Toto nie je čas na hádky a Barack Obama má aj preto hladký nástup. Demokratická strana ho podporuje bez výhrad. Republikánska strana v podstate prijala povolebné prímerie a aspoň symbolicky prejavuje novému prezidentovi lojalitu. Americká verejnosť je stále v úžase z prvého (spolovice) černošského prezidenta.
Ešte aj odovzdávanie moci prebehlo ako po masle. Týždenník Economist dokonca pochválil odchádzajúceho Georgea W. Busha a jeho tím za ústretovosť: napríklad za promptné sprístupnenie citlivých informácií pre tisícku členov Obamovho tímu. Kriticky pripomenul „detinské správanie niektorých Clintonových ľudí v roku 2001, ktorí pri balení z Bieleho domu ničili kancelárie“.
Sám Barack Obama sa prejavil niekoľkými nadstraníckymi gestami. Médiá si zgustli na jeho večeri s významnými konzervatívnymi politickými komentátormi. Predstava Obamu sediaceho za jedným stolom s Williamom Kristolom a Davidom Brooksom z New York Times a s Charlesom Krauthammerom z Washington Postu bola neodolateľná. „Nastupujúci prezident je mužom tejto chvíle. Zaslúži si, aby sme mu želali všetko dobré a aby sme sa zaňho úprimne modlili,“ napísal potom William Kristol v NYT. Napokon, Weekly Standard, ktorý Kristol založil, blahoželal Obamovi už po víťazstve.
.nevôľa z Roberta Gatesa
Ale medové týždne po nástupe k moci nový prezident očakávať nemôže. Stačí pohľad na ľudí, ktorých si vybral do administratívy. Ku kľúčovým patria práve tí, ktorí sú už teraz predmetom sporov.
Pre protivojnových aktivistov bolo prekvapením ponechanie republikána Roberta Gatesa na poste ministra obrany. Barack Obama kandidoval ako stelesnenie zmeny aj v otázke Iraku, takže posledné, čo od neho chceli, bolo, aby potvrdzoval správnosť irackej kampane alebo aspoň stratégie, ktorú v Iraku nastolili „bushovci“ pod Gatesovou taktovkou.
Obama bol podľa vlastných slov od začiatku proti vstupu do Iraku a počas predvolebnej kampane útočil na Hillary Clintonovú za to, že v Senáte vstup podporila. On vtedy v Senáte ešte nesedel, takže o vstupe hlasovať nemusel a neskôr, keď sa stal senátorom, hlasoval o Iraku v podstate rovnako ako Hillary. Aj tak sa počas volebnej kampane nedalo predpokladať, že toľko avizovaná zmena bude spočívať v Gatesovom zotrvaní v administratíve. Keď neskôr Barack Obama tento svoj úmysel oznámil, ľavé krídlo demokratov mu dalo pocítiť nespokojnosť, kým umiernení demokrati a veľká časť republikánov ho chválila za to, že dal prednosť profesionalite pred straníckosťou.
Ak si však bude chcieť popudených aktivistov udržať, Barack Obama bude musieť trochu taktizovať a predovšetkým rétoricky sa držať programu čo najskoršieho odchodu z Iraku. Praktickú irackú stratégiu – čo je celkom iná vec než dojemné prejavy – bude zatiaľ realizovať Gates.
.dokedy zostane Hillary?
Mnohí Obamovi prívrženci majú ťažkosti predýchať aj Hillary Clintonovú na poste šéfky americkej diplomacie. Ešte stále nezabudli na predvolebné boje, v ktorých sa Obama a Clintonová a ich kampaňoví spolupracovníci zrážali tak zúrivo, až to ani nevyzeralo, že sú z jednej politickej strany.
Tí, ktorí stáli za Hillary, považovali postoj „obamovcov“ k nej za neférový. Aj preto sa dlho špekulovalo, aké miesto jej Obama ponúkne a či ho ona prijme. Stalo sa, ponúkol a ona prijala. Teraz nastúpili iné špekulácie: aké sú Obamove skryté motívy, ako budú spolu pracovne vychádzať a či bude Hillary zároveň s prácou pre nového prezidenta tajne zbrojiť do ďalšieho boja o prezidentovanie.
Obama možno skutočne posadil Clintonovú do horúceho kresla ministerky zahraničných vecí preto, aby ju mohol pri prvej vážnejšej chybe odvrhnúť – a dovtedy využívať jej meno ako symbol profesionality a jej medzinárodné kontakty ako odrazový mostík. Čas ukáže, či sa Hillary Clinton stane dobrou šéfkou diplomacie, alebo či bude jej tvrdosť iba imidžom. Momentálne sa s Barackom Obamom „ráči“ aspoň navonok a jemu veľmi neprekážajú ani nejasnosti okolo darcov, ktorí prispievajú do nadácie Billa Clintona.
.neplatič daní ministrom
Tretím kontroverzným menom na zozname Obamovho tímu je minister financií Tim Geithner. Tiež ho možno pokladať za pozostatok Bushovej éry – ktorú Obama aspoň slovne odvrhol aj počas svojho inauguračného prejavu. Geithner pomáhal zmierniť dopady finančnej krízy – inými slovami, pracoval na „vykúpení“ finančného sektora. Kríza vyzerá stále hrozivo, takže Geithnerovi sa darí pôsobiť nenahraditeľne. Američania, napokon, od nového prezidenta očakávajú riešenia ekonomických ťažkostí.
Lenže Geithner bol odhalený ako neplatič daní – za roky 2001 až 2004 dlhoval štátu dohromady 34-tisíc dolárov dane z príjmu. Obhajuje sa tým, že sa iba pomýlil a potom v omyle naivne zotrval. Neznie to však ako najlepšie odporúčanie pre ministra financií – ak konal úmyselne, je to etický problém, ak neúmyselne, je to problém neznalosti a nedbajstva. Geithner navyše v roku 2006 vrátil iba časť dlhu – zaplatil dane za roky 2003 a 2004, s vyrovnaním zostávajúcej sumy však čakal, kým ho minulý rok Barack Obama nenominoval za kandidáta na šéfa rezortu financií. Je to tiež náhoda, alebo špekulácia? Administratíva, ktorá bude zrejme zvyšovať dane, bude musieť s takýmto ministrom financií prijať aj výraznejšiu nevôľu daňovníkov.
.politicky nekorektný dekan
Obama pri tvorbe kabinetu nestaval na prvoplánovej jednote názorov. Tento prístup sa môže vyplatiť, ak debaty, ktoré z rôznosti vyplynú, vyústia do šikovných, a nie príliš ideologických riešení. Tvrdé boje medzi niektorými členmi kabinetu sa čakajú najmä v otázkach energie a ochrany životného prostredia a rozvoja ekonomiky.
Carol M. Browner, členka dvoch Clintonových administratív, bude prezidentovou asistentkou pre energiu a klimatické zmeny. Ešte začiatkom tohto roka pracovala ako členka Komisie pre udržateľnú svetovú spoločnosť, ktorá patrí pod Socialistickú internacionálu. Jej radikálne názory sa môžu dostať do konfliktu s názormi Lawrencea Summersa. Summers, ďalší človek z Clintonovej administratívy a bývalý dekan Harvardu, ako centristický ekonóm zvažuje dopady ekologicky motivovaných obmedzení na už aj tak krivkajúcu americkú ekonomiku. Summers, ktorý sa na Harvarde dopustil politicky nekorektných výrokov na adresu žien a kritizoval jedného (zhodou okolností černošského) kolegu za nedostatky v akademickej práci, bude vôbec v Obamovej administratíve, kde nie je núdza o menšiny, zaujímavým exemplárom.
.všetko dobré, pán prezident
Menovať novú administratívu je jedna vec, zaručiť jej fungovanie druhá. A hoci si Barack Obama momentálne užíva nadstranícku podporu, dve veci sú na jeho novom kabinete jasné. Po prvé, pri menovaní jeho členov nepostupoval až tak neideologicky, ako to prezentuje časť médií. (Ale na tom nie je nič prekvapivé.) A po druhé, tam, kde sa o neideologickosť pokúsil, možno naočkoval budúce spory, ktoré by mu fungovanie administratívy mohli značne skomplikovať. V čase vojny s terorizmom a hospodárskej krízy to nie je príjemná predstava. Lebo aj ten, kto s Obamom nesúhlasí, si môže želať len to, aby Biely dom a Spojené štáty za jeho éry fungovali. Iná možnosť by bola pre svet katastrofou.
Ešte aj odovzdávanie moci prebehlo ako po masle. Týždenník Economist dokonca pochválil odchádzajúceho Georgea W. Busha a jeho tím za ústretovosť: napríklad za promptné sprístupnenie citlivých informácií pre tisícku členov Obamovho tímu. Kriticky pripomenul „detinské správanie niektorých Clintonových ľudí v roku 2001, ktorí pri balení z Bieleho domu ničili kancelárie“.
Sám Barack Obama sa prejavil niekoľkými nadstraníckymi gestami. Médiá si zgustli na jeho večeri s významnými konzervatívnymi politickými komentátormi. Predstava Obamu sediaceho za jedným stolom s Williamom Kristolom a Davidom Brooksom z New York Times a s Charlesom Krauthammerom z Washington Postu bola neodolateľná. „Nastupujúci prezident je mužom tejto chvíle. Zaslúži si, aby sme mu želali všetko dobré a aby sme sa zaňho úprimne modlili,“ napísal potom William Kristol v NYT. Napokon, Weekly Standard, ktorý Kristol založil, blahoželal Obamovi už po víťazstve.
.nevôľa z Roberta Gatesa
Ale medové týždne po nástupe k moci nový prezident očakávať nemôže. Stačí pohľad na ľudí, ktorých si vybral do administratívy. Ku kľúčovým patria práve tí, ktorí sú už teraz predmetom sporov.
Pre protivojnových aktivistov bolo prekvapením ponechanie republikána Roberta Gatesa na poste ministra obrany. Barack Obama kandidoval ako stelesnenie zmeny aj v otázke Iraku, takže posledné, čo od neho chceli, bolo, aby potvrdzoval správnosť irackej kampane alebo aspoň stratégie, ktorú v Iraku nastolili „bushovci“ pod Gatesovou taktovkou.
Obama bol podľa vlastných slov od začiatku proti vstupu do Iraku a počas predvolebnej kampane útočil na Hillary Clintonovú za to, že v Senáte vstup podporila. On vtedy v Senáte ešte nesedel, takže o vstupe hlasovať nemusel a neskôr, keď sa stal senátorom, hlasoval o Iraku v podstate rovnako ako Hillary. Aj tak sa počas volebnej kampane nedalo predpokladať, že toľko avizovaná zmena bude spočívať v Gatesovom zotrvaní v administratíve. Keď neskôr Barack Obama tento svoj úmysel oznámil, ľavé krídlo demokratov mu dalo pocítiť nespokojnosť, kým umiernení demokrati a veľká časť republikánov ho chválila za to, že dal prednosť profesionalite pred straníckosťou.
Ak si však bude chcieť popudených aktivistov udržať, Barack Obama bude musieť trochu taktizovať a predovšetkým rétoricky sa držať programu čo najskoršieho odchodu z Iraku. Praktickú irackú stratégiu – čo je celkom iná vec než dojemné prejavy – bude zatiaľ realizovať Gates.
.dokedy zostane Hillary?
Mnohí Obamovi prívrženci majú ťažkosti predýchať aj Hillary Clintonovú na poste šéfky americkej diplomacie. Ešte stále nezabudli na predvolebné boje, v ktorých sa Obama a Clintonová a ich kampaňoví spolupracovníci zrážali tak zúrivo, až to ani nevyzeralo, že sú z jednej politickej strany.
Tí, ktorí stáli za Hillary, považovali postoj „obamovcov“ k nej za neférový. Aj preto sa dlho špekulovalo, aké miesto jej Obama ponúkne a či ho ona prijme. Stalo sa, ponúkol a ona prijala. Teraz nastúpili iné špekulácie: aké sú Obamove skryté motívy, ako budú spolu pracovne vychádzať a či bude Hillary zároveň s prácou pre nového prezidenta tajne zbrojiť do ďalšieho boja o prezidentovanie.
Obama možno skutočne posadil Clintonovú do horúceho kresla ministerky zahraničných vecí preto, aby ju mohol pri prvej vážnejšej chybe odvrhnúť – a dovtedy využívať jej meno ako symbol profesionality a jej medzinárodné kontakty ako odrazový mostík. Čas ukáže, či sa Hillary Clinton stane dobrou šéfkou diplomacie, alebo či bude jej tvrdosť iba imidžom. Momentálne sa s Barackom Obamom „ráči“ aspoň navonok a jemu veľmi neprekážajú ani nejasnosti okolo darcov, ktorí prispievajú do nadácie Billa Clintona.
.neplatič daní ministrom
Tretím kontroverzným menom na zozname Obamovho tímu je minister financií Tim Geithner. Tiež ho možno pokladať za pozostatok Bushovej éry – ktorú Obama aspoň slovne odvrhol aj počas svojho inauguračného prejavu. Geithner pomáhal zmierniť dopady finančnej krízy – inými slovami, pracoval na „vykúpení“ finančného sektora. Kríza vyzerá stále hrozivo, takže Geithnerovi sa darí pôsobiť nenahraditeľne. Američania, napokon, od nového prezidenta očakávajú riešenia ekonomických ťažkostí.
Lenže Geithner bol odhalený ako neplatič daní – za roky 2001 až 2004 dlhoval štátu dohromady 34-tisíc dolárov dane z príjmu. Obhajuje sa tým, že sa iba pomýlil a potom v omyle naivne zotrval. Neznie to však ako najlepšie odporúčanie pre ministra financií – ak konal úmyselne, je to etický problém, ak neúmyselne, je to problém neznalosti a nedbajstva. Geithner navyše v roku 2006 vrátil iba časť dlhu – zaplatil dane za roky 2003 a 2004, s vyrovnaním zostávajúcej sumy však čakal, kým ho minulý rok Barack Obama nenominoval za kandidáta na šéfa rezortu financií. Je to tiež náhoda, alebo špekulácia? Administratíva, ktorá bude zrejme zvyšovať dane, bude musieť s takýmto ministrom financií prijať aj výraznejšiu nevôľu daňovníkov.
.politicky nekorektný dekan
Obama pri tvorbe kabinetu nestaval na prvoplánovej jednote názorov. Tento prístup sa môže vyplatiť, ak debaty, ktoré z rôznosti vyplynú, vyústia do šikovných, a nie príliš ideologických riešení. Tvrdé boje medzi niektorými členmi kabinetu sa čakajú najmä v otázkach energie a ochrany životného prostredia a rozvoja ekonomiky.
Carol M. Browner, členka dvoch Clintonových administratív, bude prezidentovou asistentkou pre energiu a klimatické zmeny. Ešte začiatkom tohto roka pracovala ako členka Komisie pre udržateľnú svetovú spoločnosť, ktorá patrí pod Socialistickú internacionálu. Jej radikálne názory sa môžu dostať do konfliktu s názormi Lawrencea Summersa. Summers, ďalší človek z Clintonovej administratívy a bývalý dekan Harvardu, ako centristický ekonóm zvažuje dopady ekologicky motivovaných obmedzení na už aj tak krivkajúcu americkú ekonomiku. Summers, ktorý sa na Harvarde dopustil politicky nekorektných výrokov na adresu žien a kritizoval jedného (zhodou okolností černošského) kolegu za nedostatky v akademickej práci, bude vôbec v Obamovej administratíve, kde nie je núdza o menšiny, zaujímavým exemplárom.
.všetko dobré, pán prezident
Menovať novú administratívu je jedna vec, zaručiť jej fungovanie druhá. A hoci si Barack Obama momentálne užíva nadstranícku podporu, dve veci sú na jeho novom kabinete jasné. Po prvé, pri menovaní jeho členov nepostupoval až tak neideologicky, ako to prezentuje časť médií. (Ale na tom nie je nič prekvapivé.) A po druhé, tam, kde sa o neideologickosť pokúsil, možno naočkoval budúce spory, ktoré by mu fungovanie administratívy mohli značne skomplikovať. V čase vojny s terorizmom a hospodárskej krízy to nie je príjemná predstava. Lebo aj ten, kto s Obamom nesúhlasí, si môže želať len to, aby Biely dom a Spojené štáty za jeho éry fungovali. Iná možnosť by bola pre svet katastrofou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.