Rozhovor s prešovským arcibiskupom a metropolitom Jánom Babjakom o zámeroch cirkvi s pútnickým miestom na hore Zvir.
.aký máte vzťah k Litmanovej?
Relaxujem tam už niekoľko rokov. Najmä v lete, keď rastú huby. Raz som tam na jednej chate strávil týždeň a vnímal som, že každý deň tam na horu Zvir prichádza minimálne jeden autobus pútnikov, zo pätnásť až dvadsať áut a do päťdesiat pútnikov pešo. Je potrebné, aby všetci pútnici boli usmernení, aby sa im poskytla duchovná pomoc. Jedna poľská rodina mi napríklad vravela, že prišli na tri dni, pričom chlapca vypýtali zo školy. Dodali, že na hore Zvir trávia čas aspoň dvakrát za rok modlitbou a rozjímaním tri dni a noci. Prespávajú na hore, iba na karimatke v spacáku. A z toho, čo tam duchovne načerpajú, potom žijú celý rok. To isté mi vravia ľudia od nás. Viete, keď vám povie tvrdý chlap, že k Litmanovej má úžasný vzťah práve preto, že jeho manželstvo bolo na rozpadnutie a manželka ho poprosila, aby sa tam išli spolu pomodliť, on poslúchol a odvtedy sa veci zmenili k lepšiemu – tak vtedy vás to osloví.
.cirkev však bola opatrná s úsudkom o Litmanovej...
Najprv som to v roku 2004 vyhlásil za miesto modlitby. A vlani v septembri za pútnické miesto. Predtým som vypočul komisiu pre Litmanovú, ktorá skúmala tieto záležitosti ešte za môjho predchodcu, otca biskupa Jána Hirku. Ustanovil som potom inú komisiu, ktorú teraz vedie ThDr. Štefan Paločko, pedagóg, veľmi vyvážený kňaz, pokojný, rozumný a hlboký, čo sa týka Svätého Písma. Nedávno sme mali stretnutie, kde som povzbudzoval členov komisie, aby pracovali trochu pružnejšie, aby na hore Zvir vždy v prvú nedeľu po prvom piatku bol aj ktosi z jej členov.
.aký by mal byť ďalší osud tohto miesta?
Mám v tom už celkom jasno. Cirkev to vzala do rúk veľmi mocne, aj sme tam už čosi vybudovali – liturgický priestor. Chceme sa starať o prichádzajúcich pútnikov. Na rozdiel od minulosti, keď prichádzali spontánne, ich tam už dokonca priamo pozývame, lebo je to pútnické miesto. Dovtedy sme iba poskytli servis; kňazi boli k dispozícii na svätú spoveď, odslúžila sa svätá liturgia. Teraz to však naberá novú dynamiku. Od leta plánujem vyčleniť kňaza iba pre horu Zvir. Mal by tam byť denne. Na pútnických miestach je vždy k dispozíii duchovná pomoc kňazov, ktorí čakajú na potreby pútnikov.
.inde vo svete je rozvinutá pútnická infraštruktúra. Je to aj váš zámer v Litmanovej?
Samozrejme, ale s mierou. Zatiaľ to tak trochu nahrádza pán starosta Vislocký, ktorý má okolo 40 miest na prenocovanie a dá sa tam aj najesť. Moja vízia je, že pod horou bude postavený pútnický dom. To však zvládneme iba postupne. Vlani sme ako cirkev sprevádzkovali dva dôležité objekty: centrum pre mládež v Juskovej vôli a centrum pre rodinu na Sigorte. Úprimne poviem, trochu som sa pritom zadlžil. Verím však, že v Litmanovej sa nájdu aj sponzori či darcovia. Pred dvoma-tromi rokmi už bol taký pokus. Prišla za mnou jedna pani zo Západu s tým, že chce prispieť, aby sa tam niečo vybudovalo. Vtedy som povedal, že ešte nie je na to čas. Musíme najprv urobiť liturgický priestor, až potom servis služieb pre pútnikov.
.veríte, že litmanovské zjavenia sú pravé?
Odpoviem svojou skúsenosťou. Asi mesiac po prvom zjavení ma do Litmanovej priateľsky pozval otec Zavacký, tamojší farár. Bol som v chráme na liturgii, po ktorej som obidve dievčatá oslovil v sakristii. Podotýkam, že vtedy mali 12-13 rokov. Položil som im asi tucet otázok, každej osobitne. Až ma dojalo, ako jednoducho a pravdivo odpovedali. Urobil som si názor, že nie je možné, aby klamali a boli takto „zohraté“.
.veríte teda v pravosť zjavení?
Áno. Pre mňa je dôležité aj to, že to trvá už osemnásť rokov. Tých ľudí tam doposiaľ nikto nepozýval, spontánne tam chodia od začiatku. Ale odkedy sa to stalo pútnickým miestom, ľudí pozývame na púť. Vieme, že aj Svätý Otec Ján Pavol II. rád putoval a zúčastňoval sa na mnohých pútiach po celom svete. Vyjadril sa, že treba ľudí iba správne usmerniť a nebrániť im v horlivosti pri pútiach. Aj my buďme radi, že ľudia majú záujem prichádzať na takéto miesta. Lebo dnes je vo svete toľko lákadiel... všetko je vecou komercie a tu ľudia čerpajú duchovnú silu, vyrovnanie a pokoj pre svoj život.
.kedy cirkev vynesie verdikt vo veci pravosti zjavení, tak ako v Lurdoch?
Usmernil som komisiu, že ak sú nejaké zázraky – uzdravenia, vyliečenia narkomanov – ako to ľudia tvrdia, aby to bolo zdokumentované lekárskymi výsledkami. Predtým, počas aj po chorobe či závislosti. Mnohé veci môžu byť veľmi subjektívne. A čo sa týka uznania pravosti zjavení, cirkev sa s tým nikdy neponáhľala. Je to beh na dlhé trate.
.videli ste film Ivetka a hora?
Samozrejme. Spočiatku sa mi toľká publicita príliš nepozdávala. Režisér mi povedal, že sa s Ivetkou dobre pozná a chcel by moje vyjadrenie. Tak som súhlasil. Boli sme dohodnutí, že film mi pred dokončením pošle, aby som to skontroloval, čo však neurobil. Pozval ma potom až na premiéru do Starej Ľubovne. Bol som milo prekvapený. Ivetka bola veľmi otvorená. Povedala na seba mnohé veci, ktoré zaskočili aj jej najbližších. To je však dôležité. Lebo keby sa všetko vykreslilo vyumelkovane, nebolo by to hodnoverné.
.aký máte vzťah k Litmanovej?
Relaxujem tam už niekoľko rokov. Najmä v lete, keď rastú huby. Raz som tam na jednej chate strávil týždeň a vnímal som, že každý deň tam na horu Zvir prichádza minimálne jeden autobus pútnikov, zo pätnásť až dvadsať áut a do päťdesiat pútnikov pešo. Je potrebné, aby všetci pútnici boli usmernení, aby sa im poskytla duchovná pomoc. Jedna poľská rodina mi napríklad vravela, že prišli na tri dni, pričom chlapca vypýtali zo školy. Dodali, že na hore Zvir trávia čas aspoň dvakrát za rok modlitbou a rozjímaním tri dni a noci. Prespávajú na hore, iba na karimatke v spacáku. A z toho, čo tam duchovne načerpajú, potom žijú celý rok. To isté mi vravia ľudia od nás. Viete, keď vám povie tvrdý chlap, že k Litmanovej má úžasný vzťah práve preto, že jeho manželstvo bolo na rozpadnutie a manželka ho poprosila, aby sa tam išli spolu pomodliť, on poslúchol a odvtedy sa veci zmenili k lepšiemu – tak vtedy vás to osloví.
.cirkev však bola opatrná s úsudkom o Litmanovej...
Najprv som to v roku 2004 vyhlásil za miesto modlitby. A vlani v septembri za pútnické miesto. Predtým som vypočul komisiu pre Litmanovú, ktorá skúmala tieto záležitosti ešte za môjho predchodcu, otca biskupa Jána Hirku. Ustanovil som potom inú komisiu, ktorú teraz vedie ThDr. Štefan Paločko, pedagóg, veľmi vyvážený kňaz, pokojný, rozumný a hlboký, čo sa týka Svätého Písma. Nedávno sme mali stretnutie, kde som povzbudzoval členov komisie, aby pracovali trochu pružnejšie, aby na hore Zvir vždy v prvú nedeľu po prvom piatku bol aj ktosi z jej členov.
.aký by mal byť ďalší osud tohto miesta?
Mám v tom už celkom jasno. Cirkev to vzala do rúk veľmi mocne, aj sme tam už čosi vybudovali – liturgický priestor. Chceme sa starať o prichádzajúcich pútnikov. Na rozdiel od minulosti, keď prichádzali spontánne, ich tam už dokonca priamo pozývame, lebo je to pútnické miesto. Dovtedy sme iba poskytli servis; kňazi boli k dispozícii na svätú spoveď, odslúžila sa svätá liturgia. Teraz to však naberá novú dynamiku. Od leta plánujem vyčleniť kňaza iba pre horu Zvir. Mal by tam byť denne. Na pútnických miestach je vždy k dispozíii duchovná pomoc kňazov, ktorí čakajú na potreby pútnikov.
.inde vo svete je rozvinutá pútnická infraštruktúra. Je to aj váš zámer v Litmanovej?
Samozrejme, ale s mierou. Zatiaľ to tak trochu nahrádza pán starosta Vislocký, ktorý má okolo 40 miest na prenocovanie a dá sa tam aj najesť. Moja vízia je, že pod horou bude postavený pútnický dom. To však zvládneme iba postupne. Vlani sme ako cirkev sprevádzkovali dva dôležité objekty: centrum pre mládež v Juskovej vôli a centrum pre rodinu na Sigorte. Úprimne poviem, trochu som sa pritom zadlžil. Verím však, že v Litmanovej sa nájdu aj sponzori či darcovia. Pred dvoma-tromi rokmi už bol taký pokus. Prišla za mnou jedna pani zo Západu s tým, že chce prispieť, aby sa tam niečo vybudovalo. Vtedy som povedal, že ešte nie je na to čas. Musíme najprv urobiť liturgický priestor, až potom servis služieb pre pútnikov.
.veríte, že litmanovské zjavenia sú pravé?
Odpoviem svojou skúsenosťou. Asi mesiac po prvom zjavení ma do Litmanovej priateľsky pozval otec Zavacký, tamojší farár. Bol som v chráme na liturgii, po ktorej som obidve dievčatá oslovil v sakristii. Podotýkam, že vtedy mali 12-13 rokov. Položil som im asi tucet otázok, každej osobitne. Až ma dojalo, ako jednoducho a pravdivo odpovedali. Urobil som si názor, že nie je možné, aby klamali a boli takto „zohraté“.
.veríte teda v pravosť zjavení?
Áno. Pre mňa je dôležité aj to, že to trvá už osemnásť rokov. Tých ľudí tam doposiaľ nikto nepozýval, spontánne tam chodia od začiatku. Ale odkedy sa to stalo pútnickým miestom, ľudí pozývame na púť. Vieme, že aj Svätý Otec Ján Pavol II. rád putoval a zúčastňoval sa na mnohých pútiach po celom svete. Vyjadril sa, že treba ľudí iba správne usmerniť a nebrániť im v horlivosti pri pútiach. Aj my buďme radi, že ľudia majú záujem prichádzať na takéto miesta. Lebo dnes je vo svete toľko lákadiel... všetko je vecou komercie a tu ľudia čerpajú duchovnú silu, vyrovnanie a pokoj pre svoj život.
.kedy cirkev vynesie verdikt vo veci pravosti zjavení, tak ako v Lurdoch?
Usmernil som komisiu, že ak sú nejaké zázraky – uzdravenia, vyliečenia narkomanov – ako to ľudia tvrdia, aby to bolo zdokumentované lekárskymi výsledkami. Predtým, počas aj po chorobe či závislosti. Mnohé veci môžu byť veľmi subjektívne. A čo sa týka uznania pravosti zjavení, cirkev sa s tým nikdy neponáhľala. Je to beh na dlhé trate.
.videli ste film Ivetka a hora?
Samozrejme. Spočiatku sa mi toľká publicita príliš nepozdávala. Režisér mi povedal, že sa s Ivetkou dobre pozná a chcel by moje vyjadrenie. Tak som súhlasil. Boli sme dohodnutí, že film mi pred dokončením pošle, aby som to skontroloval, čo však neurobil. Pozval ma potom až na premiéru do Starej Ľubovne. Bol som milo prekvapený. Ivetka bola veľmi otvorená. Povedala na seba mnohé veci, ktoré zaskočili aj jej najbližších. To je však dôležité. Lebo keby sa všetko vykreslilo vyumelkovane, nebolo by to hodnoverné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.