek boha, cieľ je naplno rozvinúť náš ľudský potenciál. To je cieľ buddhizmu – stať sa Buddhom, správať sa ako Buddha.
.zažartujem: Odložiť tie pravé rozhodnutia na ten ďalší život teda nie je príliš múdre...
To je tak – každý vnem, ktorý si uložíme do našej mysle, nezafarbí iba tento život, ale naisto si nájde cestu aj do ďalšieho života. Takže rozhodnúť, čo je užitočné a urobiť to a vyhnúť sa tomu, čo je škodlivé, je veľmi zmysluplné. Pracovať na tom, aby sme boli ako Buddha, je vlastne tou najinteligentnejšou vecou, ktorú môžeme urobiť.
.vnímam buddhizmus ako veľmi meritokratickú vieru. Je na vašej slobodnej vôli, ako sa v živote rozhodnete a je na vás, či si niečo zaslúžite, alebo nie. Je to tak?
Máte absolútnu pravdu. Konať vedome v prospech všetkých a dospieť k výsledkom, ktoré chceme dosiahnuť.
.nedávno som spomenul v článku o empatii, že my ľudia máme k dispozícii takzvané zrkadlové neuróny, ktoré nám umožňujú vnímať, čo cítia iní ľudia, rezonovať s ich mysľou. Ide buddhizmu o niečo podobné?
Absolútne. Empatia a zrkadlové neuróny nám pomáhajú naučiť sa hrať futbal pozeraním sa na druhých a umožňujú nám aj emocionálne reagovať na iné bytosti. Je to veľmi dôležitá oblasť vedy a jej poznatky vedú dokonca k tomu, že napríklad v Škandinávii teraz uvažujú o istých právach pre opice – dokázateľne majú empatiu, vedia sa obetovať a podobne. Väčšinová veda reaguje však negatívne, prikláňa sa k skôr deterministickým vysvetleniam, vraví, že to len tak vyzerá, a že ide iba o pudy spojené s prežitím a podobne. V buddhizme si nemyslíme, že mozog produkuje, vytvára myseľ, ale že ju iba formuje. Myseľ je ako prúd vnemov, ktoré tu boli odjakživa – v telách iných tvorov – a tvorí nové vnemy, nové obrazy, ktoré potom pokračujú v ďalšom živote v iných bytostiach. Teda, že mozog nie je rádiový vysielač, ale rádiový prijímač. Prijíma a transformuje, a potom odovzdáva ďalej.
.keď sme ako bytosti priamo biologicky vybavení mať empatiu, keď máme telo, v ktorom prebiehajú fyziologické koreláty emócií aj keď pozorujeme emócie iných ľudí, nie je pre buddhistu, ktorý hľadá pokoj, rušivé pozorovať niekoho, kto trpí alebo má negatívne emócie, a komunikovať s ním?
Nie. Mám, samozrejme, fyzické reakcie. Keď je niekto agresívny, viem, čo sa môže stať. Ale všetko je u mňa iba fyzická reakcia, nie emocionálna reakcia. Ako buddhisti vieme, že všetci sú potenciálne Buddhami, len to ešte nezistili. To, že zrkadlo je za každým obrazom, oceán pod vlnami. Vedieť, že je v každom, dokonca aj v tom najšialenejšom človeku Buddha, uľahčuje pracovať s nimi tým najpriateľskejším a najuvoľnenejším spôsobom. To poznanie, že každý má Buddhovu podstatu, veľa mení.
.u niektorých ľudí je naozaj ťažké si to predstaviť.
Viem, viem. Ale dokonca aj v koncentračných táboroch a v gulagoch boli strážcovia, ktorí plakali, keď im zomrel pes. Strieľali ľudí, ale plakali za psom (smiech). Všade je štipka pozitívneho. Je to v ich prípade veľmi špinavé zrkadlo, ale niekde má kúsok, kútik, ktorý je možno čistý.
.vráťme sa k buddhizmu a neurovedám. Existuje isté percento ľudí, ktorí majú narušenú funkciu častí mozgu ako vnútornú prefrontálnu kôru a amygdalu. To sú ľudia, ktorých voláme psychopati, antisociálne osobnosti, ľudia, ktorí nie sú schopní empatie a nie sú schopní rešpektovať city iných ľudí. Myslíte, že aj takto poškodení ľudia majú v sebe potenciál dospieť k osvieteniu, byť Buddhom?
Nie v tomto živote. Treba istý vhľad, istú inteligenciu, aby sa človek dostal tak ďaleko. Ale ak je možné udržať ich niekde, kde nemôžu nikomu ublížiť a dať im zároveň nejaké pozitívne podnety, v ďalšom živote možno nájdu lepšie telo, telo, ktoré bude schopné lepšieho vývoja...
.nemusia si to najprv zaslúžiť?
Nuž, ak ste v bolestnej, zraňujúcej situácii, platíte karmickú dlžobu. V takej situácii sa to zlé vymýva a jedného dňa im bude hádam umožnené vynoriť sa opäť v ľudstve.
.dotkli sme sa čohosi, čo je bežné v modernom svete – agresia, násilné správanie. Viem, že poprední buddhisti, ako napríklad dalajláma, kážu extrémné nenásilie, veria, že medzi ľuďmi možno všetko vyriešiť mierovým spôsobom. Sú však ľudia, ktorí nemajú nijaký úmysel chovať sa mierumilovne a chcú jednoducho ublížiť. Aká je buddhistická reakcia na to?
Vždy záleží na tom, kým ste. Ak ste napríklad buddhistickým mníchom, nemáte žiadnu zodpovednosť k ničomu okrem svojho života. Vtedy môžete nastavovať druhé líce, koľko len chcete. Zakaždým, keď vás udrú, je to očistenie... ďakujem pekne, že som bližšie k cieľu. Ale keď ste laická osoba, máte zodpovednosť aj voči iným. Máte mať možnosť konať. Potom môžete byť buddhistom vojakom, môžete byť buddhistom policajtom, ochrancom a podobne. Iba nesmiete nenávidieť nepriateľa. Predstavte si, že by všetci tí silní mladí muži prestali chrániť svoje ženy a deti – hneď by bolo po nás. Musíme žiť a pracovať v reálnom svete. Mnoho mojich študentov fyzicky trénuje a ja sám som štyri roky boxoval. Aj dnes by som chránil svojich priateľov, len by tam neboli žiadne rušivé myšlienky, žiadny hnev, len by som konal a ak bola moja meditácia dobrá, mohlo by sa mi podariť presvedčiť súpera, aby s útokom prestal.
.nežijeme vo svete, v ktorom by boli všetky sily priateľské, moderné a preferujúce diplomaciu. Už sme hovorili o troch súčasných kultúrach a zdá sa, že si myslíte, že islam je hrozbou pre zvyšok sveta...
Ak sa jeden systém pokúša ovládnuť všetky ostatné systémy a hovoriť niekomu, čo musí a čo nesmie robiť, keď prináša niečo ako šaríja, kde sa každý musí správať určitým spôsobom, čo je proti zásadám slobody a demokracie i proti našim ústavným poriadkom a všetkým hodnotám, ktoré sme v Európe budovali 2000 rokov a rozšírili po svete, mali by sme si toto nebezpečenstvo uvedomovať. O to viac, ak na jednej strane hovoria, že sú obeťami a na druhej strane robia obete z iných. Utláčajú svoje ženy, zabíjajú svoje dcéry a podobne – najmä potláčaním ženského princípu. Práve preto by sme mali byť zvlášť v strehu a chrániť ženy proti takým veciam. Je to skutočne čas, keď príde k zrážke hodnôt a keď si treba uvedomovať, čo sú hrozby a v čom je naša sila.
.starý klasický islam má zvláštny vzťah k Židom a kresťanom – nie sú rovnoprávni, ale požívajú istú ochranu ako „ľudia knihy“. Príslušníci iných konfesií sú pre islam neveriaci. Čo hinduisti a buddhisti?
Tí sú pre islam polyteistami, ktorých treba konvertovať alebo zabiť.
.svet islamu rastie aj vďaka vysokej pôrodnosti v islamských krajinách. Aký vývoj vzťahom medzi týmto svetom a zvyškom sveta predpovedáte?
Budú zrážky a budú nepríjemné, lebo budú v našich getách, ktoré vytvorili moslimské komunity v západnej Európe, v našich mestách. Budú to vážne zrážky nie na vonkajších hraniciach Západu, ale v jeho vnútri. Naša súčasná slabosť je v tom, že stále niečo chceme... nový počítač, nové tamto či ono. Oni chcú iba jedno – presadiť svoj systém. Takže, aj keď ich nie je veľa, majú veľa sily – lebo všetci ostaní sú práve kdesi na obede, potom je ich každému ľúto a každý sa im snaží pomáhať. Vnášame tak k nám veci, ktoré sú jednoducho nelegálne. Napríklad Anglicko sa práve vzdalo ochrany žien prisťahovalcov, vpustili dnu šaríju. To znamená, že Angličan, ktorý zmláti svoju ženu, ide do väzenia, a moslim, ktorý mláti svoju ženu, iba praktizuje „kultúrou dané správanie“. V Anglicku, v krajine Magny Charty, ktorá bojovala za ľudské práva v dvoch svetových vojnách! Tam teraz musí ísť moslim, ktorý bije svoju ženu, na nejaký kurz „zvládania hnevu“, kde práve nejaký mulla určí, kedy je už v poriadku, a potom sa môže vrátiť domov a znovu zmlátiť svoju ženu. Tieto veci prichádzajú po kúskoch, po milimetroch, ale s každou sa vzdávame časti našich slobôd.
.prečo sa ľudia na Západe zrazu tak ľahko vzdávajú svojich zásad ohľadne ľudských práv, ohľadne práv žien?
Lebo sú rozptýlení, lebo sú krátkozrakí, lebo si myslia: „Dajme im to, aby boli šťastní a bude pokoj.“ Lebo sú odpudzovaní islamom a nechcú mať s tým nič spoločného, a tak radšej uhnú. Viete – tie stále demonštrácie, ľudia hroziaci päsťami a vykakujúci a strieľajúci do vzduchu, gúľajúci očami a kričiaci – nechcú s tým mať nič spoločné, tak ustupujú a dávajú ruky preč. Dokonca jeden z najvyššie postavených Európanov, tuším Solana, alebo niekto taký, keď ho novinári tlačili k múru otázkami tohto typu, nakoniec nervózne povedal, že dúfa, že jeho deti budú mať o tridsať rokov dosť rozumu, aby si s tým poradili. Teda – oni robia problémy teraz a naše deti sa o to postarajú (smiech). To je naozaj hrozné a trápne. Majú jasný plán zmocniť sa Západu, úplne jasný plán. A Západ sa pozerá bokom, nevie, že ide o masívny a frontálny politický útok na celý systém na všetkých úrovniach. A je to veľmi nebezpečné. Je iba málo ľudí, ktorí majú dostatok odvahy hovoriť o tom otvorene.
.vaša misia vo svete má teda nepriateľov. V kresťanskom či ateistickom prostredí môžu byť reakcie na váš buddhizmus rôzne, ale zriedka asi hostilné. Skúsili by ste presviedčať aj ľudí v islamskom svete?
To by som nikdy nerobil. Čo vlastne robím, je, že sa človeka najprv opýtam na jeho spoločnosť, na silu jeho rodinných zväzkov. Potom sa ho opýtam, či bol v madráse (fundamentalistická islamská náboženská škola), lebo ak tam niekto bol od svojho detstva a naučil sa nenávidieť Západ, nikdy to zo seba nedostane. To, čo sa deje s deťmi v madrásach, je absolútne vymývanie mozgu. Stanete sa časovanou bombou, ktorá môže hocikedy vybuchnúť. To sa opýtam a potom iba poradím – skúste mať menej detí a dajte im vzdelanie. Myslím radšej na tú ďalšiu generáciu.
.ayaan Hirsi Ali, ktorá napísala knihu Infidel (Neveriaca, v českom preklade Rebelka) je jedna z tých, ktoré prešli islamskou náboženskou školou v Somálsku, a oslobodila sa spod toho vplyvu...
Viem o tom. Ona je jednou z tých veľmi, veľmi odvážnych a statočných a Holanďania si urobili hroznú hanbu tým, ako s ňou zaobchádzali. Taká hanba. A tiež dalajláma, ktorý stále hovorí, že islam je náboženstvom mieru... aj on má maslo na hlave. Naozaj neviem, čo si pri tom myslí (smiech).
.možno sa iba pokúša byť k nim milý. Už dlhšie vlastne hovoríme o politike. Je to úplne mimo oblasti spirituálnych otázok, ale pokúste sa, prosím, vysloviť nejaké prognózy ohľadne Európy a Európskej únie.
Neteším sa veľmi zo stavu, v ktorom sa nachádzajú veci v Európskej únii. Myslím, že by sme mali mať úniu založenú na hodnotách a myslím si, že je dobré, keď máme voľný pohyb tovarov z jednej do druhej krajiny a myslím si, že je dobré, že môžeme cestovať bez pasov. Ale zároveň si myslím, že by sme mali trvať na istých hodnotách. Inak zostaneme bez hodnôt – v akomsi vákuu. A treba aj čosi viac. Nedbal by som napríklad, keby sme mali spomenuté kresťanstvo ako základnú kvalitu, ktorá riadila vývoj vecí v Európe, a tiež slobodu náboženstva a tiež slobodu od náboženstva – to sú veci, ktoré by som rád videl v základných dokumentoch.
.zdá sa, že niektoré veci teda zašli priďaleko...
Niektoré veci naozaj zašli priďaleko a prichádzame o časti našej kultúry. Už máme v našich mestách getá, do ktorých sa neodváži ísť polícia. Trebárs vo Švédsku, v južnej časti Malmö, tam musí ísť polícia s dvoma autami, lebo ak tam to druhé nie je a policajti opustia to prvé auto, ľudia ho zapália. A keď príde sanitka, miestni povedia – môžete vziať toho či toho a nemôžete vziať toho či onoho, ten musí zomrieť. V Dánsku zase spálili asi 300 kontajnerov na smeti, dve školy a podobne. Zostruje sa to, lebo nedokážu fungovať v našej spoločnosti, pretože ich bijú ako deti a sú zvyknutí na násilie. My naše deti už dávno nebijeme. Ich deti počúvajú reči o džiháde, naše o potrebe byť mierumilovný. Cítia sa teda silní a silnejší a my ustupujeme. Kazatelia politickej korektnosti riziko zhoršujú, lebo nám hovoria, čo nesmieme hovoriť a podobne, a potom je naša reakcia zrazu veľmi ostrá. Ak sme nútení stále sa obmedzovať, nebyť otvorení, tak keď nakoniec reagujeme, máme tendenciu reakciu prehnať.
.hovorme chvíľu o situácii v Amerike.
Práve som tam bol. Západné pobrežie vnímam ako územie mnohých kmeňov, ktoré drží pokope dolár a polícia. V Los Angeles vidíte 60 rôznych národností, ktorých príslušníci nevedia po anglicky. Potom je tu viac anglosaskou kultúrou ovbplyvnené východné pobrežie – viete – so svojou trochou žiarlivosti a závisti, prehnaného telefonovania a tak. A potom je tu stred Ameriky, jej srdce – od veľkých jazier cez Colorado až po Texas. To je časť Ameriky, kde je sila, kde sú ľudia zo strednej Európy, kde nájdete rovnaké kultúrne vzorce, ako máme my. To je americká pevnosť, tam je kohézia a sila Ameriky. To je Amerika, ktorá, dúfam, že pretrvá a bude rásť.
.kde sú vlastne buddhistické centrá, ktoré ste založili v Amerike?
Všade. Je ich okolo tridsať – na juhu od San Diega, až na sever po Seattle a Vancouver. Potom máme centrá v centrálnej oblasti ako Madison, Chicago a hore až po Edmonton a Calgary a na juh až po Texas. A máme centrá aj v New Yorku, Connecticute, na Floride... Veľa toho robíme, ale dynamika a sila je v strede Ameriky.
.ešte jedna, špecifická otázka. Čína, sekta Falun-gong. Tí ľudia iba praktizujú istý druh meditačných cvičení spojených s dýchaním. Prečo to prenasledovanie?
Myslím, že je to niečo viac. Dôvod, pre ktorý sa čínske politbyro začalo natoľko báť desiatich tisícov (alebo tak nejako) starých dám, ktoré sedia a meditujú, krútia v sebe koleso, je, že počuli, že líder Falun-gong sedí za nimi a tiež točí koleso, a keď sa mu nepáčia, tak to koleso prestane točiť a oni potom tiež prestanú točiť. Začali sa obávať istej absolútnej sily, že cvičiaci dostanú metódu, ale sú stále pod kontrolou toho pána v New Yorku, ktorý točí to koleso. Bolo to úplne absurdné. Zabíjali ľudí (čínske vedenie dalo zabíjať stúpencov Falun-gong), a boli úplne hysterickí.
.myslíte si teda, že na strane čínskeho vedenia ide iba o to, že veria konšpiračnej teórii?
Myslím, že sa boja, že je tu nejaká sila, ktoré dokáže ovládať ľudí spôsobom, ktorým to oni nedokážu. To vnímali ako hlavné nebezpečie. Vždy sa obávali spirituálnych vecí. Ale teraz už pripustia v čínskej spoločnosti trochu kresťanstva, trochu buddhizmu, v obave, aby sa ľudia celkom nezbláznili z úplne materialistickej spoločnosti, ktorá je zbavená akéhokoľvek obsahu.
Láma, ďakujeme za váš čas a úprimné odpovede. Veľa šťastia vám i vašim žiakom.
Zvlášť dôležité je, aby mali zdravý a nefrustrovaný pohľad na sexualitu, neposlúchali slepo trend politickej korektnosti, ale dôverovali sami sebe,“ povedal svetoznámy buddhistický láma Ole Nydahl, s ktorým sme urobili nasledujúci rozhovor.
.veľa cestujete. Odkiaľ ste pricestovali do Bratislavy?
Cestujem, pôvodne aj s mojou zosnulou ženou, už od roku 1972, keď sme sa vrátili po štvorročnom pobyte v Himalájach. Viete, moja žena a ja sme boli z generácie hippie, ktorá tam hľadala koncom 60. rokov iných učiteľov ako boli tí americkí. A našli sme niekoľko úžasných učiteľov, ktorí prišli z Tibetu. S nimi sme zostali až do roku 1972, keď nás požiadali, aby sme sa vrátili domov a zistili, či by naši priatelia nechceli meditovať. To sme aj urobili a odvtedy cestujeme dvakrát za rok okolo celého sveta a sme takmer každý deň v inom meste.
.takže máte za sebou už nejakých 36 rokov učenia. To je dlhý čas. Mohli by ste aspoň zhruba odhadnúť počet vašich žiakov?
Viem, že som špeciálnu techniku učil asi 65-tisíc ľudí na celom svete. Robím tak 11 – 12 kurzov ročne a na tých kurzoch je často 2 000 ľudí, niekedy až do 3 500, takže je to naozaj veľká vec. Tých, ktorým som poskytol útočisko, bolo možno medzi štvrť a pol miliónom. Toľkým ľuďom som asi sprostredoval styk s buddhizmom.
| Ole Nydhal sa narodil 19. marca 1941 v Kodani. Na kodanskej univerzite získal aj doktorát z filozofie. Predtým slúžil v armáde a istý čas bol profesionálnym boxerom. Ako príslušníka generácie hippie ho do Himalájí, spolu s jeho mladou manželkou Hannah, pritiahol skôr záujem o drogy než o buddhizmus. V roku 1969 sa však stretli so 16. Karmapom (najvyšší duchovný) vetvy tibetského buddhizmu Karma Kagyu a stali sa jeho najbližšími žiakmi. Karmapa prejavoval Nydahlovcom veľkú náklonnosť a pod jeho vedením sa z horkokrvného bitkára a príležitostného fajčiara hašiša Oleho stal buddhista, bojovník proti drogám a veľmi populárny učiteľ buddhistickej meditácie a buddhistickej cesty životom. V roku 1972 sa Karmapa rozhodol poslať Oleho s manželkou naspäť do Dánska s poverením vyučovať a šíriť tibetský buddhizmus. Olemu dal aj list pre dánsku kráľovnú, v ktorom jej napísal, že tibetský buddhizmus môže pomôcť mladým ľuďom z generácie rozorvanej vojnou a zmätenej drogami a ukázať im cestu mieru a prirodzeného zdravého života. Od tej chvíle cestuje Ole Nydahl po svete, prednáša o buddhizme a učí meditáciu vo vyše 500 centrách, ktoré po svete založil. Šestnásty i 17. Karmapa tibetského buddhizmu z línie Karma Kagyu priznali Ole Nydahlovi kvalifikáciu učiteľa a titul lámu. Jeho „buddhizmus diamantovej cesty“ má desaťtisíce nasledovníkov. Manželka Ole Nydahla Hannah sa stala rešpektovanou prekladateľkou mnohých tibetských buddhistických textov a sprevádzala svojho manžela na cestách až do svojej smrti v roku 2007. Láma Ole, ako ho volajú, je vynikajúcim a zároveň kontroverzným učiteľom. Je povestný svojím suchým humorom, otvorenosťou v otázkach sexu, sklonom nerešpektovať politickú korektnosť a hovoriť veci bez obalu, ale aj veľkou osobnou láskavosťou. Robí často veci, ktoré mu konzervatívni buddhisti vyčítajú – napríklad vášnivo rád skáče s padákom a má rád rýchle motorky. Je otvoreným kritikom expanzie islamu, ktorý považuje za hrozbu pre západnú civilizáciu a slobodu. Za to si vyslúžil od kritikov aj obvinenia z xenofóbie a rasizmu, čo je v jeho prípade absurdné. Láma Ole cestuje, neúnavne prednáša a učí už 36 rokov. Vraví, že je prakticky každý druhý deň v inom meste. |
.je veľa takých ľudí, ktorí sa učia meditovať. Medzi nimi sú takí, ktorí potom už meditujú po celý zvyšok života, a musia byť i takí, ktorí to zanechajú. Viete odhadnúť ten pomer?
Povedal by som, že zo sto ľudí, ktorí prídu na prednášku, sa do centra opäť vráti asi desať až pätnásť. Časť z nich potom nadobudne nejaký návyk meditovať doma či v centre. Ale všetci, ktorí prídu, sa oboznámia s buddhistickým pohľadom na svet. V skutočnosti nejde len o cvičenie, ide aj o to, ako vidíme svet. V tom vidím zmysel – pomôcť ľuďom prekonať staré učenie typu „buď – alebo“. Myslím, že každý, kto príde na prednášku, odchádza s o niečo širším pohľadom na to ako funguje svet.
.veľa cestujete, a tak môžete hádam aj porovnať, kde je záujem o prednášky a meditovanie väčší a kde sú ťažkosti získať ľudí, aby počúvali.
Myslím, že všeobecne možno povedať, že na svete sú dnes tri veľké kultúry. Je tu „konfuciánska“ kultúra, čo je najmä Kórea a Čína, potom je tu európska kultúra, kultúra slobody, teda naša kultúra, ktorá je niekedy zakotvená v logickej rímskej kultúre, inokedy v nemeckej racionalistickej kultúre a niekedy tiež v empirizme keltských krajín. Všetky tieto tri zakotvenia však preferujú rozvoj slobodnej individuality. No a do tretice tu máme prichádzajúce nebezpečenstvo, ktoré hrozí každému – konfuciánskej kultúre aj slobodným názorom našej časti sveta – islamský svet. Je to kultúra, v ktorej perfektná ľudská bytosť nie je niekto, kto rozvinul svoje ľudské kvality, ale je to niekto, kto otrocky nasleduje 1 400 rokov starú knihu z arabskej púšte. V tej je záujem o buddhizmus malý až nijaký.
.zastavme sa na okamih pri základných konceptoch buddhizmu. Čitatelia nášho časopisu sú spravidla vzdelaní ľudia, mnohí však majú zrejme iba hmlisté predstavy o tom, čo je buddhizmus.
Začnime tým, že buddhizmus je o plnom rozvinutí ľudskej bytosti a snahe stať sa Buddhom. Nie je to ani tak o viere, ako skôr o skúsenosti, zážitku. Prvá vec, ktorú Buddha po svojom „precitnutí“ (osvietení, prebudení sa) vyučoval, boli štyri vznešené pravdy, ktoré však mnoho ľudí chápe chybne. Buddhovým prvým výrokom bolo, že je tu utrpenie, ale myslel utrpenie v porovnaní s absolútnym stavom mysle. Myslel utrpenie v porovnaní s naším potenciálom, v porovnaní s tým, čím by človek mohol byť. Z tohto uhla pohľadu je všetko, čo prežívame, utrpením. Teda je to pozitívna vec, vedomie šance, že možno dosiahnuť niečo dokonalé. Ďalšou vznešenou pravdou – pre tibetských mníchov – je prítomnosť túžby po niečom, hľadanie niečoho, ktoré sú zdrojom spomenutého utrpenia. V buddhizme na Západe ide o nevedomosť, o neschopnosť vnímať súvislosti vecí, to, ako sú navzájom prepojené, ako sú časťou tej istej úplnosti. Z toho vzniká neprekonateľná dualita medzi tým, čo je „ja“ a tým ostatným. Všetko sa k nám vracia a zabúdame, že to my sami sme sadili kaktusy, v ktorých teraz sedíme. Myslíme si, že to urobili iní a znovu povieme alebo urobíme niečo, čo znovu spôsobí problémy. Základnou vecou je teda naša neschopnosť vnímať súvislosti a to, že sme sami súčasťou žijúcej úplnosti.
.a tretia a štvrtá pravda je?
V tých ide o to, že existuje koniec utrpenia, stav dokonalosti, čo Buddha sám demonštruje, ako tam stojí a hovorí – toto je koniec utrpenia, už žiadna bolesť, žiadne obmedzenia, myseľ je plne rozvinutá. A hovorí, že existujú cesty, ako ukončiť utrpenie. Tie cesty sú to, čo vyučoval ďalších 45 rokov života po svojom „prebudení“. Dosiahol prebudenie, osvietenie, ako 35-ročný a opustil svoje telo, keď mal 80 rokov. Keď sa na to pozeráme, máme tu tri kolesá diamantu. Najprv učil dosť ťažko zvládnuteľných ľudí o kauzalite. Ďalšiu skupinu žiakov, ktorá k nemu v severovýchodnej Indii prišla, učil o súcite a múdrosti. Teda prvé jeho učenie bolo o kauzalite, druhé o motivácii. V tretej skupine jeho žiakov boli veľmi inteligentní ľudia a tejto tretej skupine dal učenie o identifikácii, o tom, ako sa správať ako Buddha, až kým sa človek nestane Buddhom. Otočil teda koleso trikrát a my z buddhizmu diamantovej cesty sa špeciálne koncentrujeme na to tretie koleso.
.cesta k osvieteniu, ako ju poznáme z knižiek, je dosť náročná. Všetky veci, ktoré nesmieš či by si nemal robiť a všetky tie, ktoré by si robiť mal, meditácia a podobne. Zdá sa, že ste pokojne schopní spojiť tieto veci s moderným životným štýlom. Vieme, že v niektorých náboženstvách požiadavky, ktoré sa kladú na ich ortodoxných vyznávačov, sú také, že im až znemožňujú viesť normálny život. Ako to vnímate v prípade buddhizmu?
Všetko, čo Buddha učil, je ako lepšie žiť, lepšie zomrieť a lepšie sa znovunarodiť. Vlastne dal dokopy desať rád, lebo ľudia majú desať prstov. Nie desať prikázaní, ako doniesol Mojžiš, ale desať rád – v zmysle: ak urobíš toto, bude to mať taký následok, ak urobíš ono, zase taký... Buddhizmus z nás robí dospelých ľudí. Nehovorí, že musíš urobiť to či ono, hovorí, že toto je kauzalita, príčinná súvislosť a ty si vyber. Cieľom nie je urobiť spokojným Buddhu či ktoréhokoľvek boha, cieľ je naplno rozvinúť náš ľudský potenciál. To je cieľ buddhizmu – stať sa Buddhom, správať sa ako Buddha.
.zažartujem: Odložiť tie pravé rozhodnutia na ten ďalší život teda nie je príliš múdre...
To je tak – každý vnem, ktorý si uložíme do našej mysle, nezafarbí iba tento život, ale naisto si nájde cestu aj do ďalšieho života. Takže rozhodnúť, čo je užitočné a urobiť to a vyhnúť sa tomu, čo je škodlivé, je veľmi zmysluplné. Pracovať na tom, aby sme boli ako Buddha, je vlastne tou najinteligentnejšou vecou, ktorú môžeme urobiť.
.vnímam buddhizmus ako veľmi meritokratickú vieru. Je na vašej slobodnej vôli, ako sa v živote rozhodnete a je na vás, či si niečo zaslúžite, alebo nie. Je to tak?
Máte absolútnu pravdu. Konať vedome v prospech všetkých a dospieť k výsledkom, ktoré chceme dosiahnuť.
.nedávno som spomenul v článku o empatii, že my ľudia máme k dispozícii takzvané zrkadlové neuróny, ktoré nám umožňujú vnímať, čo cítia iní ľudia, rezonovať s ich mysľou. Ide buddhizmu o niečo podobné?
Absolútne. Empatia a zrkadlové neuróny nám pomáhajú naučiť sa hrať futbal pozeraním sa na druhých a umožňujú nám aj emocionálne reagovať na iné bytosti. Je to veľmi dôležitá oblasť vedy a jej poznatky vedú dokonca k tomu, že napríklad v Škandinávii teraz uvažujú o istých právach pre opice – dokázateľne majú empatiu, vedia sa obetovať a podobne. Väčšinová veda reaguje však negatívne, prikláňa sa k skôr deterministickým vysvetleniam, vraví, že to len tak vyzerá, a že ide iba o pudy spojené s prežitím a podobne. V buddhizme si nemyslíme, že mozog produkuje, vytvára myseľ, ale že ju iba formuje. Myseľ je ako prúd vnemov, ktoré tu boli odjakživa – v telách iných tvorov – a tvorí nové vnemy, nové obrazy, ktoré potom pokračujú v ďalšom živote v iných bytostiach. Teda, že mozog nie je rádiový vysielač, ale rádiový prijímač. Prijíma a transformuje, a potom odovzdáva ďalej.
.keď sme ako bytosti priamo biologicky vybavení mať empatiu, keď máme telo, v ktorom prebiehajú fyziologické koreláty emócií aj keď pozorujeme emócie iných ľudí, nie je pre buddhistu, ktorý hľadá pokoj, rušivé pozorovať niekoho, kto trpí alebo má negatívne emócie, a komunikovať s ním?
Nie. Mám, samozrejme, fyzické reakcie. Keď je niekto agresívny, viem, čo sa môže stať. Ale všetko je u mňa iba fyzická reakcia, nie emocionálna reakcia. Ako buddhisti vieme, že všetci sú potenciálne Buddhami, len to ešte nezistili. To, že zrkadlo je za každým obrazom, oceán pod vlnami. Vedieť, že je v každom, dokonca aj v tom najšialenejšom človeku Buddha, uľahčuje pracovať s nimi tým najpriateľskejším a najuvoľnenejším spôsobom. To poznanie, že každý má Buddhovu podstatu, veľa mení.
.u niektorých ľudí je naozaj ťažké si to predstaviť.
Viem, viem. Ale dokonca aj v koncentračných táboroch a v gulagoch boli strážcovia, ktorí plakali, keď im zomrel pes. Strieľali ľudí, ale plakali za psom (smiech). Všade je štipka pozitívneho. Je to v ich prípade veľmi špinavé zrkadlo, ale niekde má kúsok, kútik, ktorý je možno čistý.
.vráťme sa k buddhizmu a neurovedám. Existuje isté percento ľudí, ktorí majú narušenú funkciu častí mozgu ako vnútornú prefrontálnu kôru a amygdalu. To sú ľudia, ktorých voláme psychopati, antisociálne osobnosti, ľudia, ktorí nie sú schopní empatie a nie sú schopní rešpektovať city iných ľudí. Myslíte, že aj takto poškodení ľudia majú v sebe potenciál dospieť k osvieteniu, byť Buddhom?
Nie v tomto živote. Treba istý vhľad, istú inteligenciu, aby sa človek dostal tak ďaleko. Ale ak je možné udržať ich niekde, kde nemôžu nikomu ublížiť a dať im zároveň nejaké pozitívne podnety, v ďalšom živote možno nájdu lepšie telo, telo, ktoré bude schopné lepšieho vývoja...
.nemusia si to najprv zaslúžiť?
Nuž, ak ste v bolestnej, zraňujúcej situácii, platíte karmickú dlžobu. V takej situácii sa to zlé vymýva a jedného dňa im bude hádam umožnené vynoriť sa opäť v ľudstve.
.dotkli sme sa čohosi, čo je bežné v modernom svete – agresia, násilné správanie. Viem, že poprední buddhisti, ako napríklad dalajláma, kážu extrémné nenásilie, veria, že medzi ľuďmi možno všetko vyriešiť mierovým spôsobom. Sú však ľudia, ktorí nemajú nijaký úmysel chovať sa mierumilovne a chcú jednoducho ublížiť. Aká je buddhistická reakcia na to?
Vždy záleží na tom, kým ste. Ak ste napríklad buddhistickým mníchom, nemáte žiadnu zodpovednosť k ničomu okrem svojho života. Vtedy môžete nastavovať druhé líce, koľko len chcete. Zakaždým, keď vás udrú, je to očistenie... ďakujem pekne, že som bližšie k cieľu. Ale keď ste laická osoba, máte zodpovednosť aj voči iným. Máte mať možnosť konať. Potom môžete byť buddhistom vojakom, môžete byť buddhistom policajtom, ochrancom a podobne. Iba nesmiete nenávidieť nepriateľa. Predstavte si, že by všetci tí silní mladí muži prestali chrániť svoje ženy a deti – hneď by bolo po nás. Musíme žiť a pracovať v reálnom svete. Mnoho mojich študentov fyzicky trénuje a ja sám som štyri roky boxoval. Aj dnes by som chránil svojich priateľov, len by tam neboli žiadne rušivé myšlienky, žiadny hnev, len by som konal a ak bola moja meditácia dobrá, mohlo by sa mi podariť presvedčiť súpera, aby s útokom prestal.
.nežijeme vo svete, v ktorom by boli všetky sily priateľské, moderné a preferujúce diplomaciu. Už sme hovorili o troch súčasných kultúrach a zdá sa, že si myslíte, že islam je hrozbou pre zvyšok sveta...
Ak sa jeden systém pokúša ovládnuť všetky ostatné systémy a hovoriť niekomu, čo musí a čo nesmie robiť, keď prináša niečo ako šaríja, kde sa každý musí správať určitým spôsobom, čo je proti zásadám slobody a demokracie i proti našim ústavným poriadkom a všetkým hodnotám, ktoré sme v Európe budovali 2000 rokov a rozšírili po svete, mali by sme si toto nebezpečenstvo uvedomovať. O to viac, ak na jednej strane hovoria, že sú obeťami a na druhej strane robia obete z iných. Utláčajú svoje ženy, zabíjajú svoje dcéry a podobne – najmä potláčaním ženského princípu. Práve preto by sme mali byť zvlášť v strehu a chrániť ženy proti takým veciam. Je to skutočne čas, keď príde k zrážke hodnôt a keď si treba uvedomovať, čo sú hrozby a v čom je naša sila.
.starý klasický islam má zvláštny vzťah k Židom a kresťanom – nie sú rovnoprávni, ale požívajú istú ochranu ako „ľudia knihy“. Príslušníci iných konfesií sú pre islam neveriaci. Čo hinduisti a buddhisti?
Tí sú pre islam polyteistami, ktorých treba konvertovať alebo zabiť.
.svet islamu rastie aj vďaka vysokej pôrodnosti v islamských krajinách. Aký vývoj vzťahom medzi týmto svetom a zvyškom sveta predpovedáte?
Budú zrážky a budú nepríjemné, lebo budú v našich getách, ktoré vytvorili moslimské komunity v západnej Európe, v našich mestách. Budú to vážne zrážky nie na vonkajších hraniciach Západu, ale v jeho vnútri. Naša súčasná slabosť je v tom, že stále niečo chceme... nový počítač, nové tamto či ono. Oni chcú iba jedno – presadiť svoj systém. Takže, aj keď ich nie je veľa, majú veľa sily – lebo všetci ostaní sú práve kdesi na obede, potom je ich každému ľúto a každý sa im snaží pomáhať. Vnášame tak k nám veci, ktoré sú jednoducho nelegálne. Napríklad Anglicko sa práve vzdalo ochrany žien prisťahovalcov, vpustili dnu šaríju. To znamená, že Angličan, ktorý zmláti svoju ženu, ide do väzenia, a moslim, ktorý mláti svoju ženu, iba praktizuje „kultúrou dané správanie“. V Anglicku, v krajine Magny Charty, ktorá bojovala za ľudské práva v dvoch svetových vojnách! Tam teraz musí ísť moslim, ktorý bije svoju ženu, na nejaký kurz „zvládania hnevu“, kde práve nejaký mulla určí, kedy je už v poriadku, a potom sa môže vrátiť domov a znovu zmlátiť svoju ženu. Tieto veci prichádzajú po kúskoch, po milimetroch, ale s každou sa vzdávame časti našich slobôd.
.prečo sa ľudia na Západe zrazu tak ľahko vzdávajú svojich zásad ohľadne ľudských práv, ohľadne práv žien?
Lebo sú rozptýlení, lebo sú krátkozrakí, lebo si myslia: „Dajme im to, aby boli šťastní a bude pokoj.“ Lebo sú odpudzovaní islamom a nechcú mať s tým nič spoločného, a tak radšej uhnú. Viete – tie stále demonštrácie, ľudia hroziaci päsťami a vykakujúci a strieľajúci do vzduchu, gúľajúci očami a kričiaci – nechcú s tým mať nič spoločné, tak ustupujú a dávajú ruky preč. Dokonca jeden z najvyššie postavených Európanov, tuším Solana, alebo niekto taký, keď ho novinári tlačili k múru otázkami tohto typu, nakoniec nervózne povedal, že dúfa, že jeho deti budú mať o tridsať rokov dosť rozumu, aby si s tým poradili. Teda – oni robia problémy teraz a naše deti sa o to postarajú (smiech). To je naozaj hrozné a trápne. Majú jasný plán zmocniť sa Západu, úplne jasný plán. A Západ sa pozerá bokom, nevie, že ide o masívny a frontálny politický útok na celý systém na všetkých úrovniach. A je to veľmi nebezpečné. Je iba málo ľudí, ktorí majú dostatok odvahy hovoriť o tom otvorene.
.vaša misia vo svete má teda nepriateľov. V kresťanskom či ateistickom prostredí môžu byť reakcie na váš buddhizmus rôzne, ale zriedka asi hostilné. Skúsili by ste presviedčať aj ľudí v islamskom svete?
To by som nikdy nerobil. Čo vlastne robím, je, že sa človeka najprv opýtam na jeho spoločnosť, na silu jeho rodinných zväzkov. Potom sa ho opýtam, či bol v madráse (fundamentalistická islamská náboženská škola), lebo ak tam niekto bol od svojho detstva a naučil sa nenávidieť Západ, nikdy to zo seba nedostane. To, čo sa deje s deťmi v madrásach, je absolútne vymývanie mozgu. Stanete sa časovanou bombou, ktorá môže hocikedy vybuchnúť. To sa opýtam a potom iba poradím – skúste mať menej detí a dajte im vzdelanie. Myslím radšej na tú ďalšiu generáciu.
.ayaan Hirsi Ali, ktorá napísala knihu Infidel (Neveriaca, v českom preklade Rebelka) je jedna z tých, ktoré prešli islamskou náboženskou školou v Somálsku, a oslobodila sa spod toho vplyvu...
Viem o tom. Ona je jednou z tých veľmi, veľmi odvážnych a statočných a Holanďania si urobili hroznú hanbu tým, ako s ňou zaobchádzali. Taká hanba. A tiež dalajláma, ktorý stále hovorí, že islam je náboženstvom mieru... aj on má maslo na hlave. Naozaj neviem, čo si pri tom myslí (smiech).
.možno sa iba pokúša byť k nim milý. Už dlhšie vlastne hovoríme o politike. Je to úplne mimo oblasti spirituálnych otázok, ale pokúste sa, prosím, vysloviť nejaké prognózy ohľadne Európy a Európskej únie.
Neteším sa veľmi zo stavu, v ktorom sa nachádzajú veci v Európskej únii. Myslím, že by sme mali mať úniu založenú na hodnotách a myslím si, že je dobré, keď máme voľný pohyb tovarov z jednej do druhej krajiny a myslím si, že je dobré, že môžeme cestovať bez pasov. Ale zároveň si myslím, že by sme mali trvať na istých hodnotách. Inak zostaneme bez hodnôt – v akomsi vákuu. A treba aj čosi viac. Nedbal by som napríklad, keby sme mali spomenuté kresťanstvo ako základnú kvalitu, ktorá riadila vývoj vecí v Európe, a tiež slobodu náboženstva a tiež slobodu od náboženstva – to sú veci, ktoré by som rád videl v základných dokumentoch.
.zdá sa, že niektoré veci teda zašli priďaleko...
Niektoré veci naozaj zašli priďaleko a prichádzame o časti našej kultúry. Už máme v našich mestách getá, do ktorých sa neodváži ísť polícia. Trebárs vo Švédsku, v južnej časti Malmö, tam musí ísť polícia s dvoma autami, lebo ak tam to druhé nie je a policajti opustia to prvé auto, ľudia ho zapália. A keď príde sanitka, miestni povedia – môžete vziať toho či toho a nemôžete vziať toho či onoho, ten musí zomrieť. V Dánsku zase spálili asi 300 kontajnerov na smeti, dve školy a podobne. Zostruje sa to, lebo nedokážu fungovať v našej spoločnosti, pretože ich bijú ako deti a sú zvyknutí na násilie. My naše deti už dávno nebijeme. Ich deti počúvajú reči o džiháde, naše o potrebe byť mierumilovný. Cítia sa teda silní a silnejší a my ustupujeme. Kazatelia politickej korektnosti riziko zhoršujú, lebo nám hovoria, čo nesmieme hovoriť a podobne, a potom je naša reakcia zrazu veľmi ostrá. Ak sme nútení stále sa obmedzovať, nebyť otvorení, tak keď nakoniec reagujeme, máme tendenciu reakciu prehnať.
.hovorme chvíľu o situácii v Amerike.
Práve som tam bol. Západné pobrežie vnímam ako územie mnohých kmeňov, ktoré drží pokope dolár a polícia. V Los Angeles vidíte 60 rôznych národností, ktorých príslušníci nevedia po anglicky. Potom je tu viac anglosaskou kultúrou ovbplyvnené východné pobrežie – viete – so svojou trochou žiarlivosti a závisti, prehnaného telefonovania a tak. A potom je tu stred Ameriky, jej srdce – od veľkých jazier cez Colorado až po Texas. To je časť Ameriky, kde je sila, kde sú ľudia zo strednej Európy, kde nájdete rovnaké kultúrne vzorce, ako máme my. To je americká pevnosť, tam je kohézia a sila Ameriky. To je Amerika, ktorá, dúfam, že pretrvá a bude rásť.
.kde sú vlastne buddhistické centrá, ktoré ste založili v Amerike?
Všade. Je ich okolo tridsať – na juhu od San Diega, až na sever po Seattle a Vancouver. Potom máme centrá v centrálnej oblasti ako Madison, Chicago a hore až po Edmonton a Calgary a na juh až po Texas. A máme centrá aj v New Yorku, Connecticute, na Floride... Veľa toho robíme, ale dynamika a sila je v strede Ameriky.
.ešte jedna, špecifická otázka. Čína, sekta Falun-gong. Tí ľudia iba praktizujú istý druh meditačných cvičení spojených s dýchaním. Prečo to prenasledovanie?
Myslím, že je to niečo viac. Dôvod, pre ktorý sa čínske politbyro začalo natoľko báť desiatich tisícov (alebo tak nejako) starých dám, ktoré sedia a meditujú, krútia v sebe koleso, je, že počuli, že líder Falun-gong sedí za nimi a tiež točí koleso, a keď sa mu nepáčia, tak to koleso prestane točiť a oni potom tiež prestanú točiť. Začali sa obávať istej absolútnej sily, že cvičiaci dostanú metódu, ale sú stále pod kontrolou toho pána v New Yorku, ktorý točí to koleso. Bolo to úplne absurdné. Zabíjali ľudí (čínske vedenie dalo zabíjať stúpencov Falun-gong), a boli úplne hysterickí.
.myslíte si teda, že na strane čínskeho vedenia ide iba o to, že veria konšpiračnej teórii?
Myslím, že sa boja, že je tu nejaká sila, ktoré dokáže ovládať ľudí spôsobom, ktorým to oni nedokážu. To vnímali ako hlavné nebezpečie. Vždy sa obávali spirituálnych vecí. Ale teraz už pripustia v čínskej spoločnosti trochu kresťanstva, trochu buddhizmu, v obave, aby sa ľudia celkom nezbláznili z úplne materialistickej spoločnosti, ktorá je zbavená akéhokoľvek obsahu.
Láma, ďakujeme za váš čas a úprimné odpovede. Veľa šťastia vám i vašim žiakom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.